Zakladáme skupinu – dreveničiari!

Keď si pozrieme niektoré videá na prežitie, ako survival, buškraft a podobne, často tam nájdeme aj návody,  ktoré natočili, hlavne  v anglickom jazyku, zväčša z opačnej, už odprírodnenej strany Zeme … Viaceré sú zaujímavé, ale niekedy na to pozeráme s malými vrchármi, tí sa smejú na niekedy neuveriteľne nešikovných kúskoch popretkávanými komerčnými reklamami, pretože vo veku základnej školy niektoré z tých vecí videli, alebo sa aj na nich podieľali a to nie ako salónni mestskí výletníci, ale ako ľudia, ktorí žijú naozaj v prírode. A pritom nenatočili nijaké video.  Jednoducho, niektorí točia filmy, a niektorí to žijú. Aby na Slovensku nezaniklo ešte nedávno azda najrozšírenejšie základné umenie „na prežitie“ – postaviť si vlastný dom, už dávnejšie sme robili podujatia na stavbu domov z dreva.

DREVO?

Slováci majú veľa dreva, ale dlhodobo z neho stavajú menej, ako národy, ktoré lesy takmer nemajú. V móde je všeličo: od trvácneho betónu až po módnu slamu, ktorá je síce prírodná, ale závislá na kombajnoch a v trvácnosti je neoverená. Drevené stavby, ak sú dobre zastrešené a podložené, pri základnej opatere vydržia prinajmenšom jedno pokolenie, niekedy aj viac, ako storočie, a pritom ich prírodná nenáročnosť, v prípade Slovenska spojiteľná s miestnou sebestačnosťou, je nesporná. Hrdá stavba dnes stojí úsilie a peniaze, ale postaviť i zrub na prežitie, či už na dlhšie, alebo kratšie obývanie , nemusí byť peňažne až tak náročná vec. Pisateľ tomuto venoval nejakú pozornosť, úsilie, a teraz tak vidí, že pokračovať v rozvoji, alebo aj udržiavaní schopností  – môže byť pre mnohých dobrá vec.   

Stavať z dreva je niečo, čo sa na Slovensku stále dá. Môžeme stavať takisto z trámov vyťažených z polomu alebo z kôrovcom napadnutého dreva, ktoré je počkodené len pod kôrou a len s použitím sekier a píl. Alebo môžeme stavať z dreva „prvej triedy“ omietnutého na gátri, ktoré je drahé (ale čo drahé nie je?). A nakoniec – môžeme tiež preniesť starú drevenú stavbu, ak je ešte zachovalá, pretože na jej mieste vznikne nejaká novšia stavba. Do takejto záchrany dvoch dreveníc sa človek pustil a teraz, keď už je pripravená stavebná plocha, treba vbyskladať základy a prvé trámy. To v rovine rozhodnutí, pretože treba postaviť ďalšie stavby na to, aby sa viac spustili podujatia obrody pôvodnej prírodnej kultúry pre novú dobu, pre zachovanie nášho sveta. V skutočnosti sme museli vytvoriť prinajmenšom dvadsaťčlennú skupinu odhodlaných ľudí, ktorí sa nebáli prísť, rozobrať drevenicu v čase i nečase a nakladať ju na prevoz. Teraz nás čaká ďalšia skúška – zložiť ju na mieste, kde už čakajú trámy.

Drevenica, zemnica, pastiereň, kolostany

Tým sa to ale nekončí. Keď už sme sa toľkí zišli, a to niektorí chceli prísť, ale práve nemali čas, tak  – staviame aj malé táborové stavby. Pisateľ ich postavil zo desať,       všetky vydržali prinajmenšom dvakrát viac , než na aký čas boli plánované. Čo nevydržalo, bola moderná   krytina zaručená na 40 rokov, ktorá sa po 20 rokoch rozpadáva. Šindle z našich osík držia jak svor . Niektoré krátkodobé  prístrešky splnili svoju úlohu a dôchodok pretiahli na štvornásobok. Jeden zrub musíme prestavať z dôvodu nedostatočného množstva drevených šindľov, ktoré sme v tom roku nestihli vyrobiť, ale naučilo sa na ňom stavať prinajmenšom 5 ľudí a zarezávať aspoň dva razy toľko, takže jeho cieľ je naplnený. Pisateľ tak vidí:

1 chatka vystavaná v streche,

2. jedálenský prístrešok so zelenou strechou,  4 x predĺženou životnosťou výmenou kolov smerekových – kalamitných – za agátové .

3. Sokolie hniezdo – pôvodne prístrešok pre huculské a iné zachránené kone – hudculi nejavili záujem, ale chlapci na táboroch áno , stavba neolitického rázu

 4. Polozemnica – stojí tu približne 10 rokov, striedavo obývaná domorodcami, tohto roku by sme mohli spraviť slovanskú stavbu tohto typu obývateľnú aj v zime, teda zrubovicu alebo prútenú mazanicu.

5. Kolostanová dielňa s výmennými kolmi v tuľajkách, ktoré možno vymieňať donekonečna.

6. Spoločenský dom, ktorý sa menil z kolostanu na staroveký sochový prístrešok a v tejto dobe na zastenovaný dom

7. prístrešok nad konskou lúkou a iné stavby s plochou strechou prikryté novými krytinami (škrydla, plech)

8. Rad trvalých  kolostánkov na Dožinkové stretnutia a Gatzdovskú obrodu na čiare 16 metrov  

9.   ďalšie prístrešky starovekého rázu s krovnou  „sochou“, Ako hospodársky prístrešok v ohrade pre mláďatá,

10. táborový prístrešok pri jedálenskom,

11.  úbočový prístrešok na drevo, dosky a stavebné hrady vyrobené našim pojazdným gatrom) 12 kolostanové dielne (kováčska a

13.  drevárska),  

14. polozemnica na hriade a kolostany pod domom,

15. Pastiereň – rozšírená koliba nad spoločenským domom

16. 2  kolostany na vatrovom prístrešku a ďalšie.

   Takže po tom, ako človek postavil spočiatku sám, potom s priateľmi , s pomocníkmi, alebo s deťmi, po tom ako postavil prístrešky rôznych druhov, ktorých neboklo menej, ako 20,   vníma vhodnosť rozvoja tohto umenia , ktoré bude spojené s budovaním prístreškov a budov pre tých, ktorí chcú udržiavať aj ďalšie hodnoty dôležité.  Samozrejme, so skromnosťou vo veci odbornej, s vhľadmi v oblasti skúseností a 20-ročných pozorovaní postavených diel.

MOŽNOSTI

Zložíme drevenicu, postavíme dvojmiestne táborové zmenšené  kolostany pre účastníkov letných táborov,  naučíme začiatočníkov pracovať na stavbách na prežitie a pokročilí môžu napomôcť obrode aj zaúčaním začiatočníkov.

ODBORY

 Na stavanie je dobré rozvíjať

• Odolnosť
• Tvorivosť
• Húževnatosť
• Znalosti všetkých odvetví,m ktoré s tým súvisia
•  

Povolania:

Kráčajúci na ceste poznania a prežitia

2. učeník akéhokoľvek smeru, ktorý chce sa naučiť zhotoviť prístrešok na bývanie

3. tesár

4. murár

 5. strechár

6.  stolár

7. upravovateľ zeme

8. elektrikár

9-. Vodič, traktorista a pod.

 10. silák a  prekladač

11.  kameraman

12- .čokoľvek  iné V tomto odborne nevyhranenom článku sme načrtli mnoho. Význam prírodnej schopnosti stavať, ktorú prejavuje už vtáčik na hniezde. Udržanie a rozvoj pôvodnej prírodnej kultúry. Spoločenké vzťahy a obradná práca. Schopnosť sa zariadiť a nevzdávať. A iné veci, ktoré s tým súvisia. Tí, ktorých to viac zaujíma, nech sa prihlásia do skupiny „DREVENIČIARI“.

Záujemcovia o podujatia spojené so stavaním prístreškov a obydlí sa môžu prihlásiť: diva@ved.sk, predmet Dreveničiari. Podujatia sú spravidla v samostatných časových vyhraneniach, niekedy aj priebežne, spravidla so zabezpečením stravy a bývania pre činných dreveničiarov. Na vedomeckých podujatiach sú pre dreveničiarov, ktorí chcú využiť služby v stredisku Na Medzi, výrazné zľavy. V prípade na prácu dohodnutýchodborníkov je možná za prácu hmotná odmena v podobe prírodnín a obeživa.

snímky: Archiv Rodná cesta

ďalšie články: Drevenicu rozoberáme

Prevážame starú drevenicu, hľadáme pomocníkov.

Ak chcete podporiť našu redakčnú činnosť, môžete prispieť jednorázovým darom, trvalým príkazom, alebo poukázaním 2% z dane z príjmu – tuto:  CHCEM PODPORIŤ