Miroslav Švický

Pisateľove príspevky

Ako sme lovili a piekli ryby

S malými vrchármi na dobrodružnej výprave. Malý vrchár už nie je malý. Dorastá. Najmenší vrchár je malý vrchár. Rastie. Kým ten starší sa vyhýba mäsu, ten mladší nie. Ale obaja jedia občas ryby. A tak si človek povedal, že keď ich už jedia, bolo by načase, aby vedeli, ako sa ryby chytajú. Ako sa dajú upiecť …

Pokračovať v čítaní

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/ako-sme-lovili-a-piekli-ryby

Vedomecké tábory na Medzi v tomto lete

Vedomecké tábory na Medzi v tomto lete budú. Chvíľami človek aj uvažoval, či naša obroda má dostatočnú silu a či výsledky pôsobenia sú úmerné vynaloženej sile. Či riziká stoja za to, či prínos pre našu cestu je dostatočný. Nakoniec sa rozhodol, že bude pokračovať v tejto činnosti. Nech žihľava rastie na hnoji, my tak či …

Pokračovať v čítaní

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/vedomecke-tabory-na-medzi-v-tomto-lete

Vojna včiel a mravcov

Mravce sú dravce a neraz sa stalo že človek ich spozoroval na včelích stojanoch. V jedinom zateplenom úli sa držali maličké červené mravčeky, ktoré včeliu rodinu napohľad nepoškodzovali, viac-menej sa na nej priživovali. Pred rokmi sa stalo, že na jeden zo stojanov vyliezli lesné mravce a zjavne lúpili niektoré úle. Vtedy ich človek zastavil zvláštnym vynálezom. Natrieť agátové …

Pokračovať v čítaní

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/vojna-vciel-a-mravcov

Brezová šťava – jarný dar lesa

V brezovom poraste si vyberieme strom, ktorý vyzerá statne. Základ je úcta a preto v duchu strom požiadame o službu. Pred, alebo aj po odobratí časti šťavy uskutočníme chválu. Niektorí vedia buď kôru narežeme, alebo ľahšie ju navŕtame. Pisateľ niekedy navŕta tesne nad takým výrastkom, ktorý po úprave nožíkom slúži ako kvapadlo rovno do priviazanej …

Pokračovať v čítaní

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/brezova-stava-jarny-dar-lesa

Veľké svätenie jari

Jarnou rovnodennosťou sa začínajú jarné sviatky. Od pradávna boli tieto sviatky rozmiestnené od marca do mája, pokiaľ hovoríme o severnom miernom pásme. Indoeurópske národy považovali za nástup Nového roka spravidla jar. Na juhu, napríklad na území starého Ríma, začínala jar skôr. Preto napríklad september je siedmy mesiac, október je ôsmy mesiac…, december desiaty, vieme, že septima …

Pokračovať v čítaní

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/velke-svatenie-jari

Obidva na prežitie: Rozdiel medzi vudkraftom a gazdovskou obrodou.

Prežitie je stále v móde. Poznáme to z mnohých filmov. Pod rôznymi názvami, ktoré letia. Napríklad prírodnejší a peňažne nenáročný „survival“ či „buškraft“ alebo „vudkraft“  (prežitie či prírodná zručnosť), alebo snobskejší a kapitálom využitý „autdor“. Nájsť vodu, voľačo pod zub natrhať, vyhrabať, uloviť alebo ušmyknúť, dať si niečo na seba, vyrobiť si núdzové obydlie. Prežiť dni, týždne, možnože aj …

Pokračovať v čítaní

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/obidva-na-prezitie-rozdiel-medzi-vudkraftom-a-gazdovskou-obrodou

Na čo sa tešiť na Zhromaždení Gazdovskej obrody ´23

GAZDOVSKÁ OBRODA bude pred vítaním Jari pod Poľanou na Látkach, tam, kde sme mali Zimný Slnovrat! Správy o prírodnom pestovateľstve a chovateľstve sa zídu tak začínajúcim gazdom ako aj rozbehnutým prírodným hospodárom a tiež tým, ktorí sa na to chystajú.   DO AKÝCH OKRUHOV sa vnoríme v tomto roku? • určenie zdravotného stavu domácich zvierat …

Pokračovať v čítaní

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/na-co-sa-tesit-na-zhromazdeni-gazdovskej-obrody-23

Hrame na vihodze!

Miľe vihodňare! Veľo razi sce še pitaľi, že kedi už pridzeme zahrac na vihod. Ta takoj v sobotu idzeme rovno do Prešova do Stromoradza! Že bi sce nepovedaľi že sme meki, ta budzeme hrac s metaľistami z RAMCHATU. A pred nami budze hrac i pesňičkar spopod Poľany SVECO HAMAĽIAR. Mi ŽARISLAF A BITOSCI budzeme mascic …

Pokračovať v čítaní

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/hrame-na-vihodze

Hromnice – sviatok tajomný

Hromnice. Najzáhadnejší sviatok. Prevzal ho aj kresťanský okruh – z pôvodného duchovna. Súvisia s uctievaním hromovládneho božstva. Sloveni, ktorí obývajú najväčšiu časť Európy,  ho nazývali menom Perún. U árijských Indov je meno hromovládneho diva Indra, v iránsko-árijskom jazykovom okruhu sa vyskytuje Peržanja – označenie nám podobnejšie. Perún bol v čase sťahovania národov najznámejším slovanským božstvom. A súčasne …

Pokračovať v čítaní

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/hromnice-sviatok-tajomny

Hromničná – Žiarislav

Pieseň Hromničná vyšla po prvý raz vo vedomeckom kalendári – časníku na rok 1005, spolu s básňami na iné výročné sviatky. V tej dobe niektoré z nich boli už piesňami. Refrén z Hromničnej sme v tej dobe spievali už dlhší čas s Bytosťami – časť piesne vznikla okolo roku 2 000. Pieseň sme spievali v čase Hromníc i iných sviatkoch, na Perúnových dňoch, čo …

Pokračovať v čítaní

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/hromnicna-ziarislav