Z vrchárskeho zápisníka

Ako sa včely robili, že nie sú doma.

No tak to už človek v tejto dobe veľa nenabehá. V noci sa v cvale splašil kôň, vo chvíli, keď neďaleko zarevalo lesné zviera a človek práve na ňom sedel. No je z toho zranenie, noha vystužená a nemal by ňou veľmi hýbať 6 týždňov (predsa len po týždni pozrel svojho známeho, ten vraví že …

Pokračovať v čítaní

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/ako-vcely-v-kadlube-spali

Živá voda v pukline

Z vrchárskeho zápisníka Bola tma, mesiac za mrakmi, len slabo bolo vidno bielu kobylu na temnej stráni. Zavolal na kone. Pohli sa nenáhlivo k nemu. Postupne zrýchľovali, až nakoniec pobehli. Dostali po jabĺčku. A z pláteného vrecka trochu jadra. Ohlávku nasadil dnes Dare. Je to vysoký kôň, nie je ľahké sa na ňu dostať bez strmeňov. Človek na ňu vyskočil …

Pokračovať v čítaní

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/ziva-voda-v-pukline

Večerná lyžovačka v predjarnom splne

Keď sa minule človek vracal cestou-necestou, všímal si, kde ešte zostal sneh. Na Látkach, v tej obci vrchárskej, bolo snehu ešte dosť a zazrel v ňom i bežeckú stopu. A keďže na našej slnečnej strane kopca – na úslní – už sneh nie je, i keď naproti – na zapači – ešte presvitá pomedzi stromy, …

Pokračovať v čítaní

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/vecerna-lyzovacka-v-predjarnom-splne

Stretnutia s diviakmi

Občas si k nám na statok zájde diviak. Zakaždým iný. A spravidla je – našťastie – malý. DIVIAČIK SA PRIŠIEL OKÚPAŤ Minulého roku, bolo to deň pred Slnovratom, ozval sa za humnom zúrivý štekot. Ako keď čuvačky brešú na zviera. Človek pobehol za kolešňu – a tam – diviačik. Bahnil sa v mláčke pod studničkou. Práve sa mu strácali …

Pokračovať v čítaní

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/bol-to-diviak-jak-svina

Vlky a jelene – hory dve zelené…

Zdupotali kone. Pribehli aj kozy. Ovce sa krčili v prístrešku. „Tato, vonku je niečo, ako cudzí pes, ale nevyzerá to ako pes, vyzerá to ako vlk!“ Malý vrchár včera veľa majstroval, kreslil hral sa a neprebral dosť učebnej látky, tak u človek navrhol, aby si natiahol budík a vstal zavčas ráno. Aby si dopoludnia prezrel …

Pokračovať v čítaní

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/vlky-a-jelene-hory-dve-zelene

Jeden obyčajný vrchársky deň: sen, osy, záchranka a reťaze

Začalo sa to ako obyčajne –  zaznačením sna. Človeku sa snívali prvé kvapky dažďa. Po období sucha. Na sklonku jaseňa – septembra, čo je známy chladom, na konci ktorého príde teplé babie leto. Tohto roku bol celý jaseň teplý, ako leto a kto by ešte očakával babie leto, tak síce môže, ale bez záruky. Možno také …

Pokračovať v čítaní

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/jeden-obycajny-vrcharsky-den-sen-osy-zachranka-a-retaze

Mokré zdrže v suchej jari

Suchá jar. Poriadne suchá jar. Ale hladina spodnej vody  nie je až taká nízka, ako bude v lete. A tak človek kope. Studničky a napájadlá. Keď sa usadil na medzi hôr a pasienkov, boli tu dve studnička a jedno napájadlo. Dnes ich je zo desať. Postupne rozšíril štvorcovú záhradu na niekoľko strán a potom spravil ešte niekoľko ohrád, …

Pokračovať v čítaní

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/mokre-zdrze-v-suchej-jari

POCITOVOSŤ ZIMY A ČARO NOCI

Celú zimu bolo nejako teplo. Zima bez snehu. Pamätá si zimy, keď bol sneh krátko. Aj takú zimu tu zažil, keď nasnežilo začiatkom decembra a sneh sa roztopil až koncom marca. Tvrdo bolo, lebo sena bolo málo. Menej kúriť môžeš, ale zvieratám nemôžeš dať menej jesť. Vtedy veruže koncom zimy seno hore horou ťahal. ZIMA …

Pokračovať v čítaní

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/pocitovost-zimy-a-caro-noci

Hej, sekierku si ulapí, hej, na zelenej úvrati…

Z vrchárskeho zápisníka: Pribíjajúc na chatke osikové šindle, vidiac pozemok pekne zhora, uvažuje človek nad tým všetkým. Malý vrchár pribil spodný riadok – do strešného previsu sme umiestnili šindle smrekové. Na niekoľkokrát   oznámené dni prírodného života neprišiel nik – na potvoru práve v čase, keď sme mali robiť strechu na spoločenskom prístrešku a hosťovskej …

Pokračovať v čítaní

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/hej-sekierku-si-ulapi-hej-na-zelenej-uvrati

Vrchársky Robinson vo vlnách časopriestoru

Po rokoch, azda po piatich, odišiel Živic. Zimy trávil na prácach v zahraničí, ale od jari do začiatku zimy zvykol byť tu. Človek sa zrazu cítil ako Robinson bez Piatka. Znovu stavia sám. Tentoraz prístrešok nad siahovicami dreva, je ich nachystaných zo osem priestorových metrov, škoda by  bolo nechať zmoknúť pred zimou, ktorá isto príde. …

Pokračovať v čítaní

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/vrcharsky-robinson-vo-vlnach-casopriestoru