Z vrchárskeho zápisníka

Mokré zdrže v suchej jari

Suchá jar. Poriadne suchá jar. Ale hladina spodnej vody  nie je až taká nízka, ako bude v lete. A tak človek kope. Studničky a napájadlá. Keď sa usadil na medzi hôr a pasienkov, boli tu dve studnička a jedno napájadlo. Dnes ich je zo desať. Postupne rozšíril štvorcovú záhradu na niekoľko strán a potom spravil ešte niekoľko ohrád, …

Pokračovať v čítaní

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/mokre-zdrze-v-suchej-jari

POCITOVOSŤ ZIMY A ČARO NOCI

Celú zimu bolo nejako teplo. Zima bez snehu. Pamätá si zimy, keď bol sneh krátko. Aj takú zimu tu zažil, keď nasnežilo začiatkom decembra a sneh sa roztopil až koncom marca. Tvrdo bolo, lebo sena bolo málo. Menej kúriť môžeš, ale zvieratám nemôžeš dať menej jesť. Vtedy veruže koncom zimy seno hore horou ťahal. ZIMA …

Pokračovať v čítaní

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/pocitovost-zimy-a-caro-noci

Hej, sekierku si ulapí, hej, na zelenej úvrati…

Z vrchárskeho zápisníka: Pribíjajúc na chatke osikové šindle, vidiac pozemok pekne zhora, uvažuje človek nad tým všetkým. Malý vrchár pribil spodný riadok – do strešného previsu sme umiestnili šindle smrekové. Na niekoľkokrát   oznámené dni prírodného života neprišiel nik – na potvoru práve v čase, keď sme mali robiť strechu na spoločenskom prístrešku a hosťovskej …

Pokračovať v čítaní

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/hej-sekierku-si-ulapi-hej-na-zelenej-uvrati

Vrchársky Robinson vo vlnách časopriestoru

Po rokoch, azda po piatich, odišiel Živic. Zimy trávil na prácach v zahraničí, ale od jari do začiatku zimy zvykol byť tu. Človek sa zrazu cítil ako Robinson bez Piatka. Znovu stavia sám. Tentoraz prístrešok nad siahovicami dreva, je ich nachystaných zo osem priestorových metrov, škoda by  bolo nechať zmoknúť pred zimou, ktorá isto príde. …

Pokračovať v čítaní

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/vrcharsky-robinson-vo-vlnach-casopriestoru

Potulky v záhradnom pralese alebo: Dokelu, kde je kel? Sadil figu nafigu?

Z vrchárskeho zápisníka V týchto záhradách sa darí všetkému. Divočina je to. Keď chceš nájsť, čo si zasadil, musíš sa snažiť. Treba povedať, že niektoré hriady sú pomerne obrobené. Hlavne tie, v ktorých zasadené rastliny by neprežili. Alebo by nerodili, či zhraneli. Ako rajčiny, papriky, vlastne aj ríbezle sme obtrhali a vyčistili, aby sme sa …

Pokračovať v čítaní

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/potulky-v-zahradnom-pralese-alebo-dokelu-kde-je-kel-sadil-figu-nafigu

Prečo sú poľnohospodári nešťastní a záhradkári šťastní ľudia?

Tak si človek povedal, že túto jar nebude cestovať. Len zopár výnimiek. Ale v zásade sa sústredí na svoje stanovisko. Ani si nespomína, že by od usadenia niekedy zaujal taký postoj. V minulom roku písal knihu – Na vrchárskom chodníku, a práve v dobe písania o usadení, pôdohospodárstvo posunul do druhoradej polohy. K tomu ešte …

Pokračovať v čítaní

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/preco-su-polnohospodari-nestastni-a-zahradkari-stastni-ludia

Pekný ako slniečko, spitý ako nočná obloha

Z vrchárskeho zápisníka Maťo:„Minule som sa zobudil a bol som podstrihnutý“. Neprijatý hovor od Maťa. Keď zazvonil znovu, človek zdvihol. „Budeš zajtra doma? Prídem pred poludním“, dokončil vetu bez toho, aby vyčkal na odpoveď. Na druhý deň sa rozštekali čuvače a Maťo sa zoširoka usmieval“ „Tak som prišiel!“, smeje sa. Človek sa pousmeje a v tej chvíli cíti, že …

Pokračovať v čítaní

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/pekny-ako-slniecko-spity-ako-nocna-obloha

Keď duša zvieraťa odchádza a telo sa hospodársky zužitkuje.

Hospodár sťahoval z kozy kožu. Jej pekná, hustá zimná srsť sa leskla v zimnom slnečnom jase. Po dvore šiel trojročný chlapec. „Tato, prečo tá koza nežije?“. Hospodár sa na neho pozrie a povie: „ Bola chorá“. Chlapec sa naň pozrie svojimi veľkými, modrými očami a vraví: „Ale ona nezomrela preto, že bola chorá. Ona zomrela preto, že ty si …

Pokračovať v čítaní

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/ked-dusa-zvierata-odchadza-a-telo-sa-hospodarsky-zuzitkuje

Pílenie dosiek z kmeňa stromu – práca pre jedného muža

V prastarých časoch – pred výrobou dosiek –  sme stavali nábytok inými spôsobmi. Úložné priestory, police, prične, lavice i stoly možno spraviť s použitím kadlubov, kadluboviny, žrďoviny, haluziny i prútoviny  vhodne naukladanej a naviazanej lykom, hužvami, povrieslami, povrazmi, remencami či štiepanými prútmi i prútovými lubmi. Veď košíkárstvo pochádza z doby kamennej a i keď pazúrikovou sekerou možno zoťať strom, dosky s ňou asi nenarobíte. …

Pokračovať v čítaní

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/pilenie-dosiek-z-kmena-stromu-praca-pre-jedneho-muza

Chvála dreva – ako sa v zime zohriať a nezaúdiť.

Stromy môžeme vnímať ako blízke bytosti. Drevné, teda – staršie. Stromy tu boli bez nás celé veky a až na sklonku týchto vekov sa pod ich korunami zjavil človek. Smelo môžeme povedať, že bez stromov – v zmysle porastov – by nás tu nebolo. Sú to naši starší priatelia.  Sú jednou zo záruk nášho života. A tak – …

Pokračovať v čítaní

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/chvala-dreva