Jeden obyčajný vrchársky deň: sen, osy, záchranka a reťaze

Začalo sa to ako obyčajne –  zaznačením sna. Človeku sa snívali prvé kvapky dažďa. Po období sucha. Na sklonku jaseňa – septembra, čo je známy chladom, na konci ktorého príde teplé babie leto. Tohto roku bol celý jaseň teplý, ako leto a kto by ešte očakával babie leto, tak síce môže, ale bez záruky. Možno také menšie – októbrové  vetríkovské svetlenie. No ale my sme samosprávni hospodári, a tak myslíme aj na zimu. Teda aspoň niekto na to myslí. Keď človek pustovníčil, drevo zbieral aj v snehu. Dnes, keď už je tu aj Lada a malí vrchári, to robí inak. Človeku je jasné, že ak teraz skryje suché drevo, v zime bude horieť v horúcej peci. Keď ho nechá na jeseň zmoknúť – v zime bude dom chladný, vlhký a zadymený. A tak  sa chystá po snovom upozornení rýchle domaľovať posledný pás plechovej strechy na stodole, aby tá nezhrdzavela, veď je plná senka voňavého, a hneď na to sa vrhnúť na vývoz už vysušených, guľatých aj štiepaných siahovíc zo záhrady nad roklinou.

DAGANOV REBRÍK

Posledný pás strechy natrel po rannom dojení Dagan. Ozval sa pred dvoma týždňami, že – Martin z Trnivy. Koľkýchže pozná človek v tomto meste Martinov? Až keď ho zočil, zistil o koho ide. A aj to, že to je prezývka. Získal ju ako borec na futbale, predný stoper, začínal v Spartaku. Keď vyrážal zozadu do útoku  a žiadal o loptu, vykrikoval akési – da-ga-da-ga-da-ga-da-ga… Človeka ho spoznal, keď sa on zastavil na prednáške o pôvodnom  duchovne. Dagan rozprával o Kastanedovom Donchuanovi, o durmane a v podstate aj o tom, že síce nie durman, ale konopu požíva. On ale neostal pri konope – v tej dobe už bol na ihle. Keď sa o tom človek dozvedel, viac sa mu povenoval, aby mu pomohol dostať sa z tejto skazonosnej závislosti.

„Nám vládne král, má jméno Heroin“, znela človeku po prieskume hudby pieseň od skupiny Progres 2, ktorú na sieti skúmal spolu s ostatnými hudbami tej doby, ako to robí vzhľadom na hudobné zameranie tak raz za mesiac. Tejto piesne sa nemohol zbaviť a bolo mu jasné, že je to znamenie. Už len čakal, čo sa stane, kto príde.  Na tretí deň prišiel Dagan. A keď prišiel, človek mu vzhľadom na znamenie povedal, že tu môže chvíľu  pobudnúť. „Od heroinu som už 20 rokov čistý. Vtedy si mi veľmi pomohol. Stále ťa nosím v sebe. Ako si hovoril o minulosti a budúcnosti, všetko sa mi mnohokrát vybavovalo. Odvtedy som si nešľahol. A som aj abstinent. Som rád, že som ťa stretol“. Človek prijíma opätovné objatie. „Ale stále nie som celkom v poriadku“, hovorí. „Často sa nemôžem sústrediť. A mám ťažkosti s pečeňou. Chcel by som sa prečistiť, poliečiť…“ Človek mu ukazuje na chatku…

Čítajte ďalej TU

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/jeden-obycajny-vrcharsky-den-sen-osy-zachranka-a-retaze

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude uverejnená.