NEVEZMEŠ SI MENO BOHA PRE SEBA

Z nejakého dôvodu niektorí jedinci alebo aj skupiny pociťujú nutkavú potrebu dať si názov boha.

Z nejakého dôvodu sa táto dumka zjavuje práve teraz, pred Hromnicami.

Človek počul o dvoch jedincoch, ktorí si v priebehu 20 rokov dali meno „Perún“. Aj keď si oni myslia, že je to nejaký dôkaz príslušnosti k pôvodnému duchovnu, skutočnosť je opačná: v pôvodnom duchovne si ľudia mená bohov nedávali. To by ich rýchlo hnali z občiny. Jeden chlapík, kedysi dávno, sa pochválil, že si uctil starých bohov, keď dal svojmu psovi meno jedného z nich. Človek mu na to vraví : „No tak to je smola. Keby si mu dal meno „Ježiš“, iste by si sa bežal pochváliť farárovi“. Z nejakého dôvodu si mená bohov dávajú nie len jednotlivci, ale aj skupiny. Bola taká nejaká firma, ktorá si dala meno Hromovládneho. A skončila. Možno je aj taká hudobná skupina. Jeden priateľ, ktorý usporadúva koncerty, vraví – že hostil aj severské a západné skupiny a mali všakovaké divoké mená a nestaral sa do nich. Človek mu ale vraví – že ty si za to neniesol nijakú duchovnú zodpovednosť. Takže si mohol pozvať kohokoľvek. No ale predstav si, že by na gospelovom festivale chcela vystúpiť skupina „Ježiš“. Alebo spevák s týmto menom. Na to ten známy neodpovedal. Náš basista sa na tom smial.

Nuž – treba si rozmyslieť, či s rodným duchovnom chcete len narábať, nazvime to – hrdiť sa a koketovať, alebo či to chcete vnímať poctivo. Čo sa týka pomenovaní , v dejinách vnímavých ľudí a národov sa stávalo, že niekto – jednotlivec, alebo skupina, mal v mene aj svätosť, ale v deji, v príbehu a v zásade to nebolo samotné meno svätosti. Často to znázorňovalo oddanosť, alebo iný úctivý vzťah k tomuto javu, či bytosti. Ale nie len jednoduchý názov svätosti – ten je predsa vyhradený svätosti. A s tým sa veruže netreba zahrávať.

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/nevezmes-si-meno-boha-pre-seba

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude uverejnená.