V našich krajinách je naozaj badateľné postsocialistické, čo postkomunistické myslenie. Čo aj je predmetom výčitiek. Keď sa ale pozrieme na Západ, nie je tam výrazné postkoloniálne myslenie? Vezmime si len príklad – boj na Ukrajine. Na majdane boli predstavitelia západoeurópskych mocností, nie východoeurópskych. A ešte tam bola zjavná americká ruka. To malo vplyv na vývoj. Keď po donbaskej vojne prepukla vojna v medzinárodných rozmeroch, kto tam rozhoduje o postupoch, o dodávkach zbraní, o navádzaní rakiet, alebo teraz – o prímerí? No rozhodujú o tom predovšetkým západoeurópski a americkí vodcovia. Teraz sú síce práve rozhádaní, ale je to len na ich stole. Nie sme azda my, teda Slováci, Česi, Maďari, Poliaci, Bulhari bližšie k Ukrajine? Nemali by sme mať na to aj my vplyv, a to iný ako len odobriť západné rozhodnutia, alebo , čuduj sa svete, hodiť niekedy spuru (Maďarsko, Slovensko) ale len do výšky pozastavených dotácií v podstate z nášho rozpredaného hospodárskeho priestoru. Od veľkej privatizácie až po vedenie vojen sme viac objektom, ako subjektom diania. Rozhodujú viac vlastníci médií, ako verejná mienka, ktorá je nimi postupne tvarovaná. Už sa hovorí o ruskom paradoxe, ale to nie len ruský, to je napríklad aj aj slovenský, český, paradox – vysoké vzdelanie a stále nízke zárobky. Takže ten pomer našej životnej úrovne oproti západnej sa za tie 3 desaťročia v podstate nezmenil. A to sa nedá hodiť na hlavu len domorodým vodcom. Je to všeobecne postsocialistický stav a vecí a postkoloniálny stav na Západe. Čo je z toho skutočnejšie? Zo socializmu v podstate takmer nič nezostalo. A čo z kolonializmu? Koľko je v strednej Európe (tzv. východnej) európskych riadiacich úradov? Všetky, vyše dve desiatky ustanovizní EU sú na Západe. Západ už pravdaže nie je tak koloniálny, ako býval. Nie tak otvorene. Ale veď aj Američania si vydržiavali indiánsku políciu a zvedov. Neokolonializmus sa nevyrieši tým, že Západ zbombarduje Irak, Líbiu, Síriu… a potom prijme záplavu moslimských imigrantov. Neokolonializmus sa nevyrieši tým, že sa bieli Američania, Briti a Francúzi ospravedlnia černochom. Nezabúdajme, že prví otroci na európskych trhoch boli bieli. Akože sa povie otrok v novšej rímskej latinčine? Sklavus. Ako saj Slovan. A v angličtine? Slave. Ten obchod bežal už za 1. ríše – rímskej, 2. ríše – franskej a v nemeckej pokračoval genocídou. Tak aj v „3. ríši“. Otázka je, ako k nám budú pristupovať v tej ďalšej. .
Západ mal vyše 30 rokov na to, aby sa s nami naučil žiť. A teda – nie len aby sme sa my prispôsobili im, ale aby sa niečo stalo aj v opačnom smere. Lenže Západ sa nám v takmer ničom neprispôsobil. Po vytunelovaní národných majetkov , bavíme sa o ťažiskových a nie o omrvinkách, po tom vytunelovaní sa žiada len naše neustále prispôsobovanie sa novým nápadom zo Západu. A keď majú napríklad Slováci, Maďari , alebo Bulhari iný názor, ako Nemec a Francúz, tak je zle. Ochochó, jak si to dovoľujú?
Tak sú dve možnosti – buď bude našim kmeňom pod západnou vládou dobre, alebo – v prípade nespokojnosti – môžu vytvoriť napríklad Stredoeurópsku úniu. Ako už kedysi dávno, v čase 2. sv. vojny navrhoval Milan Hodža. Možnože to nebola bezpredmetná úvaha.
Podporte našu redakciu a vedomecké vzdelávanie venovaním 2% z daní, poslaním daru, či trvalým príkazom. TU sú podrobnosti
