Malý vrchár pozerá, počíta a „píše“

sen.jpg

Malý vrchár sa zastaví pri otvorenom historickom časopise a pozerá sa na obrázok. „Vidíš, tento obrázok je nakreslený. Niekto ho tak pekne podrobne namaľoval“, vraví mu človek. Malý vrchár sa pozerá, pozerá a potom povie. „Tato, a prečo nakreslil tak rovno?“ Človek sa pýta. „Čo myslíš, čo rovno? Tých ľudí v rade, ako stoja rovno?“ „Nie ľudí, ale tú zem nakreslil rovno. Celkom všade ju nakreslil rovno“. Človek si uvedomil, že malý vrchár asi ešte takú rovinu nikde nevidel. I keď sme cestovali k babke, všade boli kopce. Nevidel ešte rovinu. „No vieš, my žijeme vo vrchoch, sme vrchári, aj dole, okolo dediny sú vrchy, aj okolo mesta, kde žije babka. Ale niekde ďaleko, niekde úplne ďaleko je zem taká rovná, ako na tomto obrázku. Niekde je všade dookola rovno a vôbec tam nevidno hory“. Malý vrchár sa pozerá na obrázok a nejde mu to do hlavy. Takáto rovina sa mu veľmi nepozdáva.

V noci prituhlo. Práve načase sme skončili úpravu knihy. Tieto práce robíme v kolovom priedomku, pod strieškou, ktorá chráni pred dažďom a onedlho sa na nej usadí prvý sneh. Vždy večer sme sedeli, na dlhej „lavici“ vytvorenej z naskladaného dreva na zimu, v poslednom čase už v hnedých kožušinových halenách, čo človek ušil minulého roku zo zimných kožiek. V lete človek zaspával po tejto práci pred domom, vo vystlanom pelechu na dreve pri stene a malý vrchár trval na tom, že i on chce taký pelech. Práve toľko miesta tam ešte bolo, tak človek vzal zo stodoly sena do dvoch mechov a pekne ho rozložil ako v slamenom stružliaku. Na to dal dve hnedé capie kožky a pelech bol hotový. Malý vrchár až do neskorých listopadových večerov odmietal zaspávať v posteli a trval na svojom umiestnení „do pelieška“ a ešte k tomu celkom bez šiat, „na nahaťáka“. V peliešku sa každý večer pohemžil pod dekou, teraz už dvojitou a zaspal ako dudok. Zvuky lesa a blízkosť rodiny ho upokojujú. Spánok má pohotovostný. To znamená, že v ňom do nejakej miery vníma. Nenechal sa preniesť do postele skôr, než ako sme aj my šli do domu. „Do pelieška“, kričal, so zatvorenými očami, keď človek vybral z pelecha predčasne. Dnes sme odoslali knihu do tlačiarne a už na priedomku po večeroch toľko nepracujeme. Práve načase, zima sa blíži. Malý vrchár už zaspáva v pelechu v kuchyni pod stolom. Tam má prestreté dve hnedé ovčie hune a pripravenú prikrývku. Pod hlavou má plstený vankúšik s farebnou svargou. Ten si drží pri líci, aj keď ho človek, už spiaceho, prenáša do postele. V izbe už svieti kozub a v posteli, ešte trochu studenej, sa skrčí do klbka a so zavretými očami zachmúrený, s našpúlenými perami čaká, kým ho prikryje perina. Trochu sa zahemží a po chvíli, v teple postele sa mu tvár vyjasní.

Pred mesiacom sme predĺžili nad domom rovinku. O niekoľko metrov. V zemi upevnené agátové koly stoja trochu oproti kopcu a za nimi sú hrabové kmene, ktoré do takmer metrovej výšky zadržiavajú zemný násyp. Kým sme stavali túto zvláštnu „palisádu“, malý vrchár robil druhú plošinku, ale, samozrejme, menšiu. Do zeme nabil kolíky, založil za ne drievka a urobil násyp. Tam zaparkoval svoje drevené hračky na štyroch kolesách. Po niekoľkých dňoch sa pustil do ďalšej plošinky. Najprv odkopal zeminu kladivom, na mieste, kde to mal dovolené, pretože inak kope kdekoľvek. „Tato, vysekaj mi sekerou ešte ďalšie kolíky“, žiadal, keď zatĺkol svojou sekerkou do zeme dva a zistil, že je to málo. Dobre, urobím ti toľko kolíkov, do koľko napočítaš. Do počítania sa mu veľmi nechce. Na toto poznáme ale pesničku. „Jeden-dva-tri-štyri-päť, už to vieme naspamäť, päť prštekov na ruke, päť kvietočkov na lúke…“. Lenže táto pesnička je len do päť, tak k nej človek pridá ďalšie slohy. „Jeden-dva-tri-štyri-päť, už to vieme naspamäť, šesť-sedem-osem deväť-déésať, kolíky budeme kréésať. Jedenásť-dvanásť-trinásť-štrnásť, pätnásť-šestnásť-sedemnásť-osemnásť, devätnásť a dvááácať, to bol dobrý nápad“.

jelen.jpg

Viackrát hovoril, že sa mu sníva jeleň, ktorý prišiel k domu

Pesnička sa mu veľmi páči a chce ju do nemoty opakovať. Kolíky však počíta len do sedem a pri poslednom vyhlási, že sedem kolíkov mu stačí a ďalej už počítať nebude. Pesničku si však zažiada pri večeri celú a na konci sa opýta: „Nemá tam byť devätnásť a dvanásť?“ Človek odpovedá.: „Nie, má byť devätnásť a dvadsať“. Nejako sa mu to nezdá. „Tato, a nemá tam byť devätnásť a dvanásť a ty spievaš dvadsať, aby sa to rýmovalo, však, „devätnásť a dvadsať, to bol do dobrý nápad?“, nedá sa. „Vieš, po devätnástke ide dvadsať, preto to tak spievam“. „A prečo ide dvadsať?“, vyzvedá. Človek ukáže na prstoch desať a znovu desať. „Lebo dvadsať je dvakrát desať, dva-desať, vieš, ale je to skrátené, dva-desať na dvadsať. Rozumieš?“ „Rozumiem“.

Ráno si človek zapisuje sny. Malý vrchár sa pristaví, pozerá a po chvíli zahlási: „Tato, aj ja si chcem zapísať sny“. No tak to je vážne. Štyriapolročný chlapec ešte písať nevie, kreslí ale celkom rád, tak mu dá človek zošit a pero. „Tato, ale ja nechcem také obyčajné pero, ja chcem písať takým, ako máš ty“. No dobre, ale musíš písať opatrne, zľahka a netlačiť, ukazuje mu človek ťahy atramentovým, kaligrafickým perom. Malý vrchár to zvláda. A píše, nie kreslí, ale píše a kreslí si iba riadky. Samozrejme, píše „klikiháky“. Minule zahlásil: „Tato, ja nechcem ísť do školy, ja chcem tu s vami gazdovať, ako ty a mama“. Tak mu človek vysvetlil, že v škole sa deti učia písať, a že je to dobré – vedieť písať. Ale priznal, že písať sa dá v podstate naučiť aj doma. Hneď nato malý zahlásil, že sa teda chce učiť ´doma. Tak sa snaží. Niektoré písmená už pozná. Niektoré nie. „No, pekne si to zapísal“, pochváli ho tato. „A vieš to teraz aj prečítať, či si napísal?“. Malý priznáva, že nevie. „No, ale je dobré, keď vieš tak písať, že sa to dá potom aj prečítať. Chcel by si sa naučiť tak písať?“ Malý vrchár prikyvuje. „No tak ťa to môžem naučiť“. Malý sa teší. „Tak zatiaľ si napíš na zošit svoje meno, a pod to napíšeme slovo sny“. Človek mu kreslí na papier písmenko po písmenku. N ešte nepozná. Napíše ho naopak, aj S. Ale aj tak sa z toho tešíme. Malý vrchár píše do svojho prvého snového zošita.

Podobné články:

10.3.14 Malý vrchár padá a vstáva

10.12.13 Ako malý vrchár sníval

1.10.13 Malý vrchár na dvore

 

Zdroj: Ved.sk

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/RC.maly.vrchar.pozera.htm

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude uverejnená.