Jarnou rovnodennosťou sa začínajú jarné sviatky. Od pradávna boli tieto sviatky rozmiestnené od marca do mája, pokiaľ hovoríme o severnom miernom pásme. Indoeurópske národy považovali za nástup Nového roka spravidla jar. Na juhu, napríklad na území starého Ríma, začínala jar skôr. Preto napríklad september je siedmy mesiac, október je ôsmy mesiac…, december desiaty, vieme, že septima je ôsma trieda, oktáva má osem tónov a deci je desať, dvojmesačný posun vnímania nového roka vznikol s nástupom nového kalendára v snahe priblížiť sa k zimnému slnovratu. Nástup jari totiž nebol tak ľahko merateľný, ako Slnovrat, na ktorého určenie stačili dva body (vrchol kopca a kameň, na ktorý tieň dopadol, či stĺp a kameň so značkou v smere jeho slnovratového tieňa. Ak Zimný Slnovrat je oplodnenie, pri ktorom sa v duchovne Slovenov znovuzrodí slnečné božstvo Svarog v podobe Svarožiča, tak jar je znovuzrodením prírody.
RÔZNE ČASY V RÔZNYCH PODMIENKACH
Dnes používame presné časníky s vyznačenými dňami , pri splnoch je dokonca hodina, pri rovnodennosti či slnovrate tiež. Toto na uskutočňovanie duchovna nie je potrebné.
Duchovno nie je matematika a aj vesmíroveda, ktorá nám pomáha pochopiť a merať dráhy telies, je v duchovnej kultúre len pomôckou, nie cieľom….
Celý článok TU