Šľacha – jedno z najpevnejších vlákien

Šľacha je tak pevné vlákno, že ak je ňou dobre spevnený luk, je pružnejší, ako laminátový. Včera mal človek úlohu – rozobrať zviera. Stiahnutie kože trvá od pol hodiny do hodiny, podľa toho, ako dôsledne to treba spraviť, pretože kožušinu z vlkosivého kozola spracujeme na kožušťok. Rozobratie mäsa trvalo tiež toľko, lebo to bolo spojené s vybratím šliach a to sa teda nedá posekať hocako. No a dôsledné vybratie šliach – z chrbtoviny a z nôh – od stehna až po ratičky – trvalo viac, ako hodinu. Je to skutočne neuveriteľné, ako dômyselne sú na labách rozostavené a pospletané šľachy, aby to všetko behalo, ako to behať má. A keďže s malými vrchármi teraz každý deň vybehneme na konskú lúku a strieľame tam do senových balíkov, dohodli sme sa, že si spravíme šípy pravekým spôsobom – hroty aj letky upevníme šľachami. Máme aj staré kožky na rozvarenie lepu – gleja a tak už len tie šľachy spracovať.
Včera začal najmenší vrchár rozbíjať už z minula pripravené, vysušené šľachy na brezovom kláte okrúhliakom z potoka. Kameňom ich tak rozbil, že človek to len dokončil a dnes sme ich česali hrebeňmi. Vzniklo tak jemné vlákno, ktoré s kožným glejom môže na luku vytvárať poriadne pružnú vrstvu.
Človek má dva šľachované luky od popredných výrobcov – jeden dlhý 90 cm, ratanový, od už nebohého Četana z Čiech, druhý od Tibora Dupkalu zo Slovenska – 80 cm dlhý, tiež na spôsob prérijného, ale z muflónich rohov. Oba tieto luky, ktoré sa vmestia do tuľajky na šípy, majú dostrel cez 200 metrov. Sú zavesené na pohotovostnom mieste pastierskej poplachovej hliadky, keď prihrmia ovce alebo kozy z pasienku a nejaká je skrvavená, alebo chýba, tak cez tie kriačiny a krkaháje sa s tým behá, a dokonca aj chvíľami plazí – celkom ľahko. Tieto kratučké luky vyvinuli prérijní jazdci behom dvoch – troch pokolení od získania mustangov – takým spôsobom , že lukom o veľkosti detskej hračky vedeli zložiť z chrbta prérijného poníka v plnom trysku bizóna.
My síce loviť nemusíme, ale udržiavame staré zručnosti a – vlastne zo šľachy vieme spraviť aj niť, ktorou je možné ušiť kožuštek, alebo prešiť puzdro na nôž… A tak sa pred zimou chystáme na výrobu šípov, máme aj nejaké pazúrikové hroty a odložené perá nájdene na cestách, takže pred zimou šípy a v zime, keď stromy zaspia a zmrznú, budeme vyrábať i luky. Šľachy nám pri tom môžu pomôcť.
My máme len menšie zvieratá, ale – ak by niekto mal možnosť ponúknuť nám vybratie šliach z vysokej zveri, tura , či už prirodzene uhynutého, alebo inak tak či tak mŕtveho, môže dať vedieť.
Výroba lukov a šípov bude ponúknutá do výberu koncotýždňoviek, ktoré na rozvoj zručnosti budeme usporadúvať Na Medzi. A snáď už v blízkej dobe budeme mať na ubytovanie okrem chatky a spoločenského doma aj aspoň jednu postavenú drevenicu. Lebo v piatok a sobotu ešte jednu prevážame z Liptova, tú, čo sme si minule pripravili.
Takže – aj keď spoločnosti domácej, i vo svete to nesmeruje, zdá sa, k celkom ružovej budúcnosti, my sa zušľachťujeme vo viacerých rovinách a jednou z nich je – udržiavanie prírodných zručností. Ostáva nám len dúfať, že to nebude až také zlé, aby sme na nich boli celkom odkázaní.
Ale – keby niečo, ako si občas zakričíme s malými vrchármi, „Sme predsa nejakí – šikovníci! Lebo – my sa tak ľahko nevzdáme!“
 
Snímky: pisateľ

Ak nás chcete podporiť, môžete poslať dar. TU sú podrobnosti.

80 cm dlhý, šĺachovaný luk od Tibor Dupkala s dostrelom cez 200 m. Luk je z rohov muflóna, podľa vzoru prérijného – (tam z ovce hruborohej) a šípy spravil človek z drienky, hrot vyseknutý a na cestách nájdené letky z jastraba a sovy. Krátke , 55 cm dlhé šípy svištia na prvých 20 – 30 metrov takmer bez klesania a sotva ich oko vidí. Do zimy budeme vyrábať šľachované šípy a v zime aj nejaký ten luk, ak zoženieme dosť šliach.
Najmenší vrchár sa po získaní vlákien zo žihľavy vrhol na páranie vlákna zo šľachy.
Vlákna šliach sú usporiadané v malom i vo veľkom veľmi dômyselným spôsobom. Šľachové vlákna v rôznom stave uvoľnenia.
Metrový jaseňový luk malého vrchára vystužený podĺžne jeleními šľachami, uchytenými pod vrstvou priečne omotaných šliach. Zakončenie luku na tetivu je tiež vypracované šľachami napustenými v kožnom gleji. Tetivu možno spraviť zo šliach alebo z čreva. Tmavá farba čelných šliach je spôsobená v gleji zapraveným popolčekom. Chlapčenský luk s napínacou silou do 20 libier dostal od Tibora.
Rozbíjanie šľachy okrúhlym kameňom. Po rozbití „puzdier“ sa uvoľnia šľachové vlákna.
Reflexný luk dlhý 80 cm z muflonieho rohu je spevnený pozdĺžne aj priečne nalepenou vrstvou šliach.

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/slacha-jedno-z-najpevnejsich-vlakien

1 komentár

  1. Úžasná práca a umné zručnosti. Len tak ďalej!

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude uverejnená.