Opasky sily pre dreveničiarov

Boli sme deviati. A šlo to perne. Možno preto, že deviatka má byť perúnovo číslo. „Odkiaľ ste?“ opýtala sa pani, ktorá podarovala tú drevenicu. „Každý odinakiaľ. Výber z celého Slovenska“, hovorieva na to človek. A naozaj. Je nás zo dvadsať „dreveničiarov“, a každý odinakiaľ – od východného Slovenska po západné, od severného po južné. Drevenicu sme pozložili za dva dni. Dedinčania tomu veľmi neverili, že to stihneme. Stihli sme to do tmy, komín sme nakoniec zhodili už po tme – z bezpečnostných dôvodov sme ho strhli.

V skutočnosti je nás viac. A nie len z rôznych krajov, ale aj z rôznych odborov. Tesár, montér, vojak, letec, pôdohospodár, technik, učiteľ, elektrikár, filozof, študent, hudobník, chovateľ, družstevník, podnikateľ…  Keby v tom niekto chcel hľadať nejakú logiku, asi by sa zapotil. My sa vieme zapotiť, keď sa pustíme do roboty. Ale nejaký styčný bod predsa len máme. Vieme a veríme tomu, že to, čo robíme, je dôležité. Že v tých dreveniciach, ktoré zachraňujeme, je nejaká sila, že vypovedajú o nejakej schopnosti, podobne, ako naše činy, že poslúžia na obnovu priestoru schopností, zručností a vedomstiev, ktoré sú potrebné na naše prežitie, i na prežitie našej kultúry, na prežitie nášho ducha.

Iní to majú inak, ale pisateľ obvykle robí cez deň prírodné hospodárstvo a v noci píše a skladá hudbu. Pred takým náročným záťahom, ako je rozobratie a presné zaznačenie rozobratej drevenice, ktorú treba aj zložiť, sa musí aspoň trochu vyspať. A vyladiť si živochod tak, aby bol schopný od svitania do súmraku a ešte aj dlhšie v kuse pracovať a to niekoľko dní, naraz vo viacerých vrstvách činností. Čo i len jeden nezaznačený, alebo zle zaznačený trám by pri skladaní drevenice mal za následok galibu, možnože aj niekoľkodňové zdržanie.

Chlapi robia tak, ako by ani zaplatení robotníci nerobili. V ich činnosti je rozhodnosť a presvedčenie. Niekedy si človek kladie otázku – ako to – že tomu tak rozumejú – vlastne – takmer bez slov. Odpoveď je jednoduchá – majú to v sebe. Máme to v sebe. Menej skúsení sa učia od skúsenejších. Sme ako jelene, ktoré sa spolu pasú, sme ako vlci, ktorí spolu lovia, sme ako býky, ktoré spolu chránia stádo. Ani sme si to nikdy takto nepovedali. Ale  – máme to v sebe.

Takto vyzerala drevenička pred naším príjazdom.
Rozoberanie strechy.
Z drevenice už toho veľa neostalo.

Keď sme obíjali omietku, niektorí mali vlasy, obočie a bradu, väčšina dreveničiarov je zarastených, biele od omietky. Človek si nenechal ujsť príležitosť chytiť klčovací krompáč a s nabudeným dychom obiť polovicu jednej steny. Keď sme vyberali posledný trám, bola už tma. A v tme sme strhli aj komín. Medzitým prebehlo niečo, čo sa dá ťažko opísať. Ale – spali sme na dobrom mieste a ani sme netrpeli hladom. A – ako to už u chlapov býva, po robote sme sa aj dobre pozhovárali.

Človek v posledný večer, keď sme sedeli pri horiacom kozume, predniesol také videnie, že sa budeme v dreveničiarskom prostredí na Medzi, v tých dreveniciach, čo prevezieme a postavíme, aj stretávať. A ponúkol z hojných možností zručností, ktoré tak či tak v lete , alebo aj inokedy na táboroch a stretnutiach robíme. Ako prvú vec ponúkol, že pre dreveničiarov dá vyrobiť pracky a z už pripravených jelení a hovädzích koží  si zhotovíme hrubé opasky, na spôsob kokavských alebo klenoveckých, ale s novodrevnými dávnymi ochrannými znakmi. Také opasky sú dobré na silu. S touto vecou všetci súhlasili. Okrem toho si niektorí zažiadali výrobu bubna doba i rámovej riečice, výrobu košele, kožuška či píšťaly, lukov a šípov a iné veci.

Včera človek dokončil sťahovanie trámov na pripravené miesto Na Medzi. Vyvliekol hore ťahom  okolo 15 dlhých trámov, 7 vlečiek a tri väčšie vlečky trámov vyvliekol šikovný traktorista z Dolinky. Bude to treba uložiť – v poradí – všetky trámy roztriediť podľa polohy a zaznačiť tie poškodené alebo zhraneté, ktoré treba nahradiť novými. O pár hodín človek vstane a s Pravomírom vybehneme vziať okrem iného aj okná, ktoré sa nám podarilo krásne vyzliecť zo zárubní a previezť aj s celými rámami.  To je otázka, prečo sme taký šikovní. Asi aj preto, že sa snažíme.

No a zajtra, teda keď sa dva razy vyspíme, človek bude pokračovať v príprave základov na stavbu dreveničky. Ak mu niekto pomôže, tak dobre. V tejto chvíli vyhlasujeme pracovnú koncotýždňovku. 

Do skorého stavania. Nevzdávajme sa svojich snov a cieľov.

Snímky: Žiarislav, Marcel Rodan

Ak chcete podporiť našu činnosť môžete TU

DREVENICU SME PRIPRAVILI NA ODVOZ

Takto práce postupovali:

Dreva sme z kamióna vyložili v noci pod Medzou.

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/opasky-sily-pre-dreveniciarov

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude uverejnená.