mar 17 2023
Po schodoch a medzi predajnými stánkami šantia deti, zatiaľ čo vedľa v sále všetci so zatajeným dychom počúvajú prednášku zverolekárky Zuzany Bačovky. Zrazu sa deťom podarí preniknúť do sály a už tam beží Šárka aby presmerovala ich hru naspäť. V kuchyni rozvoniava bylinkový čaj, Dobroslava usilovne mieša vrchársky guláš, ktorý je pripravený popri už ohlásených …
Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/gazdovska-obroda-23-medzi-veprom-a-polanou
feb 25 2023
Peter Sudovský: Príde na tohtoročné Zhromaždenie Gazdvoskej obrody predstaviť, aký je stav GMO na Slovensku – čo je možné, čo sa nesmie, aký sa predpokladá vývoj do budúcna a čo s tým môže bežný človek robiť. Príďte sa zapojiť do nedeľnej debaty o GMO. Vyštudoval odbor Environmentálne inžinierstvo. Pracoval v oblasti ochrany životného prostredia. Je …
Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/predstavujeme-prednasajucich-na-zhromazdenie-gazdovskej-obrody-23-2-cast
feb 25 2023
Prežitie je stále v móde. Poznáme to z mnohých filmov. Pod rôznymi názvami, ktoré letia. Napríklad prírodnejší a peňažne nenáročný „survival“ či „buškraft“ alebo „vudkraft“ (prežitie či prírodná zručnosť), alebo snobskejší a kapitálom využitý „autdor“. Nájsť vodu, voľačo pod zub natrhať, vyhrabať, uloviť alebo ušmyknúť, dať si niečo na seba, vyrobiť si núdzové obydlie. Prežiť dni, týždne, možnože aj …
Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/obidva-na-prezitie-rozdiel-medzi-vudkraftom-a-gazdovskou-obrodou
feb 22 2023
Martina Vozárová: Tešíme sa na ňu v nedeľu 12.3. s témou: „Čo s vlnou – spracovanie vlny – prania, česanie, pradenie a filcovanie“ S manželom založili Vlnársku MANUFAKTÚRU – čo je malý rodinný podnik zo Senohradu, ktorý spracúva surovú ovčiu vlnu. „Chovatelia či remeselníci si u nás môžu nechať vyprať, vyčesať, napriasť, ale i sfilcovať …
Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/predstavujeme-prednasajucich-na-zhromazdeni-gazdovskej-obrody-23
feb 21 2023
Na Slovensku je všeobecne známy problém so spracovaním ovčej vlny. Vlnu chovatelia často vyhadzujú do hnoja a mnohí už ani nevedia, kam by ju vyhodili. Žijú tu však aj ľudia, ktorí sa spracovaniu vlny začali venovať a ponúkajú možnosti, pri ktorých už neexistuje nevyužiteľná vlna. Vlna každej akosti má u nich svoj účel, presne ako …
Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/vlnarska-manufaktura
feb 16 2023
GAZDOVSKÁ OBRODA bude pred vítaním Jari pod Poľanou na Látkach, tam, kde sme mali Zimný Slnovrat! Správy o prírodnom pestovateľstve a chovateľstve sa zídu tak začínajúcim gazdom ako aj rozbehnutým prírodným hospodárom a tiež tým, ktorí sa na to chystajú. DO AKÝCH OKRUHOV sa vnoríme v tomto roku? • určenie zdravotného stavu domácich zvierat …
Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/na-co-sa-tesit-na-zhromazdeni-gazdovskej-obrody-23
feb 16 2023
Miľe vihodňare! Veľo razi sce še pitaľi, že kedi už pridzeme zahrac na vihod. Ta takoj v sobotu idzeme rovno do Prešova do Stromoradza! Že bi sce nepovedaľi že sme meki, ta budzeme hrac s metaľistami z RAMCHATU. A pred nami budze hrac i pesňičkar spopod Poľany SVECO HAMAĽIAR. Mi ŽARISLAF A BITOSCI budzeme mascic …
Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/hrame-na-vihodze
feb 02 2023
Hromnice. Najzáhadnejší sviatok. Prevzal ho aj kresťanský okruh – z pôvodného duchovna. Súvisia s uctievaním hromovládneho božstva. Sloveni, ktorí obývajú najväčšiu časť Európy, ho nazývali menom Perún. U árijských Indov je meno hromovládneho diva Indra, v iránsko-árijskom jazykovom okruhu sa vyskytuje Peržanja – označenie nám podobnejšie. Perún bol v čase sťahovania národov najznámejším slovanským božstvom. A súčasne …
Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/hromnice-sviatok-tajomny
feb 02 2023
Pieseň Hromničná vyšla po prvý raz vo vedomeckom kalendári – časníku na rok 1005, spolu s básňami na iné výročné sviatky. V tej dobe niektoré z nich boli už piesňami. Refrén z Hromničnej sme v tej dobe spievali už dlhší čas s Bytosťami – časť piesne vznikla okolo roku 2 000. Pieseň sme spievali v čase Hromníc i iných sviatkoch, na Perúnových dňoch, čo …
Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/hromnicna-ziarislav
jan 24 2023
Ráno sa človek prebudil na brieždenie. Keďže už tretí deň nejde elektrika, na nič iné, ako na prírodné svetlo, sa aj tak zobudiť nedá. Stromy akoby zabudli, že sú v severnom miernom pásme, uprostred globálne oteplenej zimy si ľahajú na zem pod náporom snehu a nehľadia ani na drôty. Možnože aj hľadia, a ako Geronymovi Apači zahájili partizánsku …
Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/jeden-obycajny-vrcharsky-den
