Keď nájdeš kozliatka na paši

Máme narodených zo desať kozliat. Človek vtedy pílil a rúbal drevo a Divodaru zrazu napadlo, že by šla na brezovú kôru na východnú lúku. Brezová kôra je skvelá na podpaľovanie triesok, horí tak skvele,  ako brezová kôra, tak sa pridal aj Zorík a o chvíľu zmizli v prechodnom lesíku. Pri ceste v lese stála koza. Zadivili sa, že čo tam sama robí, kozy sa zvyknú v zásade držať v stáde, pohromade. Jej dôvod bol malý, už suchý , vylízaný a pil z cecíka. Bola to utešená, malá kozička. Povedali si, že Víťazka s malou nikam neodídu, a tak šli ďalej nalúpať z brezových kolov kôru. Keď už sa šli poberať domou s kôru, tak Divodara povedala: „Poďme sa poobzerať po konskej lúke , kde sa kozy v tejto zime bez snehu  pasú každý deň, či tam nebude  stáť ešte nejaká koza s malým prekvapením.

 Zorík išiel povyše smerom k vrchu lúky a tam stála sama strážna Savana, ktorá po smrti Stepnej plní úlohu kozej vedmy. Videli, že nemá mláďa, brucho ešte veľké a báli sa, či nie je chorá, že tam len tak sama stojí. Tak sa pobrali k nej, i keď ona odchádzala. Zorik zrazu vykríkol: „Aha, je to Vlnka a má mladé!“. Zorimír sa ďalej obzeral a po chvíli vzhliadol ďalšiu kozu s mladým. Vzali kozĽatá pod pazujchy, že pôjdu už na usadloť, keď tu zrazu Divodara započula plač malého kozliatka. Hneď si všimla, že tá kozička bola skrytá v tŕni, ešte mokrá a našťastie sa prihlásila ku skupine, lebo by ju inak nenašli. Väčší vrchár už viedol do stajne tú prvú kozu s mladým a človek šiel na pomoc nálezcom , aby sme tie poklady spolu odniesli a odviedli do stajní. Takto sa začali tohtoročné pôrody. Tri za deň.

Náš slobodný život má jedno veľké čaro – čaro okamžitej, slobodnej voľby. V ktoromkoľvek okamžiku, keď má niekto naliehavé nutkanie niečo spraviť, niekam ísť, tak v zásade môže. Takto Divodara šla za nejakým nutkaním, vzala aj malého vrchára a našla kozliatka. Vďaka kozej vedme, ktorá nešla za stádom, ale ich strážila a svojou mohutnou postavou viazala na seba pozornosť.

Bolo nám jasné, že odteraz môžu vrhnúť i ďalšie kozy, a tak sme každú ráno po kŕmení púšťali na pašu až po prehliadke. Ostatné už teda rodili v stajni, bežným spôsobom. Zvláštne rodili len dve: Skvelá, už azda takmer 12-ročná dojka s príkladnými strukmi  – Savana – porodila hladko prvé mláďa, ale druhé nie a nie von. Nešlo vonku bežným spôsobom – hlava s prednými nohami, ale spod chvosta trčala iná časť tela. Človek sa jej dotkol a hneď mal cítenie že mláďa už nežije. V takom prípade treba pomôcť pôrodu strčením ruky do kozy a vybratím mláďata. Človek to nerobí, lebo je to pre tenšiu – ženskú ruku. A Divodare sa do toho nechcelo . Zavolali sme zverolekárku Petru a tá to hneď vyriešila. Človek jej dal fľašku medu.

Ešte jeden pôrod bol ťažší – rodila druhostka Čokoláda. A dosť sa s tým trápila. Keď už bolo jasné, že mláďa je priveľké a že koza je vyčerpaná, človek popoťahoval nožičky. Boli skutočne veľké a nešiel pozdĺž nich hneď nimi pišťok, ako obyčajne, pretože isto aj hlava bola veľká. Nahmatal ho ďalej, tam, kde nohy prechádzajú do trupu. Takže hlava nebola zakonená, ale šla pozdĺž nôh, aj ke%d trochu pozadu. Človek sa presvedčil, že sú to naozaj predné nohy a že hlava je v panve. Prstami ešte raz nahmatal pysk, ktorý bol tam, kde má byť – nad nohami. Otvor bol primalý na to, aby sa mohol hmatom presvedčiť, že hlava patrí k telu, lebo už aj to sa niektorým stalo, že mali pri ústí nohy jedného a hlavu druhého mláďaťa. Vycítil, že hlava patrí k nohám. A zakaždým, keď prišli sťahy, popoťahoval labky von. Keď už došiel pysk k ústiu, masíroval koze otvor spôsobom, ktorý ho uvoľnuje. A keď už sa podarilo uvoľniť hlavu, bolo jasné, že sme za vodou. Zvyšok sme nechali na kozu. Bol to capko, ako to človek zahlásil vopred. Nazval ho – orech. Mal takú farbu a bol veľmi živý. Na druhý deň skákal po stajni ako dvojtýždňové mláďa.

Kozy necháme zvyčajne, aby rodili samé. Len v potrebných prípadoch  človek zasahuje. Savana, dvanásťročná koza, by to druhé, mŕtve mláďa bez pomoci neporodila. Doteraz sa z toho zotavuje. Čokoláda by možnože po trápení sama porodila, možno nie. Človek jej pre istotu pomohol. Je to krásna kozička s peknými, ľahko dojiteľnými strukmi. A jej capko – Orech – vyzerá tiež pekne. Bol to oriešok ho dostať von.

Orech deň po narodení
Orech sa práve narodil.


Ak chcete podporiť ďalšie nahrávanie piesní, môžete svoju podporu zaslať na účet, viac TU

Podporte nás 2 perc. z daní alebo inak na odkaze TU

Podujatia: Hromničné koncerty a Gazdovská obroda nájdete TU

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/ked-najdes-kozliatka-na-pasi

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude uverejnená.