Včely vyleteli na prvý pracovný výlet: Bzum bzum: Kvitne lieska a rakyta!

Zima už nie je a jar ešte nie. Začalo sa predjarie – pre včely čas prírodnej milosti. Pekne zasnežené stráne sa belejú čoraz menej. Teplý dážď ich máča deň, čo deň a slnko sa do nich opiera, akoby sa pozeralo do snehového zrkadla, či je naozaj také pekné, ako o ňom mnohí hovoria. Čím viac sa díva, tým viac sa zrkadlo topí. Ohrievajú sa aj konáriky stromov. Vŕba rakyta vyhodila hladké sivkasté púčiky, iná rakyta – opačného pohlavia – ich onedlho peľové strapačky. Aj lieska vyhodila peľové jahňady, ktoré na halúzkach visia ako nejaké záhadne uchytené veľké žlté húsenice.

img_1604.jpg

Človek pozoroval po oteplení včely deň čo deň. Občas aj na úľ zaklopal – či ste doma, a priložené ucho zaznamenalo živý šum. Zimu prežili všetky tri rodiny, čo vznikli z minuloročnej jeden – prvej. Veď sme im vzali len trochu medu. Keď sa čo len trochu oteplilo, z letáčikov všetkých troch rodín už minulého týždňa občas vyletela nejaká prieskumníčka a onedlho sa vrátila. Dnes je to ale iné. Slnko pekne vyhrievalo vrchársky kotol – slnečnú pascu, v ktorej sú umiestnené úle. A vonku nevylietala len raz za čas nejaká prieskumníčka, ale každú chvíľu niekto von a každú chvíľu dnu a na letáčiku sa to len tak mihotalo. Niektoré včely sa vracali do úľa s jasnožltými košíkmi plnými peľu. Človek si píše: Rok 15, včely poprvýkrát vyleteli 25. ľutňa. Na úslní vylietavajú omnoho skôr, ako na zapači. Rozdiel medzi severným a južným svahom môže byť aj mesiac. Niekedy sa vraj stane, že včelia rodina prežije treskúce zimné mrazy a vyhynie koncom ľutňa, alebo začiatkom brezňa. Človek sa potešil, že bzučia všetky tri rodiny a pasú sa na jahňadách liesok a chystajú sa na rakyty. Prieskumníčky tancujú svoje spravodajské tance, lietavice, ktoré už odkŕmili detské larvy, tieto tance pozorujú a čítajú. Potom sa vo vytržení nadšene vrhnú k letáčiku a vyletia v oznámenom smere. Skúsenejšie zaúčajú menej skúsené. Lieskový peľ je veľmi výživný. Je to skvelá paša. Je to rajská záhrada, taká jedna rozkvitnutá lieska.

img_1588.jpgNiektorí hospodári liesky vypiľujú. Považujú ich za burinu, ktorá zaplieňuje lúky. Tuto, Na Medzi, sú liesky vítané. Nejako zvlášť sa nerozširujú, lebo ich majú radi nielen včely, ale aj kozy. A tie nejdú len na kvety, ale aj na akékoľvek výhonky a zamaškrtia si aj na kôre. V okolitých lesoch je veľa vyschnutých stromov a pováľaných kmeňov. Na nich je mnoho húb. Trúdniky, trúdnatce, choroše, liečivé huby od výmyslu sveta. V posledných rokoch prebehli prieskumy húb, o ktorých vie ľudstvo len veľmi málo, ale i z toho mála vyplynulo, že včely využívajú na svoju samoliečbu aj vodu z takzvaných drevokazných húb a z ich podhubia. Liesky, rakyty, brezy, prvá pastva včiel, to sú stromy, ktoré sa dnes v lesoch a na pasienkoch bežne vypiľujú ako burina. Na tejto medzi nie. Je tu veľká pestrosť drevín, kríkov, rastlinstva. A živočíšstva. Minulého roku hovorili v jednom čase včelári: Teraz je taký zlý čas, nič nekvitne. Človek sa vrátil domov a včely boli v plnej znáške: kvitli hlohy. „A čo hlohy, hlohy nemáte“? Kdežeby sa tu vzali hlohy, trnky, krčia ramenami včelári. Gazdovia takéto „buriny“ vypiľujú. A potom tie repky a iné chemizované monokultúry. Minulého roku dávali granty na repku a repka bola všade. Zduté srnky, mŕtve včely. Hovorí včelár z juhu: A sľúbili mi, že keď budú striekať, dajú mi vedieť. A postriekali a nedali vedieť. Zhynulo mi 80 rodín“.

A mi tuto, v divom raji. Je tu všetko, ale žiadne veľké lány. V minulých desaťročiach takmer všetci „farmári“, teda gazdovia na tomto Slovensku „mulčovali“ lúky, teda zdrtili na nich kriaky aj s chrobačou. Niektorí sypali chemikálie na korene vyhladených kríkov, lebo frčali granty na vyholené hektáre. Našli sa aj takí, čo strojmi skosili trávu z grantových hektárov a nechali ju zhniť. „Vyčistený“ pozemok znamená pozemok po vyhladzovacej vojne. Zmulčované roháče, modlivky, iný hmyz, zmulčovaní ježkovia, bažanty, iné bytosti. Zmulčované kríky aj stromy. Len holina. A teraz frčia granty na „enviromentálne“ hektáre. Grantoši chcú obnovovať vyhladenú pestrosť. Peniazmi vyhladzovali krajiny a teraz ju chcú peniazmi zahladzovať. Och, tí peňažníci. Človek nezobral na hektáre ani cent. Žijeme si tu potichu, skromne, ale s lesnými i medonosnými včielkami, kúskom obnovujúceho sa pralesa a celým vesmírom ďalších bytostí.

img_1624.jpg

img_1621.jpg

Podobné články:

21.5.13 Bzučali, liezli, ale nepichli – VČELY V KUCHYNI

23.4.13 DIVÉ VČELY PREŽÍVAJÚ Nemajú nezamestnaných a nečakajú na podporu – Žiarislav píše

21.3.12 TO NAJKRAJŠIE JARNÉ BLATO – k jarnej rovnodennosti

11.2.14 Hmyzáci a zimné dumy – Z vrch. zápisníka

4.4.13 Čo nás učia bahniatka

 

Zdroj: Ved.sk

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/RC.vcely.vylet.htm

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude uverejnená.