Čo nás učia bahniatka

jahnady_rakyta.jpg

vŕba rakyta

Každý snáď pozná snežienky. Aj iné jarné kvety sú pomerne známe, ako napríklad podbeľ, šafran jarný, ale i sirôtky (česky macešky) a iné fialky. Inak je to s drevinami. Ich kvety, prvá pastva pre včely, sú pre mnohých veľkou neznámou. Mnohí zbierajú „bahniatka“, ale neveľa z nich vie, z akého stromu „veľkonočné“ ratolesti pochádzajú.

Bahniatka sú v podstate „jahniatka“, a teda jahňady vŕby rakyty. Pomenovanie „jahňady“ teda svedčí o básnickom nadaní našich predkov v dobe vzniku tohto názvu. Moraváci tento strom ju volajú „rokyta“ a Česi ju označujú ako jíva. Je to v podstate vŕba, teda vŕba rakyta. Má buď samčie, alebo samičie jahňady. Tie samčie sú také „rozstrambané“ a samičie sú akoby z myšacieho kožúška, tie sa vám páčia vo váze s veľkonočnými vajíčkami. Okrem rakyty aj osika má pekné jahňnady. Keď dozrejú, neuveriteľne sa natiahnu. Osika je v podstate druh topoľa. Keď sa osika oseká, je mäkká, keď v suchu stvrdne, je veľmi tvrdá. Rastie podobne rýchlo, ako rakyta, ak nie rýchlejšie.

jahnady_lieska.jpg

lieska

Ďalší „jahňadovitý“ strom je breza. Jej jahňady sú tenšie a dlhšie, visia na brezových konárikoch, z ktorých predkovia robili metly. No a dosť podobné jahňady, ako breza, má aj lieska. Vyzerajú tak trochu ako húsenice. Lieska je na rozdiel predchádzajúcich drevín nie strom, ale krík.

Všimli ste si, čo majú všetky tieto nápadné jarné dreviny podobné? Hm. Mohli by sme vyhlásiť súťaž. Ale aj tak by ste vyhrali. Tak teda môžeme smelo napísať, že tieto dreviny sú prvolezkyne. A teda pionierky. Obsadia lúku ako prvé (spolu s kríkmi) a až časom na ich miestach prirodzene už rastie les. Lieska a rakyta sa aj po orezaní rýchlo vymladia a rastú si veselo ďalej. Z duchovného hľadiska to sú také drevené lastovičky – nielenže ako prvé kvitnú, ale aj ako prvé prichádzajú.

Ak by sme prírodu naďalej len vyciciavali, poškodzovali a ničili, po našom následnom vyhynutí by tieto rastliny prežívali hviezdne chvíle. Zem by kvitla, len my by sme to nevideli. Preto je oveľa lepšie, keď sa prebúdzame z chamtivého ošiaľu civilizácie a ctíme si prírodu a jej kvety. Takto snáď aj prežijeme. Nie náhodou ich naši slovanskí predkovia nielenže poznali a mali radi, ale ich aj zapojili do jarných obradov. Na zelený štvrtok si nimi vyzdobovali domácnosti a vešali na ne vajička – znamenia slnečnej sily a nového života.

jahnady_osika.jpg

topoľ osika

Jahňady, ako i iné kvety, to je milovanie rastlín. Milovanie medzi sebou, ale aj aj so včelami, vetríkom, milovanie s Duchom. Keď odtrhneme oči od blikotavých krabíc a pozrieme sa na matku prírodu, pri pohľade na kvety zistíme, že všehomír je milý. Keď poviete po latinky šesť, nie je to také krásne, ako prírodné milovanie.

foto: Ladomíra

 

 

 

 

 

podobné články:

26.3.12 Ako si ich v zime kŕmil, tak ti budú na jar spievať.Peter Miler píše

21.3.12 TO NAJKRAJŠIE JARNÉ BLATO – k jarnej rovnodennosti

20.10.12 Lesné jasličky – Z vrchárskeho zápisníka

 

Zdroj: Ved.sk

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/RC.bahniatka.htm

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude uverejnená.