NÁROD MÁ TAKÉ MÉDIÁ, AKÉ SI ZASLÚŽI

Druhú skupinu dávam dokopy v Prahe.

Čo robíš teraz v oblasti hudby?

Z času na čas hráme s Bytosťami malé koncerty. Robím teraz novú skupinu – v Prahe. Dvaja z Bytostí nechcú hrať častejšie ako raz – dva razy do mesiaca a ak má hudba napredovať, musí sa diať niečo husté. S pražskou skupinou budeme robiť iné piesne, ako s Bytosťami, napríklad tie náročnejšie z „Tá sila je v nás“, niečo z „Pri prastarom dube“, ale aj nové piesne. . Je tam jedna Slovenka, čo hrá na flautu a píšťaly a potom ešte mám dohodnuté stretnutia s niekoľkými českými hudobníkmi, zväčša z džezových okruhov. Je to však ešte otvorené. Kto chce, nech sa prihlási na osi Bratislava- Praha. A okolie. Zatiaľ chýba aj menežer, alebo agentúra.

Hudobníci z džezu? Ty ale nehráš džez.

Jasné, že nie. Ale džezoví hudobníci dosť často vedia hrať, cvičiť je pre nich samozrejmosťou a mnohí sa neboja zmeny štýlu. Nepovažujem za podstatné, či je hudobník z džezu, z rocku, metalu, alebo vážnej hudby, či z folklóru. Podstatné je, že mu táto hudba niečo hovorí a chce ísť vpred na plné, na plné strunky.

Prečo práve v Prahe? Tvoja hudba znie dosť slovensky.

Hm. Na jar posiela SOZA hudobníkom oznam o púšťaní piesní v médiách. Na Slovensku púšťali v roku 2011 médiá moju hudbu 0 hodín, 0 minút, 0 sekúnd. Mimo internetu šla moja hudba len v zahraničí. V Čechách to bolo napríklad Rádio Etno… Hudobník hrá tam, kde je o to záujem. Česi sa v poslednej dobe presviedčali, že sú Kelti, ale umelecky i duchovne vzaté z toho nič nekuká. Pred 3 rokmi robený výskum v oblasti genetiky dokázal, a zverejnila to britská BBC, že ostrovní Kelti nemajú s pevninskými „Keltami“ geneticky vôbec nič spoločného. Teda že pevninskí Kelti vlastne nie sú Kelti. Snáď len výrobu nástrojov. No ale v poslednej dobe sa v Čechách zjavuje predsa len určitý záujem o korene. Učím tam Cestu koncovky aj iné vedomecké smery a spolu s koncertíkmi mi to umožňuje raz za čas urobiť výjazd a skúšať so skupinou, ktorá chce ísť tvrdo na vec.

To je zaujímavé, že tvoja hudba vôbec nejde v médiách, na internete je pritom tvoja hudba pomerne počúvaná a to hlavne na Slovensku.

Internet je jedna vec, médiá druhá. Naše, teda v úvodzovkách naše rozhlasy púšťajú na 90 percent západnú hudbu a ten zvyšok – desať percent je to, čo sa na západnú hudbu podobá, čo ju napodobňuje. Vôbec nemám chuť to nejako komentovať. Nemáme tu takmer nič originálne – slovenské. Je to jednoducho chorý stav. Nie som hospodársky odkázaný žiť z hudby, ale ľutujem slovenských hudobníkov. Slovenský stredný prúd je v polohe menšinového a menšinové prúdy sú úplne mimo záujmu médií. Zvukári nemajú prácu, lebo sa tu takmer nič nenatáča. Je to úplná kultúrna kríza. Ani neviem, kedy som naposledy čítal nejaký článok o koncerte nejakej slovenskej skupiny. Redaktori v časopisoch, ktorí sú členmi údajne „kultových“ slovenských hudobných skupín, píšu články o západných hudobníkoch a robia im festivaly. Oni im leštia topánky, tí naši „kultoví“ hudobníci. To by Cigáni z Čierneho Balogu nikdy nespravili. Cigáni ale v meste už hiphopujú, lebo si myslia, že sú černosi a Slováci spíkujú, lebo si myslia, že sú Angličania. Keď sú mladí, tak si myslia, že raz prerazia na západe… Keď zmúdrejú a zistia , že neprerazia, už sa cítia starí a zisťujú, že ako vymrhali svoju silu na gebuziny a sú v slepej ulici. Načo je na západe hudba, ktorá vyzerá ako západná, ale je slabšia? Na nič. Táto celá šaškáreň o napodobovaní západu je dobrá len na to, aby zarobilo pár ľudí, čo rotujú tie komerčné cédečká od agentov nejakých „britiš konzulov“ a ešte aj na to, aby sme na Slovensko mohli priviezť západnú hudbu a vysoliť za ňu ročne za disky, tentiémy a za ďalšie veci milióny, alebo miliardy.

Médiá vychovávajú opice, ktoré spievajú cudzie piesne. Ľudia si potom myslia, že byť sebou a robiť svoju kultúru je nenormálne a normálne je byť opicou, ktorá spieva západné pesničky. Je to aj peňažne ošetrené a dobre sa pritom niektorým ľuďom zarába. Pre našu kultúru je to ale vražedné…

Nie je vina v nás? Západ je predsa v poriadku…

Neriešim, či je západ v poriadku, ale chyba je určite v nás. Samozrejme. Do štúdia príde kapela, hodí na stôl nejaké americké cédečko a povie: Chceme mať taký zvuk… Oni nechcú mať zvuk jedineční, ale taký, ako má tá americká kapela. Texty? Dnes má stredný prúd spravidla slaboduchejšie texty, než aké boli za socializmu. Po tridsiatke je taký spevák starý a potom mu už hrozí, že si tie jeho texty pustí jeho syn a potom bude pred deťmi vyzerať ako idiot. Tak to tak nechá… Celá tá slovenská hudba, čo beží v rozhlasoch, je slovenská len použitím slovenského jazyka. Je úplne odtrhnutá od hudobno-duchovných, teda kultúrnych koreňov. Preto je slabá a nemá v tejto polohe žiadne vyhliadky. Je tu množstvo silných folklórnych prúdov, ktoré sú však v akejsi konzerve. To sú tí folkloristi, čo si oblečú kroje len na pódium. Takí pankáči sú na tom oveľa lepšie, oni nosia pank hocikedy a preto sú pravdivejší a silnejší, ako folkloristi. Potom je cudzia moderná hudba v neviemkoľkých prúdoch. A medzi tým je hlboká priepasť Macocha. My nemáme takmer žiadne tvorivé prúdy vychádzajúce z pôvodnej hudby, s výnimkou umeleckých kompozícií štylizovaného folklóru, ale to je len tvorba choreografie, teda tvorba póz, ale to nie je tvorba vlastných piesní. Moderná hudba tvorí síce stále, ale je akoby klonovaná, mimo vlastných koreňov. Toto nie je kultúrna budúcnosť. Je to slepá ulica.

Nie si v tom hodnotení príliš prísny?

Človek nemá ten pocit. Zober si Štúrovcov – v devätnástom storočí, koncom prvej polovice, keď ešte neboli nahrávacie štúdia, príkro , ale dosť presne vyhodnotili stav spoločnosti a kultúry. Nasmerovali svoju tvorbu a pracovali celý život, bez toho, aby mali možnosť vidieť najväčšie výsledky svojej práce. To až dnes považujeme za samozrejmé Štúrovcami vybojované občianske práva, ale aj samostatnosť ich Slovenského Okolia, teda Slovenskej Republiky, až dvadsiatom storočí považujeme za samozrejmé, že môžeme hovoriť v školách a v médiách po slovensky… Naše pokolenie pokračuje na tej našej púti… Prežívame obrodu pôvodnej duchovnej kultúry – rodného duchovna… Je to nová vec na osvedčených základoch, začali ňou v novoveku vo svojich knihách a statiach Ján Kollár, Ján Hollý, Ľudovít Velislav Štúr, Pavol Dobšinský, Janko Kráľ, Hroboň a ďalší. Dnes berieme od predkov a predchodcov pochodeň a aj keď je zdanlivo všetko proti nám, človek vidí jasné výsledky. Niektoré uvidíme ešte v tomto živote, niektoré uvidia naši potomkovia a nasledovníci. Netreba sa nechať odradiť. Netreba zúfať ani chrápať. Netreba sa nechať unášať stredným prúdom. Treba vybudiť svojho ducha a urobiť niečo pre dobrú vec. To nás oslobodí.

Myslíš, že ako hudobník nemáš sťažené podmienky tým, že sa hlásiš k rodnému duchovnu?

Možno, ale to je zbytočné riešiť, lebo veci sú také, ako sú. Či je hudobník prírodného ducha, alebo kresťan, alebo ateista, to by v demokratickej spoločnosti nemal byť žiadny problém.

Ale vieme, že určité páky tu sú, sú málo viditeľné a predsa je len podozrivé, prečo s tvojou hudbou v českom rozhlase a v českej televízii nie je žiadny problém a prečo práve na Slovensku s tým problém je.

Keď si tu poslucháči žiadajú moju hudbu, tak povedia – toto práve nemáme, ale pustíme vám niečo iné… Napríklad za socializmu bola anketa Zlatý slávik a bola slobodnejšia, ako tie dnešné súťaže, kde si nanominujú všetci tie svoje kone a poslucháč si môže vybrať len z ich koňov. Za socializmu vyšiel v Pravde rebríček všetkých možných spevákov a kapiel až do 150 miesta, vyškrtli tam tých protištátnejších, ale ostatní tam boli. Dnes nič také nie je, žiadna rozsiahlejšia anketná súťaž, len samé kapitálové manipulácie. V Čechách sú aj také kategórie, ako world music, či ethno music, to u nás pre istotu zrušili. Za socializmu boli tri vydavateľstvá – Opus, Fantom a Suprafon. Dnes je demokracia a je tu len jedno a to západné vydavateľstvo. Nerátam nás, ako Vydavateľstvo Diva, tiež Slnko Rekords a zopár iných drobných vydavateľov, čo vydávajú dosky na kolene. To nerátam, lebo títo nepošlú do rozhlasu agenta, ktorí tam redaktorom oznámi, ktoré piesne majú „rotovať“.

Ak sa hovorí, že národ má takú vládu, akú si zaslúži, tak dalo by sa povedať aj to, že národ má také médiá, aké si zaslúži a aké si vybudoval a takú kultúru, ktorú si udržal a zušľachtil.

V minulom mesiaci bola u teba česká televízia. Čo točili?

Pol roka vyvolávala redaktorka Iva Tereza, že chce o mne natočiť film, niekoľkokrát som ju odmietal, ale bola neúnavná. Tak niečo natočili. Snáď z toho nebude žiadna pohroma.

Budeš aj nahrávať nejakú hudbu?

Možno áno. Našiel som spôsob, ako to vyriešiť hospodársky, aby naša hudba napredovala. Bude sa natáčať po malých kúskoch, keď sa zozbierajú na to prostriedky. Ako aj časopis. Najhorúcejšie sú v tejto chvíli piesne, ako „Spievaj nám“ (to je tá hitovka z tohtoročnej Vatry) a tiež obľúbená zhudobnená staroslovanská povesť „Šiel šuhaj mesiačik“. Ďalšie nenahraté piesne, ktoré si žiadajú ľudia na koncertoch, sú „Hraj , hudbička“, „Keď sa v hore malý vrchár narodí“, ale aj slovanské mudry, ako Chvála ti za svetlo, hrejivé slnko, hej…). Je to jednoduché. Stretnú sa, alebo zavolajú darcovia a povedia – chceme podporiť túto pieseň, alebo tieto piesne… A zaplatia nahrávanie. Dostanú cédečká a v nich bude osobné poďakovanie. Takto by naša kultúra mohla prežiť aj v náročnejších podmienkach.

Koľko treba na nahratie singla?

Zvukár, ktorý je skutočne dobrý a nahrával mi desať cédéčiek so všetkými tými akustickými nástrojmi, vyhlásil akciu 600 E za 5 dní súvislého nahrávania. To na profesionálne štúdio, ako je jeho, nie je veľa a za ten čas sa dá nahrať aj viac, ako singel, záleží, či človek nahráva všetko sám, alebo zo skupinou… Keď už sú piesne na svete, ostáva ich ešte vydať. To sú isteže ďalšie náklady. Ak by sa vydanie nepodarilo, tak piesne môžu žiť svoj život ako samizdat. Keď už sú poriadne nahraté, ich sila sa nestratí.

Zhovárala sa RC

podobné články:

 

Teraz Žiarislav v Prahe TU

26.7.12 Civilizačná krútňava: médiá, móda, drogy a stres. JE CESTA OSLOBODENIA

19.3.12 Rozhlasy na Slovensku púšťajú menej ako desať percent slovenskej hudby. Nevieme, ako to riešiť, ale: VIEME, AKO TO NERIEŠIŤ

19.9.2011 Jedna vec je, keď sa niekto „opičí po cudzích kultúrach“ a druhá vec je, keď rôzne kultúry spolupracujú.  – Žiarislav odpovedá na otázku slovenstva a indiánstva

30.7.2011Na internete letia aj ľudové piesne FOLKLÓR A NOVODREVO NA SIETI

 

24.7.2011 Ľudová hudba a folklór sú najobľúbenejšou hudbou na Slovensku, i keď MÓDA JE V RUKÁCH MUTANTOV

 

29.3.2010 KEĎ SI CTÍM RODNÉ HODNOTY, TO NEZNAMENÁ, ŽE BY SOM HANIL CUDZIE TU

 

9.9.2009 VÝCHOVA K IDIOTIZMU JE „IN“rozhovor 

 

 

Zdroj: Ved.sk

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/RC.media.rozh.htm

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude uverejnená.