Jedna vec je, keď sa niekto „opičí po cudzích kultúrach“ a druhá vec je, keď rôzne kultúry spolupracujú

Žiarislav odpovedá na otázku slovenstva a indiánstva.

 

rankokus.gifZdravím Miroslav,
pozerám stránku ved.sk a pozrela som si fotky zo stretnutia s Temocom.
Popíšem svoje pocity z tých fotografií, ako dieťa som pozerala filmy s indiánmi, so sesternicami sme sa hrali na indiánov, dokonca sme si vyrobili aj luky, obdivovala som ich, ľutovala ich, prečo im tak belosi ublížili, napriek tomu teraz mám veľmi čudné pocity a pýtam sa, prečo napodobňovať inú kultúru, načo sa obracať k inému národu?
Všimla som si nielen na stránke ved.sk, ale aj v časopicoch……že veľa ľudí hľadá odpovede akoby v starých kultúrach buď Východu alebo Západu. Proste fotky s Temocom mi prišli zvláštne, pocit z nich takýto: prečo obracať zrak k národu Západu, keď náš národ je tiež dostatočne starý a nemusí všetko zaváňať exotikou ,aby to pritiahlo viacej ľudí, prípadne aby sme sa opičili nejakými obradmi, kt. aj tak oslovujú ich duše, nie naše. Napokon len napodobňovať niečo bezducha, bez vlastného dobrého pocitu a radosti, že rozumiem tomu,čo robím nie je správna cesta.
Ďakujem Magdaléna Dobrava
PS. zaujímalo by ma,aké ohlasy boli na akciu s Temocom….ďakujem.

 

Ahoj Magdalena Dobrava

Iste nie si jediná ,koho napadli podobné myšlienky, preto odpíšem verejne.

Jedna vec je, keď sa niekto „opičí po cudzích kultúrach“ a druhá vec je, keď rôzne kultúry spolupracujú.

Návšteva Temoka bola práve taká. Kedysi bol Žiarislav hosťom na Temokovom obrade a vtedy na spoločnom obrade jeho hostia spievali naše, slovanské piesne. Aj počas návštevy v Amerike som bol hosťom v stredisku, ktoré pozýva medicinmanov z celého sveta a hovoril tam pred zhromaždením o slovenskej prírodnej kultúre a slovanskom duchovne. Tam spievali so mnou aj naše piesne. Temoka pozvali českí priatelia, ktorí často pozývajú aj mňa a jedna z jeho zastávok bola Na medzi. On, ako aztécky indián, tancoval naše, slovenské divotance, spolu s Čechmi, čo s ním prišli. A tiež dostal ako čestný hosť priestor na vedenie potnej chyže, ktorú viedol podľa indiánskej tradície, to je ako keď Žiarislav vedie potnú chyžu, čo sa deje už 12 rokov, a to podľa slovanskej tradície, pričom sú tam často aj hostia z iných národov a nepovažuje sa to za prevzatie cudzej kultúry, ale za spoločný obrad. Temoc vzdal úctu pri vstupe do slovenskej Zeme nášmu duchovnu, tiež našim predkom, spieval a tancoval naše piesne a to, priznajme si, ani mnohí Slováci nerobia. Tiež ja keď som prišiel do Zeme Indiánov, vzdal som úctu ich duchom, duchovnu a ich predkom, stretol
sa s pôvodnými, čo pestujú svoje kultúry, oni sa zaujímali o našu a to mi nijako neubralo zo slovenstva. Práve naopak, je to v súlade s našou kultúrou a rodným duchovnom. Naše hnutie sa už vymotalo z plienok, má svoj jasný vývoj a dnes sa nemusíme obávať, že by ľudia z Rodného kruhu zabudli, kým sú a slepo sa vrhli na indiánstvo. Nepoznám ani jeden taký prípad. Kto má srdce presiaknuté rodným duchovnom, nemusí sa obávať stretávať sa s ľuďmi z iných kultúr, pretože stále pestuje svoje duchovno. A nakoniec spoločnosť Rodný kruh má vo svojich stanovách okrem mnohopočetných spôsobov pestovania pôvodnej kultúry a rodného duchovna aj spoluprácu s inými prírodnými kultúrami. Tak, ako aztécky hosť odišiel so slovenskou koncovkou, tak na Medzu priputovala aztécka hrkálka a duchovná spolupráca prírodných kultúr môže byť na úžitok prebúdzania duchovna na Matke Zemi. Chvála za ohlas. Snáď sa podarilo vyjasniť veci. 

S priateľským pozdravom Žiarislav.

podobný článok: 

22.6.2011 – V čom sú zaujímaví „karpatskí indiáni“

Zdroj: Ved.sk

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/RC.ohlas.temoc.htm

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude uverejnená.