MÓDA JE V RUKÁCH MUTANTOV: Ľudová hudba a folklór sú najobľúbenejšou hudbou na Slovensku, i keď…

hraj.jpgPodľa prieskumu z roku 2008 má na Slovensku až 40 percent ľudí rado ľudovú hudbu a folklór. Do tohoto približného údaja sa asi zaratáva aj medzi mladými nepopulárna „dychovka“, ale aj populárnejšia pôvodná etno a world music.

Keď za „socíku“ emigroval spolužiak z Brezna do Ameriky ako „pankáč“, do roka mu mama musela posielať na magnetofónových kazetách horehronské piesne. Vyhlásil totiž, že Sex Pistols má idiotské texty a že Balog je naozaj lepší aj tvrdší. Podobné zmeny sa nám dejú pred očami. Hiphop, techno a iné hudobné, komerčne nasadené prúdy sa v puberte a postpuberte obohrajú a poslucháč skôr, či neskôr príde k otázke vlastnej identity. Zistí, že nie je z Anglicka a ani z Ameriky a ani sa mu stále nechce podriaďovať vo veci hudbu, vkusu a lacnej filozofie i mediálnej politiky. Kým sa tak stane, minie peniaze na nahrávky módnych popevkov, s ktorými sa onedlho buď nestotožní, alebo sa na nich bude v lepšom prípade dívať so zhovievavým úsmevom.

 

Niektorí mladí, skôr tí nevedomejší a stádovitejší, si myslia, že to, že sa narodili nedávno, je výhoda a z nejakého dôvodu sú múdrejší, alebo lepší, ako tí starší. To sa netýka všetkých, lebo skutočný rebel je svojhlavý aj vo veci chápania veku a má priateľov v rôznych vekových „vrstvách“. Je viacmenej isté, že ak tí, čo sú dnes pyšní na mladosť, predčasne nezhynú, stanú sa staršími a budú si musieť nájsť iný druh sebavedomia, niektorým sa zadarí snáď niečo duchaplnejšie, ako ročník narodenia, ktorý sa stane opäť zaujímavým možno až po storočnici. Ak sa z nich nestali, či nestanú „zachladení hipisáci“, „zachladení pankáči“, „zachladení rockeri“, „zachladení hiphopáci“ atď, lebo aj dnes letiaci hiphop sa zákonite stane onedlho „predpotopnou vykopávkou“, budú sa musieť postaviť pred umelecko-filozofickú otázku „a čo ďalej“.

Tak, ako si strom v určitom období vývoja uvedomí, precíti a uskutoční svoju plodnosť, tak je to aj s ľuďmi. Pravda, nie každý strom prežije vo svojej plodnosti a nie každá kultúra prežije vo svoje tvorivosti. Niektoré stromy sa zvalia a odovzdajú silu svojich zhnitín iným druhom. Ale niektoré stromy zarodia nad svojimi koreňmi a ich potomstvo prežije. O skutočnom a duchaplnom prežití je nemódne a nekomerčné, teda nadčasové duchovno. Folklór s tým súvisí.

Ľudová hudba a folk je vlastne koreňoslovne (etymologicky) to isté, ako aj pop. „Ľud“ je po germánsky „folk“ a latinský slovný koreň znie „pop“. V dnešnom chápaní je ale Ľudová hudba a folklor viacmenej pôvodný hudobný druh, kým folk (na západe to slovo znamená folklor) je u nás akousi dylenovskou podobou kantry hudby (kantry je americky folk – folklor, ak neratame indiánsku a inuitskú hudbu, čo dnes nie je „in“, na rozdiel od hiphopu, ktorý je napriek afroamerickému pôvodu pre starého otca akoby menej vydarenou mutáciou staroslovenskej koledy). Neporiadok, alias chaos v názvosloví dáva tušiť, že nominálny význam slova a ľudový význam sú často odchodné až nekompatibilné veličiny.

Ak štyridsať percent ľudí má rado ľudovú hudbu a folklór, je potom otázkou, prečo v tržnom mechanizme im neprislúcha 40 percent priestoru. Argument, že mladí to počúvajú menej a dajú na to viac peňazí, by obstál, keby ľudová hudba a folklor zaujimali, a to spolu s menšinovými world music, ethno music, novodrevnou hudbou, paganmetalom, metalfolkom atď., tiež inými žánrami súvisiacimi s pôvodnou hudbou a jej poňatím, aspoň 20 percent. Ak ale v hlavných vysielacích časoch nezapĺňa ľudová hudba a jej fúzie ani 12 mládežnických percent, lebo podľa prieskumov každý ôsmy mladý človek má k nej dobrý vzťah, tak to znamená, že pôvodná hudba je z nejakých dôvodov niekym potieraná, vytláčaná, opomínaná. Zdá sa, akoby z nás chceli nejaké kruhy urobiť kultúrnou cenzúrou duchovných mutantov. Je pritom nechutné až vtipné, keď sa ľudová hudba vtláča len do rubrík ako „Pozdravy pre jubilantov“ pod vykastrovaným výberom stále sa opakujúcich pár piesní, keď slovenský rozhlas ich nemá desiatky, či stovky, ale desaťtisíce. Sú v archívoch a dnes až primerane potrebe nenahrávajú, pretože komerčne je nám vtláčaná hudba západná a tá sa nasadzuje, presadzuje a nahráva, a teda aj predáva. Je pochopiteľné že tvorivá hudba viac letí. Lenže ona, čo „letí“, je spravidla „tvorivá“ len podľa západných vzorov. To je ten „meinstrím“, ktorí nahradil komunistickú cenzúru síce menej násilným, ale zato záludnejším spôsobom. Ohavné, nechutné a dobrovoľne nestráviteľné.

-slav-

 

Zdroj: Ved.sk

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/RC.ludova.folklor.htm

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude uverejnená.