PRÍPAD „GORILA“: CHVÁLA!

Môžeme sa na to pozerať hodnotiaco dvoma spôsobmi: Je to dobré, alebo, je to zlé.

Jedna možnosť: JE TO ZLÉ

Tomuto sa nemôže ubrániť masa ľudí: „To sa môže stať len na tom našom banánovom, skorumpovanom Slovensku… Aj tak nič nevyšetria…Nikdy sa nevyrovnáme západu….“

gorila_protest_ba_14_12_brichta_peter.jp

Tento pohľad je úplne pochopiteľný, ale vo svojej krátkozrakosti a nerozhľadenosti nevedomý. Nemali by sme hodnotiť jednu časť bez dívania sa na celok. Stali sme sa súčasťou západnej demokracie, v ktorej je hrubé násilie viac, či menej pod kontrolou. Mafiánske gangy bojujú, ako je zvykom, medzi sebou, ako „mäsožravce“ utláčajú svojich „bylinožravcov“ a len občas násilne zasiahnu do politických kruhov. Väčšina chodov sa však deje uhladene, skryte a neustále – cez peniaze. Ľudia sú úplatní tam, i tam. Občas sa niečo dostane na svetlo a prevalí sa to, ale nebýva to často. Nerozhľadený Slovák, či Slovenka, si myslí, že toto (Gorila) je typické pre Slovensko. Ako pravý krtko, keď vyjde do zahraničia, vidí len oslepujúce svetlo a bez hĺbkového prieskumu vecí hneď sa vráti do svojej diery, aby na ňu mohol nadávať. Bez toho, aby sme ospravedlňovali skutočne hnusné a trestuhodné javy v slovenskom prostredí, sa ale rozhliadnime trochu viac. Či azda v okolitých krajinách sa veci idú naozaj inak? A preskúmali sme si činnosť MMF na západe a vo svete, hlavne v takzvanom rozvojovom? Tu nejde len o aféru jedného predsedu . Tu ide o celý chod vecí. Čo je všeobecnou príčinou nekalých kapitálových pohybov v týchto, akože našich, politických vodách?

POCHOD KU KRAJNEJ KAPITALIZÁCII

Nejde už od prevratu v 1989 roku neustále o to, aby sa čo najviac vecí sprivatizovalo? Najprv masová federálna kupónová privatizácia, na ktorej sa nabalili prví post i komunistickí žraloci a bežní ľudia prišli o to, čo oni získali. Potom pokračujúca divoká privatizácia. A potom tretia vlna privatizácie – v bielych rukavičkách. Už zostala len posledné veci, ktoré boli spoločenským vlastníctvom – energetické siete, bez ktorých nemôže jestvovať štát ani táto podoba civilizácie. Privatizovali sa elektrárne, plynové a ropné siete. V rukách súkromných spoločností sú aj diaľničné siete. Teda vlastne okrem vôd a niektorých lesov, už je takmer všetko súkromné. Fond národného majetku by sa mohol v určitých obdobiach označovať ako Funebrák národného majetku – koho tu vlastne gorila prekvapila? O akom národnom majetku ešte vôbec hovoríme? Človek by si mohol povedať, že ďalším krokom na tomto brutálkapitalistickom pochode by bolo sprivatizovanie nášho celého štátu – milovanej i nemilovanej Slovenskej republiky. Lenže – aký ďalší krok? Ale veď ak je niečo pravdy na prípade Gorila, čo určite je, štát už predsa v podstatnej miere sprivatizovaný je! Môžeme sa len baviť, za týchto okolností – že na koľko percent. Strany sa bavia o ďalšom postupe pri rozpredaji s veľkopodnikateľmi, sú nimi dlhodobo, či nárazovo platené tak isto, ako štátny predstavitelia. To je už len sčasti štát, z veľkej časti je to súkromný podnik. Tajná služba si nejakým zázrakom urobí dobre svoju prácu, čo sme snáď ani neočakávali, veď kto by po tom všetkom očakával práve od tajnej služby čestný prístup, a predsa niečo, ale polícia to „zašmudruchá“. Isteže nejde o radových policajtov, v tomto prípade ide o tých nadpolicajtov. Do pekla. gorila_protest_ba_10_12_brichta_peter.jp

No, ale pozrime sa teda okolo seba. Hĺbkovo. Nefungujú tak i iné štáty? Postsocialistické sú na tom veľmi podobne. Nielen u nás je všeobecná výchova ku kapitalizmu – od základnej školy až po reality šou, ktoré vychováva dievčatá k prostitúcii – majú si zbaliť milionára…Kúua je pritom oficiálne vulgárne slovo. Predajnosť je ideológia. Okolité krajiny sú na tom horšie – nemajú to šťastie, ako my, že by niekto v privatizačnej džungli odfotil taký pekný kúsok gorily, aj keď majú iné prípady – občas nejaký ten aspoň malý kúsok gorily – tu prstíček, tam uško sa predsa len z času-načas poodhaliť podarí. Lobistický chod tohto systému nie je našou výnimočnosťou, ale všeobecnou zákonitosťou. Sú krajiny, kde sa to darí tajiť lepšie, pedantne, všetko dočista poupratovať. Sú krajiny, kde to prebieha oveľa horšie. O tom slovenskí krtkovia nevedia, lebo oficiálna propaganda jemnučko sprivatizovaného štátu predsa nepustí privatizačné správy napríklad o tom, že pred troma rokmi akási francúzska firma si „vybavila“ pod ochranou policajtov v brazílskom pralese ťažbu nerastov na územiach posledných „nekontaktovaných“ indiánskych kmeňov, ktorá prerástla do krvavých masakrov… minister odstúpil, avšak o žiadnych obvinených podnikateľoch sme nepočuli. Nielen privatizačné, aj spravodajské hry bývajú husté. Myslí si azda niekto, že vražda Kenedyho v USA bola objasnená? (A tu naozaj nejde o to, že by na to americké bezpečnostné zložky intelektuálne nemali). Kto vie o následkoch činnosti bielych golierov na všetkých svetadieloch sveta, o desiatkach tisícoch mŕtvych v množstve štátov ovládaných „gorilami“ z rôznych tlúp? Tým by sme sa pravdaže utešovať nemali. Ale keď umyjú okná na budove snemu, označkovaného vajíčkami spravodlivého pobúrenia, kto si uvedomí, že európske verejné, i tajné vládne kruhy naďalej spejú k jednotnému panstvu zákulisnej, učesanej, bielogolierovej politickej a ekonomickej moci? Moci, ktorá bude dávať o to väčší pozor, aby sa jej jednania nezverejňovali tým, ktorí majú zostať bez účasti na správe základných životných zdrojov? Kto si uvedomí, že gorila nie je príčina, ale dôsledok zla? Že príčinou tohto zla – bezbrehej predajnosti – je chorý rebríček hodnôt, ktorý si tu dlhodobo pestujeme?

Je to hlúpe a nečestné voči ríši zvierat, že ľudia sa správajú podlo a pritom si dávajú zvieracie mená (svine, hovädá, opice, najnovšie aj gorily). Pritom nejde o návrat k prírodnému totemizmu. Skutočné gorily s tým takmer nič nemajú, tie sú na vyhynutie kvôli inteligentnejším (nehovorme, že lepším) vyholeným opom.

Iná možnosť: JE TO DOBRE!gorila_protest_ba_21_12_brichta_peter.jp

Áno, presne takýto prekvapivý je druhý a pre pisateľa článku vlastne prvý výklad – že to je vlastne dobré. Je to dobré, že prípad Gorila uzrel svetlo sveta. Isteže, mohli by sme obviniť činiteľov rozpredaja nášho, s prepáčením národného majetku a dedičstva našich predkov z vlastizrady. Nie právne, iba duchovne. No čo, rozpredali nám energetické zdroje nečestne, o čo lepšie by to bolo, keby za sebou „lepšie“ poupratovali, alebo rozpredali by to „čestne“? Keby sme mali „čestne“ rozpredané energetické siete, to by sme mali byť akože šťastní?!?

Odsúdenie právne sa nikdy nevyrovná odsúdeniu duchovnému. Niežeby právo nemalo svoj význam, isteže má. Ale duchovný stav, stav vedomia, stav zmúdrenia je najvyššia hodnota, ktorú my môžeme prijať. My tu, v tejto malej, ale pre nás najdôležitejšej a pre mnohých znova posvätnej krajine, máme tú česť vďaka sieti náhod, ktoré sú ale zákonitými, my máme tú česť verejne zvedieť na tomto jednom malom prípade sveta, aké hry tu, i inde s nami hrajú. Akým spôsobom sa náš národný majetok rozplynul a niekde inde zhmotnil, ako sa nedobrý socializmus premenil na dobrý (?) kapitalizmus. Chvála divom, alebo ak chcete, chvála bohu, alebo prozreteľnosti, veľkému všehomíru alebo náhode, dosaďte si, čo sa vám páči, ale chvála, že sa tak stalo.

Viete, priatelia, je mnoho ľudí, ktorí už dávno vedeli, ako to v skutočnosti je a prípad Gorila ich len svojim zverejnením zaujal. Možno ste, možno nie, jednými z nich, to nie je podstatné. A je mnoho ľudí, ktorí znova a znova naletia na politicko-kapitálové hry. Ako nejaký gembléri, ktorí hádžu svoje mince do počítačov v predstave, že tentokrát sa karta obráti. Ale je to tak, akonáhle začneš hrať túto hru v tých pravidlách, ktoré nastavil jej zriaďovateľ, vedz, že základné pravidlo je už dávno predtým stanovené úplne jasne: Že je to zriaďovateľ, čo získa, a sú to hráči, ktorí v konečnom dôsledku prehrajú. Jediná vec, ktorú môžeme získať z akýchkoľvek udalostí, je poznanie. Poznanie neprichádza v stave chrápania. Prichádza v stave v stave prebudenia, v stave duchaplnosti – povstania ducha . Čo, keby sme začali hrať svoju vlastnú hru? Poznanie nás naplní. Povstanie nás oslobodí.  

 

podobné články:

20.12.11 Poslanci zadĺženej SR požičiavajú peniaze pre MMF. Nie svoje. VIANOČNÝ DARČEK ÚŽERNÍKOM

18.11.11 – O SLOBODE A ZODPOVEDNOSTI Skutočnú slobodu sme si ešte nezaslúžili

1.7.09  INDIÁNI OPäŤ NA VOJNOVOM CHODNÍKU (časovka) článok

zdroj foto: aktuality.sk

 

Zdroj: Ved.sk

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/RC.gorila.htm

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude uverejnená.