Človek vysťahoval z dielne všetko. Pomohol aj Pravomír, ktorý niekedy príde pomôcť až zo Žitného ostrova. Ale Robinson to nie je. Po tom, ako sme spravili pevný podklad na drevenicu, ktorá má slúžiť ako jeden zo spoločenských domov v našom stredisku prírodného duchovna, človek sa pustil do toho, čo si už dlho, dlho predstavoval. Do dielne. Dielňa je kolostan (pre remeselníka aj kostolan), ktorý je postavený na hline, na vyrovnanom kuse vrchárskeho svahu nad domom, ktorý sme kedysi s Miroslavom, miestnym šikovníkom, pripravili. Múrik z kameňov zachytil svah a do neho fúrikmi, desiatkami, stovkami táčiek človek naviezol hlinu. A tak malá plošinka, na ktorej kedysi stála malá, pomaly padajúca drevená búda, zvaná dreváreň, sa zrazu stala podstatne rozľahlejšou. A človek tam postavil aj rozľahlejší dielenský kolostan. V zemi sú už vymenené asi tretie koly, ale strecha postavená zo strešných lát stále stojí, hoc je plachta už zo šesťkrát vymenená.
Z DIELNE SKLAD
Teraz ale nadišiel deň „D“, hodina „H“, okamih „O“. Ó, povedal si človek, je síce hodina dvanásta pred zimnými mrazmi, ale aj keby mal páliť dokola ohne, tú pevnú podlahu z piesku, vody a kamennej spečeniny uhnieti. Pretože každú zimu a každú jar sa do dielne valí voda a teraz, keď bude pevná podlaha, bude aj pevný odtokový rigol a nebudeme to každú chvíľu obkopávať, sušiť a napravovať, lebo takýchto stavieb tu máme viac a nežijeme už len v jednej polozemnici, ktorú by sme hravo stihli stále opatrovať. Totiž tu to nie je ako niekde inde, na rovine, na dvore alebo na záhradke. Keď vám po odtokovom rigole z hliny prejde párkrát 30-hlavé stádo, ostane z neho len pár bobkov. To isté platí aj po silnej búrke, len namiesto bobkov je v žľabe hlina a piesok. A keďže v budúcnosti sa chystáme stavby spevňovať a dokončievať, dielňa je veru tá prvá, vlastne pred domom, ktorá by mala byť hotová. Lebo aj police do obytných stavieb treba vybrúsiť, vyhobľovať, človek narezal z padnutých osík všakovaké dosky, fošne, šindle, trámy, to všetko a všeličo iné musí ísť do domovej syrovne, do izieb pre malých vrchárov a do ubytovacej drevenice i do hosťovskej chatky, ktorá má byť aj štúdiom. Nahrávacím. Vlastne prvá hudba k filmu v nej vznikla, keď ešte na stenách na zateplení boli pribité len slovenské pokrovce od tety.
Takže – tá chvíľa nastala a tak sme my, čo tu bývame, aj s na jeden deň pricestovaným Pravomírom, predvčerom z kolostanovej dielne vysťahovali do susedného kolostanu veci. Čo veci, desiatky, stovky vecí, s klincami a skrutkami by sme narátali ich tisíce, ale skutočne je to za tie dni už pekne vyskladaná halda debničiek a stolcových zariadení. Debničky na kuté, rozkuté nástroje, ale aj na množstvo nástrojov zozbieraných zo šrotoviska, niektoré majú skanzenovú hodnotu, a mnoho iných vecí. Rozsah tejto operácie snáď načrtne skutočnosť, že sme s malými vrchármi len jeden deň zbíjali už predpripravené debničky, títo vyťahovali klince z dosák čo sme priviezli z poslednej búračky, recyklovali sme ich do pevných debien, ktoré nevykývajú ani ťažké železá. To je to, čoho je dnes málo a čo potrebujeme, veci, ktoré vydržia a nie voľajaké šmejdy, ktoré sa ti rozpadnú, keď ich trikrát preložíš a potom nimi plníš smetisko. To nie. Keď chceš mať niečo poriadne, tak si to urob sám – vtipkujeme niekedy, ale je to len taký polovtip, často je to pravda. Takže debničky sú pekne v radoch na opravených paletách, ktoré sú pekne v radoch. V prehľadne označených debnách sú rozkuté aj hotové sekery, dláta na výrobu bubnov, korýtkových huslí, včelích úľov z dutých stromov, sú tam i kopáčiky na výrobu misiek, všakovaké sekáče, vybijaky a iné nástroje na kovy a iné tvrdiny, kovadliny, štyri debny kováčskych pomôcok a dve prenosné kováčske vyhne, ktoré sme využívali po mnoho rokov, malá i mohutná hobľovačka, na ktorej človek ohladil fošne čo v hore vyrezal pílou z padnutých mohutných osík, je tam i uhlová brúska, ktorou sme s Živic vyrábali desiatky včelích úľov a stovky rámčekov pre včelie diela a tiež mnoho iných vecí, sú tam desiatky tisových haluzí z mestského orezu z Tisovca, na luky, vyzreté štiepance z jaseňov na šípy, luky a násady, zveráky, píly, rozbrusovačky a mnoho iných vecí, pričom na konci domu v poslednej miestnosti je na mnohých policiach našťastie už prehľadne uskladnená záložná nástrojová výbava, vrátane ďalších vecí, od píl až po zváračku. Pretože – píšťalu, alebo fujaru síce môžete vyvŕtať aj na balkóne alebo v izbe, ako to niekedy aj človek robil, keď kedysi býval aj v paneláku, ale nebožiec si v izbe nevykuješ, ten fujarový vrták na tyč neprivaríš. No a kože – nielen vypracovanie zachránených koží, ale aj výroba opaskov, káps, krpcov, tulcov a všakovakých iných vecí nás čaká, nezabudnime ani na šitie kožuškov. Vlastne to štiepanie pazúrikových nástrojov môžeme robiť aj bez dielne, ale na ďalšie veci sa dielňa isto zíde. A keďže sme toto leto prvý raz i liali kovy a postavili i malú piecku na liatie bronzu, aj toto remeslo si zaslúži svoju pozornosť a priestor.
Takže máme tu toľko vecí, že by sme pomaly mohli postaviť aj osadu, ale – chýba pevná, vzdušná dielňa s úložnou plochou na zatiaľ nejestvujúcej povale. No a toto človek videl, keď tá chvíľa prišla a zakopal do zeme krompáčom, pretože pevná podlaha bude vodorovná, nie šikmá, ako doteraz, pretože s vodou už sa v nej neráta.
Včera sa človeku podarilo vyviezť z hornej časti šikmej hlinenej podlahy zeminu o objeme šesťdesiatich fúrikov. Dnes vyrovnávame a zajtra zakladáme šalovacie dosky. Ak nám privezie na výrobu pevnej podlahy štrk a piesok, lebo je mokrá cesta a niektorí tvrdia, že nebývame na stráni, ale na streche, tak od zajtra pripadá do úvahy príprava pevnej platne. Je to síce neskoro, pomerne, pred zimou, ale lepšie ako nikdy – dávame vedieť, že sa nám zídu pomocné ruky.
AKOŽE INAK? SVOJPOMOCNE.
A tak, ako aj pri iných prácach – pomocníci dostanú okrem chvály aj protihodnotu v podobe prírodnín, výrobkov, alebo účasti na učení, či letných táboroch.
No a určite sa to kladne odrazí aj na tábore remeselnom. Lebo keď bude stredisko v akom-takom novom poriadku, budeme prijímať i návštevy žiakov s učiteľmi z prírodných vzdelávacích jednotiek. No a – samozrejme – nová dielňa bude mať plné využitie aj na našich vlastných podujatiach.
A aj keď v tejto chvíli o posilách nič nepočuť – veď ľudia nám nedávno pomohli so základmi drevenice, predsa len – ak by niekto prišiel – tak by nám to ešte pred výraznejšími mrazmi mohlo vyjsť. Lebo ak by sme to nestihli, tak by nám z pripravenej vykopanej podlahy vznikol najprv bazénik a potom klzisko. A to veruže v dielni nechceme.
Strecha dielne ostala zachovaná, takže mrholenie nám nevadí a pred malým mrazom to vieme obložiť plachtami.
Zatiaľ sme v zostave – jeden chlap (pisateľ), dvaja malí vrchári a ak nebude robiť redakciu, tak aj šikovná Lada.
Budeme pokračovať v každoročnom zaúčaní záujemcov do dávnych i nových zručností, pripravovať ich na živnosti i na vylepšenie svojich životov a okolitého prostredia. A – samozrejme – popri tom vzdelávať aj deti, ktoré nás, hlavne na táboroch a iných podujatoach, navštevujú. Správame sa svojpomocne a aj iných posilňujeme v sebestačnosti.
Nežiadame granty od únie, ani od štátu, tieto zložky, zdá sa , že teraz majú čo robiť, aby udržali samé seba.
Radi však prijmeme pomoc od uvedomelých ľudí z nášho odhodlaného okruhu. Pretože to je najčírejšia podpora pre naše poslanie, vzdelávanie, obrodu.
Snímky: Ladomíra, Žiarislav
19. – 20.11.22 – Koncotýždňovka Na Medzi – Tento víkend robíme podlahu dielne – viacej TU
Ak chcete podporiť našu redakciu a vzdelávanie, môžete poslať dar. TU sú podrobnosti.
