Mravce sú dravce a neraz sa stalo že človek ich spozoroval na včelích stojanoch. V jedinom zateplenom úli sa držali maličké červené mravčeky, ktoré včeliu rodinu napohľad nepoškodzovali, viac-menej sa na nej priživovali. Pred rokmi sa stalo, že na jeden zo stojanov vyliezli lesné mravce a zjavne lúpili niektoré úle. Vtedy ich človek zastavil zvláštnym vynálezom. Natrieť agátové koly stojana na úle prepáleným olejom, čo ako poradil jeden známy včelár, mravcov spomalilo, no neodradil. A tak človek hútal, hútal až vyhútal toto: Keď vám mravce v kuchyni lezú na fľaštičku lekváru, či medu a cez neho sa skopujú do sladkého cieľa, tak pred nimi sladký rôsol ochránite tak, že nádobku postavíte na tanierik, či mištičku s vodou. Naše mravce bežne neplávajú a cez vodu sa tak ľahko nedostanú. Človek teda zohnal plechovky ako od rybacích konzerv, také širšie a nižšie. Z hrabovej oriezky narezal „valčeky“ – papečky široké okolo 7 cm a vysoké okolo 5 cm. Tie postavil doprostred plechoviek naplnených vodou. Každý úľ na ohrozenom stojane stál na štyroch takýchto drevovodných stojkách a lúpež mravcov ustala.
MASÍVNY JARNÝ ÚTOK
Predvčerom však vojská niekoľkých lesných mravenísk zahájili vyhladzovací útok na dve včelie rodiny, umiestnené na novom stojane ani nie 20 m od lesa. Jeden z tých úľov mal na letáči nastúpenú plnú včeliu obranu a v plnom nabudení a v bojovom bzukote vzdoroval za veľkého pokriku včelích obrancov. Druhý úľ mal obranu prelomenú. Na letáči nebolo jedinej včely a lesné mravce voľne vchádzali do úľa a bezbreho rabovali med, vynášali vonku mŕtvoly včiel i mravcov, útočili aj na včely, ktoré sa snažili dostať do úľa a zhadzovali ich na zem plnú mravčích lúpežníkov, kde ich čakala istá smrť.
Včelu, ktorá sa vracia do úľa, najbližší mravec chytí za nohu, strhne na dosku stojana pod letáčikom, alebo do trávy a tam ju mravce rýchlo dorazia.
Včelie mŕtvoly boli na doske pod letáčmi, Tam zahynuli včely, ktorým sa pri návrate zo znášky nepodarilo dosadnúť priamo na letáčik, ale boli tam aj tie, ktoré na letáčik síce dosadli, ale tam do nich zahryzol mravec a zhodil ich na dosku stojanu. Tam ich už mravce v presile rýchle usmrtili a niesli do mravenísk. Mnoho včiel bolo zvalených mravcami na doske pod letáčikmi. Hlavne mladušky, ktoré vyleteli prvý raz a netrafili rovno do letáčika. Ak sa nejaká včela nevdojak ocitne na dosah mravca, napríklad ak si pri dosadnutí sadne na letáčik, alebo na dosku pod ním, najbližší mravec sa jej zahryzne do nohy a hneď už aj na ňu zaútočia ďalší a usmrtia ju jedom. Včela umiera často s vystrčeným, alebo vyvrhnutým žihadlom, čo je proti mravcom nepomáha. Na zemi pod stojanom sú celé záplavy mravcov, ktoré nesú mŕtve včely i mŕtvych mravcov, ktoré tiež padli v tomto boji o potravu. Za pár dní stratila menej obranyschopná zo dvoch rodín na spodnom stojane tretinu včelích duší. Ak človek nezasiahne, včely prehrajú. To by sa skončilo ich vyhubením.
Vodné zábrany
Človek použil najprv vynález spred niekoľkých rokov. Vodné pasce, na ktorých stáli úle, mravce výrazne spomalilo, ale nezastavilo. Vo výrazne väčšom počte, ako pri minulých lúpežiach, našli dva spôsoby preniknutia: V nádržkách s vodou uprostred ktorých stáli kolíky a na nich úle, sa nahromadili mŕtve mravce a aj včely a po ich telách pomaly prenikali útočníci. Druhý spôsob spočíval v schopnosti mravcov postaviť sa na veko plechovka na zadné nohy a ďalší sa po nich vyšplhali na spodok úľa. Dostali sa k medu, kde sa posilnili a dostali sa aj na letáčik, odkiaľ sa zahryzávali do včiel a zhadzovali ich dole. Tam – na doske pod úľom a aj na zemi v tráve už čakali záľahy mravcov pripravené na to, aby zhodené včely rýchle usmrtili a odniesli svoje mláďatá.
Hospodár si premietol v pamäti početné úpravy povrchu zeme pri stavaní vysunutých hriadok, pri ktorých citlivo obišiel mraveniská. Ako – stavbu plotu pre kozie mláďatá, výrobu vysutých hriadok pre kríky ríbezlí … A teraz sa mraveniská lesných mravcov postavili proti včelám, ktoré sú v človekovej zodpovednosti. Malý vrchár, ktorý už medzičasom povyrástol takmer do výšky dospelého človeka, teraz pomáhal postaviť vylepšené vodné pasce, zdvíhať na nich úle a pri voľbe svojho učenia napísal článok o tom istom, ako je tento. Človek z neho prečítal len názov – mravco-včelia vojna. Najskôr by si zaslúžil mládežnícku podobu prírodného časopisu, keby nejaký jestvoval. Takto musíme zriadiť detsko-mládežnícku podstránku Rodnej cesty. Malý vrchár má na sebe včelársky ochranný oblek. Kým človek si len nedbalo všíma kusanie mravcov, ktoré sa mu dostávajú pri ochrane včiel pod košeľu a aj do nohavíc, mladý vrchár si dôsledne všíma i hromadné striekanie mravčej kyseliny, ktorá mravci uskutočňujú nastavenými zadkami, držiac sa na úli, ukazujúc súčasne zuby a aj zadky plné jedu. Skutočne že chvíľami cítime štipľavý pach až v kdesi v hrdle a nose, ktorý spôsobujú stovky mravčích streknutí. Mravci sa veľmi rýchle naučia vzhliadať hrozby ľudskej činnosti a hromadne sa stávajú do útočnej polohy a striekajú svoju štipľavú mravčiu kyselinu. Človek musel oceniť ich odvahu. Ale napriek tomu si bol vedomý potreby zasiahnuť predovšetkým na obranu včiel, za ktoré zodpovedal. Mravce tu majú ďalšie desiatky hektárov lesného kráľovstvá a včelie rodiny sú súčasťou tohto aj ľudského aj lesného hospodárstva a musia s ním pretrvať.
Boje na oboch stranách
Zatiaľ však včely prehrávajú. Napriek vodným pasciam niektoré mravce preliezajú po živých mostoch cez vodné pasce, alebo si dávajú stojky – rabaky. Mnohé včely vyčerpané nosením medu nepristanú rovno na letáčiku, ale na doske, na ktorej stoja úle. Tam už na nich čakajú záľahy pripravených mravcov.
Včely, ktoré dosadli alebo boli strhnuté na dosku pod úľom, čakala náhla smrť.
A tak človek s mladým vrchárom použili metličky a zmetáky a mravce zo stojanu pozmetali. A na všetky koly, na ktorých stál stojan na úle, natreli kolomaž. Ktorá sa dnes bežne označuje ako – vazelína. Mravce sa pred prstencami kolomaže zháčili a nijaký ho neprekročil. Po tejto skúsenosti sme natreli i ďalší stojan, na ktorý smerovali lúpežné chodníky, i keď včelie rodiny na ňom neboli v tej chvíli tak silne ohrozené. Odrazené mravce sa však zjavne postupne presmerovali a tak sme zabezpečili všetky rodiny – natreli sme koly, na ktorých stáli stojany na úle, na piaď vysokými nepreniknuteľnými prstencami kolomaže.
Tak sa skončil zápas o ochranu včelích rodín. Mravce ustúpili a včely sa upokojili. Znova začali znášať med a množiť svoje potomstvá. A včely a mravce sa už nebili. Akoby znova našli svoju nedávno stratenú rovnováhu.
A my sme presmerovali svoju pozornosť na sadenie na hriadkach a iné trochu pokojnejšie práce. Ale spomienky na najmasívnejší mravčí útok sme sa predsa len rozhodli zverejniť, pretože sme našli spôsoby, ako sa voči takémuto nezvyčajnému útoku možno brániť, ak by sa to niekedy niekomu prihodilo. tak si môže pomôcť. A zvlášť preto, že včiel, ako vieme, všeobecne ubúda. Chvála za ich dary.
Ak chcete podporiť našu redakciu a vzdelávanie, môžete poslať dar. TU sú podrobnosti.
Letné tábory Na Medzi r.´23 TU
