Nie je to tak dávno, že by to malo byť spoločensky premlčané, keď vláda SR protizáíkonne odovzdala vzdušný priestor Slovenskej republiky americkým a britským bombardérom, ktorí sypali u nás zakázané kazetové bomby na južnoslovanské územia.
Takzvané „humanitárne bombardovanie“ kazetovými bombami, pri ktorých sú zasahované civilné ciele a umierajú deti, je bežne považované za vojnový zločin, ale stalo sa a v Srbsku pritom žije početná slovenská menšina, ktorej občania tiež znášali útok podporovaný zapredanými slovenskými vazalmi vyškolenými v strediskách zámorského útočníka. Jeden z týchto zapredancov, ktorí vtedy viedol vládu, teraz kandiduje vo voľbách a voliť ho budú azda tí, ktorým jeho páka posiela na smrť ich súrodencov na Ukrajine. Kandiduje za prevažne maďarskú stranu. Maďari pritom neschválili bombardovanie Juhoslávie so zdôvodnením, že tam žije maďarská menšina. Hlavne vo Vojvodine. Lenže vo Vojvodine žije aj slovenská menšina a nie zanedbateľná. Pestuje si slovenskú kultúru viac, ako Slováci na Slovensku, ktoré odovzdali aj hudobný rozhlasový priestor britskej rade a anglosaským kupliarom. Slovenská vláda vtedy nepovedala, že neschvaľuje bombardovanie, pretože tam v Slavónii a vo Vojvodine žijú Slováci, ktorí žijú aj v iných častiach južnoslovanskej vlasti. Slovenská vláda takto neuvažovala, pretože sa na rozdiel od maďarskej vlády nestará o svojich krajanov a o svoj národ, ale len plní príkazy ako poslušný vazal cudzích pánov.
Presne tak je to aj v prípade Ukrajiny. Maďarská vláda sa nijako zvlášť nehrnie do podpory kyjevského režimu, ktorý od roku 2014 násilne potláča svoje menšiny. Najprv ruskú, ale vzápätí aj rusínsku, početnú Maďarsku, to Budapešť dobre vidí. A kyjevská vlády samozrejme potláča i ďalšie, ku ktorým patria aj volyňskí Česi a podkarpatskí Slováci. Jediný úradný jazyk v mnohonárodnostnej ukrajine po Majdane je ukrajinčina, ktorú ovládala sotva polovica jej občanov. Fašizoidná kyjevská vláda úplne poprela základy demokracie, keď zakázala jazyky menšín v mnohonárodnostnom ukrajinskom štáte. Podpora takejto ukrajinskej vlády je v úplnom rozpore s demokratickými ustanovenými a aj dodržiavanými hodnotami Slovenskej republiky. My nepotláčame menšiny, ale naopak – umožňujeme im rozvoj. Rusínsky jazyk bol kodifikovaný na území Slovenskej republiky a u nás majú Rusíni aj svoje rozhlasové vysielanie. Na Ukrajine sa k rusínskej národnosti pritom vôbec nemožno prihlásiť. Dnes muži z ukrajinských menšín, ktoré žijú prevažne na vidieku, sú násilne odvádzaný do vojny tými, ktorí ich potláčajú. Ukrajinskí Maďari, Slováci a Česi sú odvádzaní na smrť spolu s inými do vojny proti ukrajinským a neukrajinským Rusom, kde umierajú za záujmy západných pák.
Táto vojna je v neprospech demokracie a slobody národov. Na tejto vojne zarábajú predajcovia zbraní, ale aj obchodníci s pôdou , ktorú ju vo vagónoch vyvážajú z Ukrajina podobne , ako za 2. sv. vojny to robili nemeckí nacisti, na tejto vojne zarábajú tí, ktorí skupujú a získavajú ukrajinský priestor. Kto najviac trpí, je Ukrajina, tá rozparcelovaná a vyľudňovaná krajina, z ktorej bola celistvosť vyvezená spolu so stratou slobody národností. V Ukrajine bola zničená opozícia a zrušená pluralita, v podstate tam zanikli slobodné voľby. Slovenská a česká vláda sa na tieto otázky nedíva z hľadiska susedskej a národnej zodpovednosti. Vládni predstavitelia sa na hrôzostrašné dianie na Ukrajine, ktoré vyplavilo tie najhoršie sily a pudy, díva očami vazalov amerických zbrojných kruhov. Kto podporuje neprávosť, sám ju koná. A to je to, čo by sme aj tým „našim“ ulízaným vrahom s bielymi goliermi mali pripomenúť.
