Sú jarné sviatky, v mesiaci dubeň, niekedy aj v brezni. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo od pradávna volali slovanský predkovia mesiace práve tak?
Prečo je názov tretieho mesiaca v súčasnom roku brezeň a štvrtého dubeň? Dubeň je zjavne odvodený od duba. Duby v mesiaci dubeň naozaj pučia, i keď – priznajme si – spolu s takmer všetkými ostnatými listnatými stromami. Tento mesiac by sa pokojne mohol volať „listeň“, ale volá sa staroslovensky a staroslovansky „dubeň“. Bolo azda u Slovenov viac dubov, ako ostatných stromov, že mu dali podľa neho meno? Nebolo. Tak prečo?
DUB AKO POSVäTNÝ STROM
Dubeň preto, lebo si ho veľmi všímali. Dub vlastne aj v zime drží listy, síce vyschnuté, ale drží ich. Preto aj južní Sloveni majú na zimný Slnovrat obrad badniaka. Schytia dubovú vetvu, dajú ju do kozuba alebo inak do ohňa a keď listy zahoria, vytiahnu ju a obradne búchajú o zem, pozorujúc iskry z nej lietajúce, čo slúži na veštenie zdaru a zdravia. Dub bol pre Slovenov viac, ako len trvácne drevo. Dub bol posvätným stromom zasväteným Perúnovi. Staré duby dodnes majú takéto poslanie – spájajú nás s dávnym, pôvodným duchovnom, spájajú nás s predkami. I keď v období kresťanskej kultúrnej revolúcie šíritelia invázneho náboženstva posvätné duby vyrubovali a ich korene páli, zmienka sa zachovala aj o tom, ako do posvätného duba ťal jeden z dvoch známych Byzantíncov, predsa len ešte možno nájsť mnoho starých dubov, často hraničných, alebo zabudnutých stromov, niektoré sú zákonom chránené. Takže dubeň preto, pretože mal medzi stromami výnimočné miesto. Nie že by iné stromy neboli dôležité a isteže aj iné stromy mali svoje posvätné úlohy, dub bol medzi nimi výnimočný a jeho postavenie súvisí s rodným duchovnom.
Ale prečo je tretí mesiac v roku brezeň? Iste ste si všimli, že latinským názvom, ktoré sú dnes v uzákonené kalendári, nevenujeme teraz nijakú pozornosť, teraz sa zaoberáme nám najvlastnejšími prírodnými hodnotami. Názov mesiaca brezeň (v Čechách březen), v iných slovanských jazykoch podobne, ak je vysvetľovaný od brezy, tak so zdôvodnením, že vtedy pučia brezy. No ale to nie je pravda. Ak vezmeme do úvahy, že Slovania pochádzajú z pásma, v ktorom aj žijeme, tak napriek otepleniu brezy pučia stále len v dubni. Pisateľ už dlho žije na lesopasienkoch v stredne teplej slovenskej oblasti, sú tu stovky a stovky briez a každoročne hľadí, ako pučia ich puky, ale – vždy až v dubni, teda v apríli. A to dokonca aj na teplom Žitnom ostrove. Je teda naozaj brezeň od brezy? Iné mesiace, ako už spomenutý dubeň, ale aj lipeň (jún – mesiac kvitnúcej lipy) by tomu nasvedčovali. Čo sa teda v brezni deje s brezou?
BREZEŇ – MESIAC ZBERU BREZOVEJ ŠŤAVY
V mesiaci brezeň slovanskí predkovia brali z briez šťavu. Teda – ešte pred ich vypučaním. Jemne sladkú miazgu, ktorá vyzerá priezračne ako voda, získavali narezaním, alebo navŕtaním kôry. Pod poraneným miestom upevnili nádobu a vodu z briez pili a pripravovali z nej i iné ozdravné a čistiace prípravky. Používali ju vnútorne i na liečenie pokožky a zlepšenie stavu vlasového krytia. Keďže záznamy o takomto využívaní briez sú bohaté, brezeň ako hlavný mesiac zberu brezovej šťavy by mohol mať znovu zrozumiteľné koreňoslovie.
Keď už sme v čase jarného sviatku, povedzme ešte k stromom, že aj vŕba mala v prírodnom duchovne svoj význam a ten vidno i pri pletení vŕbových šibákov. Samozrejme, že tie možno upliesť najľahšie práve z vŕby, ale okrem toho je vŕba príznačným ženským stromom, ktorý bol využívaný i pri dievčenských a ženských očistných alebo prajných obradoch.
Pri skúmaní koreňoslovia predkov robia bádatelia, vrátane vedcov, často tú chybu, že si nepredstavujú duchovné okolnosti, v ktorých žili predkovia v dobe, keď tie slová boli vnesené do ich života. My ale túto chybu robiť nemusíme.
Snímky: Eliška a ŽS
Návod na zber brezovej šťavy:
Brezová šťava – jarný dar lesa
Ak chcete podporiť našu redakciu a vzdelávanie, môžete poslať dar. TU sú podrobnosti.
