Nepodceňujme deti! O piesňach pre deti

(pri zbierke na CD Zvieratá a spevník)

Rodná  cesta:  Mnohé tvoje piesne majú radi deti, aj keď nie sú cielené na ich vekovú skupinu. Toto leto dokončievaš CD cielené pre deti. Nemôže sa stať, že ho budú počúvať Aj dospelí?

Žiarislav: To je celkom možné, i keď významovo sú tieto piesne určené hlavne deťom. Človek chvíľu sledoval hudbu pre deti, aká sa vyrába, alebo vysiela v médiách. Skúšal ju púšťať deťom, ale tie o ňu v podstate nejavili nijaký záujem. Malí vrchári mali latku postavenú inde a podstatne vyššie. Z hudobného hľadiska sa im páčila vypracovanejšia hudba, z farebného hľadiska sa im páčil novodrevný šmrnc, no a z hľadiska významového  mali pocit, že mnoho z toho, čo sa tvorí pre deti, je vytvorené akoby pre hlupáčikov. Človek má pocit, že tvorcovia deti dosť podceňujú . Človek videl napríklad hrané televízne vysielanie pre deti, kde vystupoval vlk predstavovaný hercom ako tučné a hlúpe zviera. Vlk je pritom  inteligentný, viac, ako pes, a ešte som nevidel tučného vlka. Malý vrchár ho vlani videl, ako ide po ovciach neďaleko domu a keďže sa pri ponuke oficiálnej tvorby pre deti len znechutene odvrátil a oveľa radšej pozoruje prírodu, alebo dokumenty pre dospelých, ukázal, kam treba zaviesť pozornosť: Na tvorbu, ktorá neohlupuje, ale vzdeláva. Je aj taká, ale je jej málo.

Z letného prírodného tábora Na Medzi, snímka: Ladomíra

Ako vnímaš umeleckú tvorbu pre deti?

Z hľadiska vedomia sú tu aj hodnotné veci, sú tu redaktori, ktorí sa snažia o kultúrny vhľad, i keď trend je celkom opačný, veď sa len pozrime, aké zábavné relácie sú pre dospelých. A aká hudba sa tu vtláča dospelým. Aj keď vidíme, ako sú ohlupovaní dospelí, ktorí si vlastne za to môžu sami, predsa len nás prekvapí, aký je často prístup k deťom, ktoré si za to samé nemôžu. Pri poslednom nahrávaní v štúdiu človek prichystal zvukárovi dostupné ukážky toho, čo sa dnes oficiálne ponúka deťom. Ten ako hudobník ktorí má vkus a deti trpel a bol zhrozený.  Hudba nápaditosťou  vcelku nie jednoduchá, ale primitívna, syntetické nástroje, škála uzučká vyjadrením, ako aj obsahom, stupnica len tá popová, akoby sme ani nežili v krajine, kde ľudová pieseň , teda prírodná ľudová, nie to tragáčikovanie, ale prírodný folklór – má mnoho stupníc a širokú škálu nie len nástrojov, ale aj tónov a harmónií. Ale to, čo sa vytvára pre deti dnes, je z tohto hľadiska podceňovaním detského poslucháča.

Na pôde folklóru pre deti nič nevzniklo?

Vzniklo, tam je to podstatne lepšie hudobnou akosťou, ale nie je to lepšie textovo. Niekedy sú ako detské piesne chápané len jednoduchšie piesne pre dospelých, ktoré deťom už tiež veľa nehovoria a niekedy je tam ten vzor kohútika jarabého, ktorého zabijú v záhrade a zahrabú pánom pod nohy, to deti tiež nemusia. A tak človek si povedal, že byť znechutený zo stavu, ktorý je, zďaleka nie je také prínosné, ako sa snažiť niečo urobiť pre to, aby to bolo lepšie. Deti zaujíma príroda a zaujímajú ich zvieratá. Chcú sa o tom dozvedať, bavia ich lesné hry a keď sa to všetko spojí – s prírodnou hudbou hranou na nástroje, ktoré sa dajú vlastne vyrobiť z dreva z lesa, môže vzniknúť niečo prínosné a nápadité.

S deťmi si pracoval aj v lesnej škole. Ako na tie piesne reagovali?

Tie piesne vlastne vznikli ako básne. Kedysi dávno dedo vytiahol voľajakú knihu lesnej múdrosti a čítal z nej básne, ktorých útržky si človek dodnes pamätá. O srnkách, o ježovi, rôzne. Bola to tvorba, ktorá poukazovala na prírodu. Nevylučovala sa s ňou, ako mnohé veci, ktoré dnes môžeme vidieť okolo seba a ktoré vedú deti vlastne k nepochopeniu. Človek sa snažil napojiť na to lepšie, čo hudobne, duchovne, citovo i vedome v našej kultúre kedysi bolo. A tak znova siahol po našich hudobných nástrojoch, po lesnej múdrosti, ktorú vysiela sama príroda, ktorá vedie k pochopeniu toho, čo je, a pritom to môže byť aj hravé, strhujúce, vybudené.

Počula som tie nahrávky, zatiaľ sú bez detských hlasov, ale sú to piesne, ktoré si podľa mňa budú púšťať aj dospelí. Nedivím sa, že sa to deťom páči, lebo to má šmrnc aj vtip a pritom je to o zvieratách. Dnes je ale málo hudobných učiteľov, ktorí by podľa mňa vedeli predstaviť takéto piesne deťom.

ŽS: Možno ich je málo a možno ich je dosť na to, aby sa niečo dialo. Učitelia, ktorí sú v školstve, sú tiež rôzni. Osobne sa stretávam častejšie s tými živými, ktorí chcú robiť niečo naozaj dobré a veľké. Deti nám stále rastú, to, čo je, sa už nikdy nevráti a preto v tomto svete, ktorí sa z pohľadu vývoja rúti do neznáma, by sme im mali vytvárať podmienky na to, aby na rozdiel od ideologicky odprírodnených a z koreňov vytrhnutých posledných pokolení, mohli dnes deti vnímať aj skutočne prirodzený svet, mať možnosť počuť a vidieť širšie vnemy, pochopiť svet, ktorý je, a žiť v ňom v pravde. Nemali by sme im v škole vtláčať do hláv zas len nejaké tie ideológie, mali by sme im umožniť žiť v prirodzenom mieri duše a prírody a vnímať javy, ktoré sú vo svojej holej podstate. Človek tak vníma, že ak budeme poctivo pristupovať k sebe, tak aj k deťom, ak budeme poctivo oslovovať deti, tak aj dospelých, lebo oni už o chvíľu vyrastú. Úplne falošné teórie sa vlastne zničia samé, pretože v prírode nenájdu živnú pôdu. Teraz však ide o záchranu prírodného sveta, v ktorom ľudstvo žilo a v inom žiť nevie. Do tohto sveta patria aj rastiny a živočíchovia, ktorí sú okolo nás. Ak chceme niečo spraviť, urobme to teraz. Lebo zajtra už možno bude neskoro.

Znie to trochu apokalipticky

A tak to aj je. Dospelí zakryli deťom tváre, obmedzili im dych, vzali im pohyb a spoločnosť, pripútali ich k počítačom, uvrhli ich do umelého sveta a napájajú ich umelými ideológiami. To sme už úplne stratili nejakú súdnosť a svedomie? To sa dá porovnať len s tým, čo sme urobili zvieratám. Ľudia so svedomím sa hanbia za to, čo nespáchali, a ľudia bez svedomia nás vedú ku skaze a k záhube. Učíme sa v školách o tom, ako sa robili kedysi hlúposti. V skutočnosti je hlúposť vždy to, čo robíme teraz. Ale aj múdrosť. Nie sú staré múdrosti, ani nové múdrosti. Múdrosť je múdrosťou len vtedy, ak je tu teraz. Ak sa deje múdrosť, ľudia si na to pamätajú a zdanlivo sa stáva starou. Avšak múdrosť je konanie vo svedomí, konanie v čistej duši a v duchu, konanie, ktoré sa deje teraz. Tak sa staňme tými popolvármi, zlezme z pece a zveďme zápas o lepší svet. Staňme sa priateľmi, staňme sa staršími súrodencami našich detí, héj, to nie sú hlupáčikovia, héj, to nie je trh pre odpadový tovar, to sú bytosti veľmi vnímavé, tak neskazme ich svojim odpadom a svojimi nevedomými krútňavami. Uchovajme im prírodu, ktorá je našou kolískou a umožnime im vnímať svet bez toho, aby sme ho prekrútili. My ich nemáme meniť na svoj obraz. My im máme pomôcť uchrániť si svoj svet. A to je naše poslanie pre túto dejinnú chvíľu. Je dôležité, aby sme umožnili narodiť sa novým dušiam, deťom , a aby sme pre nich pripravovali to najlepšie , čo pripraviť vieme.

A ty si pripravil CD Zvieratá, na ktoré sa práve začala zbierka?

Áno.  Je to jeden malý krôčik na tejto veľkej ceste.

Tábory na Medzi 2022

PODPORTE ZBIERKU NA STARTLABE NA VYDANIE CD – Žiarislav a deti: Piesne o zvieratách

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/nepodcenujme-deti-o-piesnach-pre-deti

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude uverejnená.