KRUHODEJ SVIATKOV V PRÍ-RODNOM DUCHOVNE

Pôvodné duchovno je ako kmeň stromu a z neho rastú konáre. Tými sú dielčie , často časovo zamerané  duchovná sveta, ktoré – ak  sa odkláňajú od jeho prirodzenej osi, stále v podstate žijú len vďaka určite spätosti  s prírodným duchom, teda s kmeňom, i keď navonok nemusí byť priznaná. Keď sa od nej výrazne odkláňajú, dajú sa buď do času udržiavať násiliu podopieraním bočného výhonku, čo býva spojené s obmedzovaní hlavného kmeňa (ktorý ale – i po prípadnom zrezaní – nestále vymladzuje), alebo – postupne odumierajú. Niektoré sa ešte udržiavajú akýmsi klonovaním, ale prirodzené, prírodné duchovno žije a stále sa obrodzuje tak, ako žije náš živý svet, ako žije náš rodostrom.

Názorným príkladom prirodzenosti pôvodného duchovna sú jeho sviatky. Kolo roka je nekonečná závitnica, rok je kruhový útvar bez začiatku a bez konca. Kalendáre sú našou viac – či menej  nedokonalou snahou na plošnom výkrese vykresliť priestor. Majú svoj účel, ale mali by sme si uvedomiť, že sú len snahou o čiastočné vykreslenie živého kolobehu s jeho nekonečnými prejavmi.

„MIMOCHODOM“ DEJÍN – ODVEKÉ KORENE

Prvé známe kalendáre na našom území sú veľké stavby – kruhové svätyne dnes označované ako rondely (*lengyelského typu) a pochádzajú z obdobia pred 7 tisíc rokmi. Tieto dôkazy počasných a vesmírovedných (astronomických) vied sú teda 7x staršie, než ako panské (majoritné) pôsobenie biblickej (kresťanskej) kultúry u nás (ak odrátame 10. storočie plošného návratu k pôvodnému duchovnu).   Siahajú do neolitu a predchádzajú egypstskej a mnohým ďalším kultúram, ktoré neskôr zanechali iné obrie (megalitické) stavby. Kruhové svätyne (lengyelské rondely) postavené v prvej vlne pred 6 900 rokmi, sú v priemere veľké 40 – 200 m  a sú dôkazom vedomectva našich predkov v mladšej dobe kamennej. Aby bolo jasné, hovoríme o predkoch a nie o národne (etnicky) slovenskej  kultúre, to len aby  sa nejaký povrchný všeodborník do toho zase nadránom neobul a nevyvrátil  svojho slameného panáka. A dodajme, že veľké stavby nemusia byť nutným odznakom duchovne vyspelej kultúry. Duchovne vyspelá kultúra môže byť aj hmotne nenápadná. Kultúry našich predkov mali mnoho podôb, ako i spoločných čŕt. Avšak vedomstvá a schopnosti  by im upieral len úplný neznalec.

Kalendár taký, ako ho na stene zväčša poznáme,  bol na našich územiach v poslednom tisícročí nariaďovaný cirkevnými predstaviteľmi. Dnes sa v našom priestore udržiava pod správou štátnych ustanovizní. Má vesmírnu časť (astronomickú), má časť štátnych sviatkov a pamätných dní a má aj časť mennú. Prvá časť – astronomické zákonitosti  sú prírodnou časťou. V dnešnej dobe sú druhá a tretia časť spravidla časťou umelou, postavenou na prírodne nie tak podstatných príbehoch (teda ak opomenieme náš prírodný časník a ďalšie možné podobné počiny).

„PRIVEZENÝ ČAS?“

Akiste vnímate, že kalendár plný privezenej (inváznej) kultúry, ako ho poznáme zo steny, nie je jediný. Kedysi sa jeho cirkevno-rímski ručitelia vo svojej viere v neomylnosť oproti prírode (slnovratom) mýlili až o niekoľko týždňov, kým sa odhodlali aspoň čiastočne sa prispôsobiť  prírode (prechod z juliánskeho na gregoriánsky kalendár).  Pôvodné prírodné sviatky však nikdy nezanikli. Nielenže nie  sú vniknuté v biblickej kultúre, ale mnohé ani v období neolitu, teda spomenutých kruhových svätýň – rondelov. Niektoré pochádzajú zväčša nie z mladšej, ale dávnejšej doby kamennej. Rodostrom prírodného duchovna plodí od ranného praveku;  jeho vetvy a kmeň neustále rastú. Pravda, niektoré vetvy usychajú, iné výhonky vymladzujú, ale tento prastrom stále rastie, znášajúc záseky sekier zločincov, ktorí sa ho snažia vykoreniť v nevedomých poryvoch splašenej mysle a neúcty k predkom a ich duchovnu. Neuvedomujúc si, že duchovný pokrok nemožno stavať na ničení prameňa, z ktorého pijeme živú vodu.  Odkazovania a zvestovania postupne, ale i vo vlnách nestále posúvajú našu cestu vpred, ako aj posúvajú vrcholec nášho rodostromu do nebies. Jeho kmeň je však v každom okamihu plne závislý od pevnosti jeho koreňovej sústavy. Ale – poznáme dostatočne svoje korene? A – udržiavame ich silu? Alebo chceme len nezáväzne lietať, bez ohľadu na to, že bez súladu so Zemou  – kto vysoko lieta, nízko spadne?

V prírodnom duchovne však zvykoslovná časť nebola, a nie je umelou. Výročné sviatky kolobehu roka boli a sú späté s prírodnými chodmi. Pomáhali nám prežiť v súlade s prírodnou, v súlade so svetom, s našim svetom.  V pôvodnom prírodnom duchovne mali svoje miesto Zimný i Letný slnovrat, Svätenie jari, Zádušné sviatky, Dožinky, Hody, dokonca aj priadky boli odvodené od prírody, ako aj obradný výhon oviec a ich zaháňanie na Mitra, ktoré sa konalo v pastierskych oblastiach a mnoho ďalších zvykov. Zdanlivo nezávislý sviatok od prírody  sú Dušičky, zádušné sviatky u Slovanov sa diali v zrelej jari. Ich stopa je v sviatku Na Ducha (Rusadlá, máje, voľby vladykov – voľby (dedinských) kráľov sú obradovou pripomienkou spoločenskej správy  (prírodnej demokracie).

Spoločná správa (čo je viac ako „demokracia“, lebo sa netýka len ľudí) sama ešte nie je zárukou vedomého spoločenského života. Avšak – v prípade dostatočného vzdelania je lepšia, ako vláda „vyvolenej“ skupiny nad v nevzdelaní udržiavanou masou. Chceme byť nevzdelanou masou, ktorej vládnu nadradení spravodajcovia? Alebo chceme byť vedomými bytosťami, ktoré ovládajú svoje cesty? Na prospech ľudskej a všebytostnej spoločnosti?

Spoločenský súlad je dôležitou črtou, vlastnosťou vedomeckej spoločnosti. Zárukou skutočného poznania je úcta.  Niet úcty k jednotlivcovi bez úcty k celku. Lebo celok je domovom osobností. Nemôžeme si ctiť osobnosti, keď si nectíme ich dom. Náš dom je  krajina, náš dom sú posvätné živly, náš dom je Zem, náš dom je spoločnosť duší a duchov, náš dom je Mliečna dráha, náš dom je Všehomír. Ctíme si ťa, priateľu aj nepriateľu, ale nikdy sa nevzdáme svojej podstaty. Úcty k našej telesnej, i duchovnej domovine.

PRÍRODNÉ DUCHOVNO NEZANIKÁ

Ak by aj zanikla táto spoločnosť, náš svetový dom by nezanikol. Ak by zanikla táto spoločnosť, akože je Slnko nad nami a Zem pod nami, život by sa vyvíjal ďalej. A prežili by v rámci zákona o zachovaní ducha aj duchovné náboje našich duší. A jedného dňa by sa spolu s vnímavými a vedomými bytosťami opäť vyvinulo naše pôvodné, rodné , prírodné duchovno. Znova by sme mali Slnovraty, svätenia jari,  dožinky a ďalšie prirodzené sviatky. Ale nemali by sme tu tie ich dnešné prekryvy, tie násilím vtláčané  príbehy umelých duchovných výhonkov, ktoré násilím vyrubovali naše posvätné stromy, ktoré nám brali naše deti, ktoré sa nám snažili brániť prijať dospelé mená a stať sa slobodnými občanmi. Namiesto nich boli stovky iných príbehov, iných prorokov, pretože „a do roka proroka“ tu počúvame od mala a neznamená to, že by sme mali potlačiť nášho pôvodného ducha. Keby zanikol tento spoločenský svet, prírodné duchovno by sa obnovilo. Niekto tvrdí, že náš svet zanikol. Ak áno, tak aha, čítaj, je obnovený. Ale pisateľ hovorí, že veru náš svet nezanikol. To sa len niektorým zdalo. Neboli sme mŕtvi.  Možnože sme v našom duchovnom svete driemali. A teraz sa prebúdzame. Hoja! 

Sú dve veličiny, ktoré tvoria náš veľký, posvätný dom. Je to náš čas a priestor. Vieme to povedať v slove a to je odznak nášho ducha, je to znak našej kultúry. Vieš povedať v skratke, čo je to čas a priestor? Čo je znak jeho uctenia? Je to kruhodej , kolobeh našich sviatkov. Záblesky svetla v roku. Ako sa stráca naše obradoslovie, tak sa napĺňajú ústavy a ošetrovne pre duševne narušených. Ako sa napĺňa naše kolo duchaplných dejov, tak sa napĺňajú naše srdcia, tak sa napĺňajú naše cesty, tak sa napĺňame smerom k duchaplnosti.  Áno, kolobeh, kruhodej, či kolostav našich sviatkov, to je jedna z čŕt nášho rodného ducha, ktorým vyhlasujeme svoj domov v tomto našom posvätnom svete. Berieme si svoje mená, slobodu, ktorú nik nám nedá…  Dosť bolo nevedomosti, slabosti a neduchaplnosti. Dnes prebudené bytosti sa hlásia ku svojmu pôvodnému, prírodnému duchu. Ktoré označujeme ako – rodné duchovno.

O mesiac sa začne sčítanie ľudu. Vraj má byť posledné s možnosťou prihlásenia sa k duchovnej identite. Využime túto dejinnú možnosť! Tí , ktorí sa hlásia ku svojej pôvodnej – prírodnej kultúre, si píšu – „RODNÉ DUCHOVNO“.

TÉMA NA RODNEJ CESTE:  SČÍTANIE ĽUDU – RODNÉ DUCHOVNO všetky články TU

Ak chcete podporiť našu činnosť, môžete prispieť jednorázovým darom, alebo trvalým príkazom tuto:  CHCEM PODPORIŤ