ČO HOVORÍ NAŠA SUCHÁ ZEM: Končí sa azda poldruhamesačné obdobie sucha?

 

Nie je to celkom bežné v našich zemepisných polohách, aby bývalo obdobie sucha. Začiatkom leta bolo vyše mesiaca obdobie dažďov, keď pršalo každý deň a potom prišlo obdobie, keď v niektorých oblastiach Slovenska v podstate viac, ako šesť týždňov nepršalo. Jedno šťastie, že takáto vec sa deje v čase, keď už dozrieva, alebo dozrela úroda, lebo keby také sucho bolo v čase klíčenia a počiatočného rastu obylia, bolo by to veľké nešťastie. Viacmenej obdivuhodná je zanovitá vývojová neprispôsobivosť televíznych rosničiek, ktoré každý ďalší deň sucha označujú ako „pekný“ a to napriek tomu, že na mnohých miestach Slovenska je v parkoch, ktoré môže vidieť každý, viditeľne dožlta zoschnutý trávnik. V severnom miernom pásme nie sme zvyknutí na obdobie dažďov a obdobie sucha. Isteže mnohých napadne, že je to súčasť počasných zmien spôsobených ľudskou civilizáciou. Že sa suptropické počasie, ale aj rastliny, živočíchovia, aj paraziti (napr. srdcové červy psov a mačiek) posunuli trochu na sever, je nesporné. Otepľuje sa a je chvíľami suchšie, aj keď suchá, pri pohľade do letopisov, tu boli v rôznych obdobiach a nie sú len výsledkom ľudskej činnosti, ale aj prirodzených počasných nepravidelností.

Tiež je znalcom a už aj verejnosti známe, že klesla hladina spodných vôd a to sa stalo úplne zjavne pod vplyvom ľudskej činnosti. Ľudia čerpajú vodu nielen studňami a vrtmi, ale aj rovno z potokov a riek, čo chápeme, keďže ľudia chcú vodu nielen piť, ale sa v nej aj umývať, umývať si autá, vodu potrebujú továrne, a aby sme sa nemuseli príliš starať, vodou aj plytváme a znečisťujeme ju často celkom zbytočne. Prehnane chemickými práškami, jedmi, čo zabíjajú rieky a ich život, jedmi, čo ničia nakoniec aj naše zdravie. Je len pochopiteľné, že hodnota vody, pre mnohých až posvätného živlu, vzrastá aj v očiach tých, čo si ju príliš nevážia, ale chcú na nej zarobiť. Preto sa už začalo skupovanie našich vodovodných sietí a vodárni cudzineckými peňažnými spoločnosťami, tiež skupujú celé vodárenské systémy aj priehrady. Aj keď ešte nie priamo, ale cez najaté osoby, nadnárodné spoločnosti skupujú napríklad pod Tatrami celé dediny a široké lesné oblasti. Ak by došlo ku skupovaniu lesov, malo by to hrozivý význam pre náš prístup k vode. V horách je čistá voda, ale keby sa predané lesy oplotili tak, ako sú oplotené napríklad v niektorých krajinách západnej Európy, alebo Ameriky, slovenskí domorodci by mohli stratiť okrem iného aj prístup k vode, ktorá by ich už potom mohla vyjsť pekne draho. My ani netušíme, aké je to krásne, že v horách sú besiedky a studničky s pitnou vodou, že keď idete cez Karpaty, môžete si nabrať do sklenených demižónov takú chutnú živú vodu, akú nekúpite v žiadnom supermarkete, či na benzínovom čerpadle. Mali sme v mestách lacnú vodu z vodovodu, strácame ju. Máme v horách pitnú vodu zadarmo, nevážime si to. Rozmarné dieťa pozerá na blikotavku meňavú, počúva meinstrímovú ľabdžibudku, vymýva si mozog komerčnou ideológiou, cudzími jazykmi a umelohmotnými pesničkami a rozmarné dieťa sa bude diviť, keď bude smädné a nik mu nepodá pohár čistej vody. Matka Zem sa na to díva a trpí pod chemickými infúziami civilizačných riečnych sietí. Matka Zem to časom rozchodí, ale čo my? Ako prežijeme, ak prežijeme? A ak prežijeme, čo povieme našim potomkom? Povieme – „sory, synu, nezanechal som ti žiadnu roľu, ani záhradku, ale čo je najhoršie, predal som aj babkynu studňu, no a teraz, keď sa ukázalo, kam to všetko vedie, už nemôžeš ísť ani na výlet do lesa, lebo lesy sú predané, a keby som vedel, že liter vody bude stáť viac, ako dva litre koly, asi by som tú babkinu studňu nepredal. No ale stalo sa a nebuď smutný. Tuto ti odovzdávam pozemok na mesiaci, kúpil som ho od americkej firmy, lebo podľa kovbojského zákona mesiac patrí im, keď tam vyvesili ako prví zástavu. No a pozri sa na tento kráter, aký je pekný, celkom mi občas pripomína tú babkinu studňu, aj keď je bez vody. Vieš, z babkinej studni sme aj tak spravili septik, takže by ti aj tak bola na, na nič. Nie som ja až taký bohatý, aby som ti mohol kúpiť pozemok so studničkou, no, niekedy sme mali štátne lesy a studničky boli všade a nenapadlo nás, že aké je to bohatstvo, pili sme najprv pivo s borovičkou, neskôr redbul s pičvodkou a vodu len ráno a teraz, keď je voda drahšia ako pivo a už mi ani piť nechutí, teraz sa pozerám občas na mesiac, keď nemôžem spať a rozmýšľam, synu, že možno sa to raz nejako otočí a ten pozemok na mesiaci možnože vymeníš za nejaký pramienok vody alebo malý pozemok pri potoku. Človek nikdy nevie. Tak mi to prepáč, nauč svoje deti aj po slovensky, a porozprávaj mu, ako sme na Veľkú noc oblievali dievky vedrami vody a ako sme byvakovali v lese a nikto nás za to nezatýkal. To boli časy, synu, prepáč, že sme boli takí sprostí a predali sme krajinu. To povieme našim potomkom?.

Snáď to nebude až také zlé. Urobme pre to niečo, rodina, aby to bolo lepšie.

 

Žiarislav

 

Text novej piesne NECH PRŠÍ DÁŽĎ – autor Žiarislav

Zdroj: Ved.sk

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/RC.sucho.htm

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude uverejnená.