Žiarislav: Možno to bude tvrdé, ale podstatné veci prežijú

15_1.jpgV poslednom čase nevidno ohlásené tvoje koncerty. Čím to je?

Žiarislav: Nejakú dobu sa človek snažil prinášať hudbu k ľuďom a v podstate to aj išlo, za cenu určitých obetín. A aj to prinášalo výsledky. V podstate jediné médium, kde táto hudba letí, je internet. Takže keďže moju hudbu ani nikdy médiá nehrali, takže im chýbať určite nebude. Moji poslucháči majú nahrávky. Na poslednej doske spred dvoch rokov sú nahraté päťročné piesne. Mám asi šesťdesiat ďalších a nahrávam ich do zásuvky na diktafón s jedným nástrojom. V hudbe sa teraz už verejne o nič nesnažím. Len si človek píše piesne, čo sa mu snívajú a z času na čas do niektorých doplní slová. Sledujem raz do mesiaca hudobný vývoj úplne z povzdiali. Je celkom možné, že anglosaskú módu už ďalšia generácia nebude považovať ani tak za frajerinu, ako skôr za nejakú obohratú banalitu. Je to povinné od prvej triedy, po anglicky bude vedieť povinne každý, ako malú násobilku. Nič ohurujúce.

Vôbec už neplánuješ koncerty a nahrávanie?

Nahrávať nieto za čo a koncertovať je dosť zložité. Slováci sa nenaučili podnikať a ak, tak takým spôsobom, že postupne pochovávajú svoju kultúru. Je tu od zániku prvotnopospolnej spoločnosti nejaká deľba práce a už neplánujem robiť si aj zvukára a menežera a ktovie čo ešte. To ale moju hudobnú podstatu nijako neohrozuje, do časníka som si zaznačil jeden koncert a to na našom festivale Vatra, tuto, vo vrchoch Na Medzi. Občas hrám pre tých, čo so mnou bývajú, teda pre ľudí a pre zvieratá. Raz do mesiaca robím výjazd na Vedomeckej univerzite, ktorú potiahneme do leta v podobe víkendoviek v Čechách a na Morave. So Slovákmi sa stretneme v lete na táboroch, práve sme určili časy. Okrem toho stále držia neformálne stretnutia v podobe výročných sviatkov. V časníku je vyznačený Letný Slnovrat.

No, ale znie to aj tak akosi ponuro.

Ponuro a únor, to znie podobne. Aj ľuteň znie skôr studeno, ako horúco. Niekedy treba veci držať a niekedy ich treba pustiť, na tom nie je nič zlého. To je dobré. Radostné je napríklad zistenie, že začiatkom tohto roku vzniklo internetové rádio Slobodný vysielač v Banskej Bystrici. Jedna lastovička síce jar neprinesie, ale dáva nádej, že lastovičky ešte nevymreli a možno že nezostane len na internetovej úrovni. Zajtra tam človek zájde kvôli pozvaniu do dvojhodinovej relácie, v ktorej bude znieť aj rodo – hudba. Súčasný vývoj mi čoraz viac pripomína socializmus, keď veľká časť kultúry bola mimo viditeľných oficiálnych prúdov. Dnes je to podobné. Dobrá správa je napríklad to, že Slobodný vysielač nie je zakázaný. Aj keď si naša kultúra vo veľkej miere dusíme, alebo nechávame dusiť, nie je všetkým dňom koniec. Treba rátať s tým, že živly sa budú zase meniť a ani tento stav nebude trvať večne. Pomaly človek zaznamenáva na papier niektoré state. Možno sa ich podarí vydať v tejto dobe, možno budú až pre budúce pokolenia. Možno bude už len potichu písať state a uloží v ich jaskyni. Ale nedá sa vylúčiť ani iná možnosť. To ešte uvidíme.

O čom bude relácia v Slobodnom vysielači?

Prvoplánovo o slovenských a slovanských hodnotách a tradíciách. S tým ma oslovili. Ale určite to bude aj o časových veciach. Osobne sa nepovažujem za nejakého tradicionalistu. Zem je dôležitý živel, ale je to jeden zo štyroch živlov, všetky sú dôležité. Ani tomu nerozumiem, prečo ma ľudia považujú za tradicionalistu.

Chodíš v kroji, žiješ v lese…

Hej, aj. Ale nielen. Nechodím v dôslednom tradičnom kroji, ale v odeve, ktorý som si vykrojil s použitím osvedčených prvkov, z prírodných látok. Jednoducho – tento človek si len nenechal vyhniť korene a uvažuje cez čas a niekedy koná. Ale aj keď nohy stoja pevne na zemi, človekove oči nie sú v zemi, ale sú otvorené ku svetlu. Slovenstvo, kultúra dávnych Slovenov a aj ich predkov, to je niečo, čo som v sebe nezaprel pri kikiríkaní, ale to zďaleka nie je všetko, čím sa človek zaoberá. Som jeden z mála ľudí v krajine, ktorí sú normálni, nadčasovo vzaté, lebo si nenechali vyhniť svoje korene. Keby nás bolo viac, ani by som sa tomu azda až tak výrazne nevenoval, robím to preto, lebo to nemá kto robiť, lebo ľudia sú leniví ísť dôsledne ku svojej duchovnej podstate a ulietajú si na štyroch namotávkach a odsudzujú deti na doživotie v tomto slaboduchom otroctve. Robím to pre tie deti, ktoré sa už nemajú ako proti tej vygumovanosti brániť a preonačujú im hlavy chémiou od narodenia a počítačmi od škôlky. Všetci tí, ktorí si nechali vyoperovať pamäť, sú však vývojovo znevýhodnení. Oni tvoria dnes normu, ale je to nezdravá norma, ktorá nenechá v dejinách v dobrom zmysle výraznejšie stopy. Zmizne to, ako zmizlo v minulosti mnoho úpadkových kultúr. Podstata ale nezmizne, prirodzená podstata sa zachová. Možno to bude tvrdé, ale podstatné veci prežijú.

Ďakujeme za rozhovor.

-rc-

Slobodný vysielač: www.slobodnyvysielac.sk, www.facebook.com/SlobodnyVysielac

 

podobné články:

26.7.12 Civilizačná krútňava: médiá, móda, drogy a stres. JE CESTA OSLOBODENIA

Žiarislav – 4 civilizačné namotávky – 3.časť – video – hovory

19.3.12 Rozhlasy na Slovensku púšťajú menej ako desať percent slovenskej hudby. Nevieme, ako to riešiť, ale: VIEME, AKO TO NERIEŠIŤ

19.9.2011 Jedna vec je, keď sa niekto „opičí po cudzích kultúrach“ a druhá vec je, keď rôzne kultúry spolupracujú.  – Žiarislav odpovedá na otázku slovenstva a indiánstva

30.7.2011Na internete letia aj ľudové piesne FOLKLÓR A NOVODREVO NA SIETI

 

24.7.2011 Ľudová hudba a folklór sú najobľúbenejšou hudbou na Slovensku, i keď MÓDA JE V RUKÁCH MUTANTOV

 

29.3.2010 KEĎ SI CTÍM RODNÉ HODNOTY, TO NEZNAMENÁ, ŽE BY SOM HANIL CUDZIE TU

 

9.9.2009 VÝCHOVA K IDIOTIZMU JE „IN“rozhovor 

 

 

 

 

 

Zdroj: Ved.sk

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/RC.mozno.to.bude.tvrde.htm

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude uverejnená.