KROJOVÁ ZÁBAVA JAK VYŠITÁ: Hore hájom bežala, sukienka jej horela…

krnacky.jpgNa prvú krojovú zábavu sa pisateľ článku dostal kvôli tomu, že minulého roku málo pršalo. Keďže málo pršalo, v stodole bolo málo sena. Jak málo v lete pršalo, tak veľa v zime snežilo. Takže zvieratá sa tejto zimy prvýkrát za posledných desať rokov vôbec vonku nedopásali. Keďže sa vonku nepásli, veď ako by aj v polmetrovom snehu, seno začalo dochádzať už koncom januára. Keďže začalo dochádzať seno, bolo treba priviezť na vrchy nové. V takomto snehu jedine saňami. Tak človek zháňal sane na horehronských pretekoch na krnačkách. Krnáče boli ochotní vystrúhať len chlapci z Pohronskej Polhory. Bratia Tesákovci z Polhory povedali o krojovej zábave, ktorú chystajú v susednej Michalovej. A tak sa kvôli tomu, že málo pršalo a veľa snežilo, človek dostal na zábavu, kde konečne nepôsobil výstredne.

V zariadení označovanom ako Salaš hrala husľová hudba a mohutné horehronské spevy bolo počuť doďaleka na stovky metrov, nebolo ťažké objaviť dejisko tejto vzrušujúcej udalosti. Salaš bol plný aj na chodbe a na schodoch a malá plôška na chodbe bola obsadená druhou hudbou. Chlapci a dievčatá s husľami a basou sa tu tlačili a mydlilo to jedna radosť, dve radosti, tri, štyri radosti a k tomu kopa ďalších, ktorí sa k spevu naťahovali aj na schodoch. V hlavnej sále nebolo pri stoloch miesta a to polovica ľudí postávala na parkete. Človek ani nezistil, kde sa platí vstupné, a už mu dievčina v kroji, veď iné tam ani neboli, priniesla trhance s bryndzou. Domáci aperitív mu vtisli už na chodbe. Keď v sále zaznela hudba, tak hneď boli stoličky pri stoloch opustené. Tancovalo sa od večera a aj po polnoci. Najprv koncertíky domácich folklórnych súborov, miestna novodrevná hudba a medzitým búrlivé spevy v sále i na chodbe. Bolo tu nie menej, ako desať huslistov, takže človek už aj bežal do plechového tátoša pre tie svoje. Cestou stretol mládenca s botníkom známym pod menom kachon a cestou na späť sa prederal cez horehronskú hudbu, kde hral aj huslista Jerguš – tentokrát na bubne. „Hipisáci“, poznamenal ktosi vtipne, ale keďže Jerguš je v tejto hudbe doma, bicí nástroj dosadal pekne do rytmu a pri zmenách tepu sa hneď chytil podľa strunky predníka.

kroje.jpgTak, ako piesne, tak aj kroje boli hlavne horehronské. Čo bolo pochopiteľné vzhľadom na miesto tohto počarovného činu. Košele bohato vyšívané svedčili farbami a vzormi o mieste a čase svojho vzniku. Košele „geometrických“ vzorov – staršie, čiastočne geometrické, i novšie, výraznejšie kvetinové, z Polomky, Heľpy, Pohorelej, Závadky, Šumiaca a ďalších miest. U mužov štyri vrkoče a hrubé, viacprackové vybíjané opasky neboli žiadnou zriedkavosťou. Klobúky menšie i mohutnejšie tiež nie. Dievčatá s vrkočmi zapletanými na veľa spôsobov, sa stavali tiež pred muziku, dávajúc na obdiv svoje krojové i prírodné krásno. Bez tanca zostávali len najväčší hanblivci, ale ani tí nakoniec spravidla neodolali. Niektoré kroje boli jednoduchšie, či menej prácne zhotovené, našli sa aj jednoduché košele s prišitou fabrickou stužkou, ale všetko do seba zapadalo. Nápadne iní bol čierny bubeník Tiery z Bratislavy vo svojom africkom kroji, a pri ňom sediaci majiteľ Hlavy 22 Frederik v kroji, o ktorom tvrdil, že je francúzsky, ale my vieme, že to bol kroj mimozemšťana.

Taktrochu mimo prúdu bolo vystúpenie moderného tanca. Asi sa rátalo s tým, že ľudové tance tu vie tancovať každý, takže teraz na chvíľu niečo iné. Osobne by sa pisateľovi páčilo, keby aj moderný tanec nejako vychádzal z ľudového, ale veď toto nie je posledná krojová zábava na Slovensku. Tuto býva každoročne, ale vyhľadávač na sieti podobné podujatie nájde len výnimočne. Takže – niekedy v budúcich dňoch prebehne pokus o nahovorenie Kokavcov na krojovú zábavu tuto, nad riečkou Rimavicou. Na tieto nahováračky si ale treba vybrať tú najpôsobivejšiu košeľu.

-slav-

Snímky: Slav

Zdroj: Ved.sk

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/rc-krojova-htm

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude uverejnená.