KU KOREŇOM – KONCERT NOVODREVNýCH PESNIČKÁROV

 

Na sobotu 13. novembra je naplánovaný spoločný koncert novodrevných pesničkárov Horany a Jana Majerčíka. Ide o ich prvé spoločné vystúpenie. Uskutoční sa v Liptovskom Hrádku, v Čajovni za 7 horami a nazvali ho Ku koreňom. Pri tejto príležitosti odpovedal Jano na niekoľko otázok:

 

L: Kto to je – novodrevný pesničkár – čo si môžem pod tým predstaviť?

J: Pod týmto pojmom si predstav spojenie nového so starým, spojenie nového vedomia s dávnym svetom našich predkov.

jano_majercik.gif

Drevný vychádza zo staroslovanského koreňa drev, ktorý súvisí s dávnym, starým ( napr. v ruštine doteraz „drevnie časá“ znamenajú staré doby) ale aj s drevom, stromom. Strom si pamätá veky – tristoročné lipy , tisícročné sekvoje, pamätné duby sú ešte stále skutočnosťou. A v ich letokruhoch sú zaznamenané stopy jednotlivých dôb. S týmto pojmom prišiel Miroslav Švický – Žiarislav, ktorý sa už vyše desať rokov vnára do kultúry našich slovanských predkov. Okrem písania článkov a kníh na túto tému je tvorivý aj v hudbe a vnímam ho ako hlavného predstaviteľa novodrevného prúdu. Jeho prvé nahrané albumy (z roku1998 – 2001) nesú výraznú pečať ducha starých Slovanov. Nástrojovo – píšťaly koncovky, fujara, staroslovanské bubny – doby, rámové bubny, ozembuchy, rôzne hrkálky, prírodné zvuky ako ozveny, dozvuky spolu s jeho neškoleným hlasom, spievajúcim akoby v nejakom prastarom jazyku („hoj gory grdo stoja, hoj, gaje rany hoja, peron pare pire per, hoj rodu gore ver , hej, Tatra silu sála,…..) To je sila. Keď som po prvýkrát počul jeho nahrávky, až ma mrazilo. Veľmi som túžil stretnúť tohto hudobníka a človeka. A to sa mi po rokoch aj vyplnilo. V r. 2007 ma pozval účinkovať na jeho festival prírodnej hudby Divozel. A začala sa vzájomná spolupráca. V tomto roku som mal s ním niekoľko spoločných vystúpení. Vtedy na Divozeli som sa stretol aj s Horanou.
Takže novodrevná hudba je hudba opierajúca sa o naše korene, ale tvorená po novom. Ja tomu tiež hovorím RODO-FOLK.
A slovo pesničkár vyjadruje človeka, ktorý si sám píše piesne a sám si ich aj spieva a hrá. Ak by mu niekto napísal pieseň a on by ju iba interpretoval, bol by to spevák a nie pesničkár. V tom je zásadný rozdiel medzi pesničkárom a spevákom.

L: A spoločný koncert s Horanou – ako k tomu došlo, čí to bol nápad?

hor1.gif

J: Ako som už povedal – s Horanou som sa stretol v roku 2007 na Divozeli. Keď začala hrať, okamžite ma zaujala svojím hudobným prejavom. Toľko lyriky, poézie v jej piesni. Až som cítil niekde v sebe príbehy, o ktorých spievala a hrala. A aj dnes zimomriavky cítim , keď ju počujem hrať. 

A tak sme sa sledovali jedným očkom – čo robím ja, čo tvorí ona. A tohtoročný slnovrat nám prišlo, že či by sme neskúsili vystúpiť spoločne. Horana má drsnokrásne piesne. A zdalo sa nám zaujímavé spojiť jej drsný hudobný svet s mojím poetickým. Aj kombinácia hudobných nástrojov – moja gitara a jej korýtkové husle. Podľa jej vnímania je zvláštny zunivý zvuk korýtkových huslí bytostným hlasom prírody. A má veľkú schopnosť otvárať ľudské srdcia.

L: A z tohto všetkého potom vyplynul aj názov spoločného koncertu – Ku koreňom.
J: Áno. Ten názov vymyslela Horana a myslím, že to vystihla vynikajúco. Naše vedomie sa musí vrátiť ku koreňom. Rod dáva človeku toľko energie, koľko na splnenie svojho predurčenia, svojej životnej cesty potrebuje. V koreňoch je železná zásoba človeka,ktorú nahromadili ako miazgu naši predkovia. Keď sa človek oprie o korene, okamžite pocíti v sebe obrovskú silu. Tá sila (živa) mocnie a mocnie, až jej má človek toľko, že ju môže rozdávať . A my s Horanou (a vôbec všetci hudobníci ) ju rozdávame prostredníctvom pesničiek.

L: Môžeš bližšie predstaviť Horanu?
J:Horana pôsobila ešte minulého roku v skupine Žiarislav a Bytosti. Hrala v nej na basičku, husle a spievala. Jej autorská tvorba vychádza hudobne, textovo a tematicky z folklóru, pričom ho nekopíruje, ale tvorivo spracúva. Jej dominantným hudobným nástrojom sú korýtkové husle, potom fujara a píšťaly. Na vystúpeniach ju niekedy sprevádza jej syn Janko , ktorý má veľký talent na hru na bubon. Za pozoruhodné vnímam, že sa narodila v Ostrove nad Ohří, detstvo a mladosť prežila v Čechách, študovala scenáristiku na Janáčkovej akadémií múzických umení v Brne a pritom spieva po slovensky. A to tak, že ani nespoznáte, že pochádza z Čiech.
V slovenskom jazyku napísala prózu Jánošíkov tanec a táto bola ocenená prémiou Rudolfa Slobodu v súťaži Rubato 99. Spolupracovala na dokumentárnych filmoch Petra Barana SEKIER a DOKUD SE ZPÍVÁ .
Viac sa o nej možno dozvedieť z jej web stránky: www.horana.webnode.sk

L: Horana je ešte tak trochu začiatočníčkou, ty máš za sebou už desiatky vystúpení a tri autorské albumy. Aké boli tvoje začiatky ?
J: Keď som mal desať rokov, dostal som od rodičov na Vianoce prvú gitaru, ktorú som si celý rok nevšímal. Potom zčista-jasna prvý impulz. Chcel som byť ako deviataci v škole, ktorých som vídaval hrať na školskej chodbe. Jedného z nich som poprosil o akordy a začal cvičiť. Skladať prvé piesne. A to zanietenie mi zostalo dodnes. Neštudoval som hru na gitaru na hudobnej škole, som samouk.

L: A ako pokračovala tvoja ďalšia hudobná kariéra?
J:Nemám rád tento pojem „kariéra“. Milšie mi je povedať cesta. A domnievam sa, že tá moja veľká cesta je ešte stále predo mnou. Teraz sa nachádzam asi na nejakej poľnej cestičke. Na nej stretávam veľa milých ľudí a bytostí, od ktorých sa učím. A doviedol ma na ňu chodníček plný nesmelých začiatkov. Zlomovým okamihom na mojom chodníčku bolo vystúpenie na celoslovenskej prehliadke amatérskej tvorby ZLATÝ ŠTÍT LIPTOVA v roku 2005. Stal som sa laureátom festivalu a získal 40 hodín nahrávania v štúdiu rádia LUMEN v Košiciach. Tam som nahral svoje prvé dva albumy A ja som z Východnej a Dieťa veku Vodnára.
Potom som spoznal hudobného dramaturga Ľuba Pukyho Vágnera, ktorý ma povodil po všetkých významných folkových festivaloch na Slovensku. Tak sa to všetko začalo: DROTÁRIA, LODENICA, FOLKOVANIE POD SKALKOU, DUDINSKÁ STOPA, STUPAVSKÝ ŠIRÁK, KOŠICKÝ ZLATÝ POKLAD. Tieto vystúpenia posúvajú hudobníka na jeho ceste za poslucháčom. Tak ako aj médiá: televízia Markíza ma pozvala do svojho Telerána, v rádiu Devín predstavili môj tretí album Piesňodary, záznam koncertu možno vidieť na YouTube. Najbližšie ma môžete vidieť 17.11.2010 na STV 2 v programe FOLK MARTIN 2010

L: Názov Piesňodary je podobný slovný novotvar ako novodrevo.
J: Piesňodary vyšli na svetlo sveta na jar tohto roku. Sú takým darom pre ľudí, pretože si veľmi vážim každého človeka ako jedinečnú osobnosť. A snažím sa prostredníctvom svojich piesní odovzdávať okolitému svetu čo najviac dobrej energie a lásky.
Ten názov sa skladá z dvoch slov – pieseň a dar. A vystihuje autorský zámer.
Netreba sa zdráhať tvoriť nové pojmy. Ako trebárs novodrevo alebo piesňodary. Slovenský jazyk je bohatý a čarovný. Umožňuje hrať sa so slovami a ich významom. A v tom vnímam krásu slovenčiny. Som na ňu hrdý a nevymenil by som ju za žiadnu inú reč na svete. Nepozdáva sa mi, keď si slovenská skupina dá anglický názov. Samozrejme, že je to ich vec – ale načo.
Napríklad slovo diaľnica si vymyslel Karel Čapek. Umelecky ním pomenoval doďaleka vedúcu cestu ako dálnici. A dnes sa tento pojem bežne používa v praxi, nezostal ako umelecký prostriedok, ľudia si ho osvojili a vniesli do bežného života. Tak, ako sa preberajú a vnášajú do života výrazy z cudzích jazykov – teraz prevažne z anglického, v minulosti z nemeckého , latinského, maďarského – takisto môžeme načierať do jazykového bohatstva našej slovenčiny.
A tvoriť nové slová, ktoré sú svojou podobou zrozumiteľnejšie ako cudzie výrazy. Tieto naše slová umožňujú duši človeka, aby v nej hneď vyvstal obraz na ich prvé počutie.

L: Hmm, to je zaujímavé. Aj z hľadiska jazyka, aj z hľadiska hudby A čo chystáš do budúcnosti?
J: Chystám veľa nových pesničiek . S priateľom Heňom Nestorom Hujbertom natáčam videoklip
k piesni práve z tohto posledného albumu – Idem poľnou cestou. A v dohľadnej dobe spustím aj svoju internetovú stránku.
A čoraz viac sa vo svojej tvorbe prikláňam k jednoduchosti a prostote. Má to pre mňa čaro prapôvodu, podstaty všetkého. Páči sa mi vracať ku koreňom. Cez svet našich dedov a materí, ich múdrosť, lásku k zemi, prírode, k životu. A aj cez svet súčasných ľudí ako je trebárs Horana alebo Žiarislav. Ktorí sa v dnešnej dobe tvorivo napojili na odkaz našich predkov a nesú pochodeň obrody pôvodného prírodného duchovna tu na Slovensku.

L:Tak to už treba zaželať len pevný krok na tvojej ceste ku koreňom. A všetkých pozvať na spoločné vystúpenie s Horanou – na koncert novodrevných pesničkárov KU KOREŇOM.
J: (milý úsmev) Ďakujem pekne. Koncert v Hrádku bude prekvapením aj pre nás samých. Dúfam, že sa vydarí a bude nás to pokúšať spraviť ich viac.

( leolinčiatko)
Zdroj: supermusic.sk

Zdroj: Ved.sk

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/RC.hudba.ku.korenom.htm

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude uverejnená.