Asi za to môžu vodiči, ktorí nosia na svojich plechových koňoch slovenské vlajky. Za tento námet. Nosiť vlajku na počesť zapojenia sa našich zapálencov do indiánskej hry obohatenej o nórske korčule, to je asi najviditeľnejší prejav slovenského vlastenectva navonok. Vlastenectvo založené na športovom zápase je však v podstate súbojom. O čo ale bojujú? O prvenstvo, nie o vlastenectvo. To sú isteže dva rôzne pojmy.
Čo je ale vlastenectvo? Čo je jeho jadro? Na čom sa dá skutočne stavať? Veľké ríše a mocní králi, to je podobné, ako hokej. Môže sa nás to viac týkať, ale stále len ide o prvenstvo moci, nie o skutočnú svojeť. Čo je skutočné vlastenectvo a v čom sa prejavuje? V čom sa prejavuje naša slovenskosť?
To je námet na knihu a aby bol to článok, nemôžeme sa príliš vetviť.
Identita znamená totožnosť. Vlastenectvo súvisí s vlastnosťou, s vlasťou, s vlasom a vôľou – veľakosťou, veľkosťou. Preto v niektorých slovanských jazykoch vlasť znamená aj silu alebo moc. V čom je teda naša moc a bez čoho sme nemocní, nevládní?
Čo nás, Slovákov, prípadne Slovanov, odlišuje od iných kultúr?
SLOVENSKÁ REČ je nesporne niečo, čo nás celkom odlišuje od iných národov. Slovenský jazyk je veľmi bytostnou črtou slovenského národa. Žiadny iný národ týmto jazykom nehovorí. To anglický jazyk používa viacero národov, španielsky množstvo národov (viď južná a stredná Amerika), ale slovenský jazyk je niečo, čo je pre nás jedinečné a naozaj určujúce. Keď Slovák nehovorí po slovensky, už ho spravidla nepovažujú za Slováka. Škót spravidla vôbec nepozná keltskú škótčinu, hovorí po anglicky, ale stále je Škótom. Aj indiánske kmene to už dnes často majú podobne. Ale keď Slovák začne hovoriť už len po maďarsky, stáva sa spravidla etnickým Maďarom. Slovenské vlastenectvo je hlboko prepojené so slovenskou rečou.
SLOVENSKÁ PIESEŇ a slovenské ľudové umenie je niečo, čo nemá žiadny iný národ. Žiadny iný národ nemá slovenské piesne, len môže mať nejakú príbuznosť. Slovenská pieseň v základnom zmysle je pieseň spojená so slovenskou rečou, teda ak je spievaná, tak je spievaná po slovensky. Samozrejme, môže mať i slohy v inej reči, ak Slovák spieva cudzincom (Ed Konečný „Ide koník po nábreží“ spieval Američanom aj po anglicky), ale v zásade je slovenská pieseň spojená so slovenským jazykom. Slovenská pieseň je slovenská aj nápevom. Ten vždy súvisí so slovenskými dejinami – s vývojom a príbehom. Ak je to len napodobenina inej piesne z inej kultúry, nie je to v zásade slovenská pieseň.
SLOVENSKÉ DEJINY sú príbehmi slovenského národa. Žiadny iný národ nemá presne ten istý príbeh. V tom príbehu je život, láska i rany. Tieto rany sú dedičné a zranenia sa hoja nadosobne – pomaly – po celé pokolenia. S predkami i potomkami zdieľame spoločné príbehy a sme spolutvorcami svojej i národnej cesty. Nikto nie je v pravom zmysle úplne nezávislí, sme prepojení a dedíme krásy i ťažkosti nášho spoločného vývoja. Rany, ktoré dnes zahojíme, už potomkovia a nasledovníci nezdedia, rany, ktoré nehojíme, ich budú naďalej bolieť. Krásy, dary, ktoré pestujeme, im môžeme odovzdať a obohatiť ich. Dary, ktoré zahodíme, zneuctíme – tieto hodnoty im budú chýbať.
SLOVENSKÉ DUCHOVNO je prepojené s duchovnom iných slovanských kmeňov v slovanskom spoločnom národnom základe, v ktorom máme spoločný pôvod. Slovanské duchovno je súčasťou euro-orianského, to je súčasťou zase širšieho prazákladu až všeľudského a to je súčasťou aj duchovna všebytostného. V zásade však jestvuje čosi, ako národné duchovno, i keď je prekryté inými kultúrnymi vplyvmi, či už priateľskými, alebo aj násilne vnútenými. Slovenské duchovno je presiaknuté inými menovanými črtami našej svojeti. Nie sú to len naši dávni bohovia (Slovenov), je to aj celá kultúra, súčasťou duchovna je aj reč a nárečia, pravzory, duchovný svetonázor, báje, rozprávky, iné príbehy…
SLOVENSKÝ PôVOD tiež patrí k črtám nášho národa. Sme výnimoční napríklad i tým, že si uvedomujeme, že máme aj iné korene okrem slovenských, ale to majú všetky národy sveta. Do svojej krvi prijímame aj inú krv v primeranej miere a takisto obohacujeme iné národy svojou krvou. Taký je chod dejín v celom svete. Náš vývoj je postupný a iba vďaka tomu, že si stále zachovávame vedome i podvedome svoju určitú črtu pôvodnosti, sme ešte národom. Iba vďaka tomu, že vedome i podvedome sme sa nevzdali svojej svojeti, sme svojbytnou kultúrou. Kultúrou, ktorá prebýva v celozemskom dome národov a je schopná prežitia, nielen samoúčelného, ale aj obohacujúceho.
SLOVENSKÁ KRAJINA je Svätou zemou Slovákov. Slováci aj keď sa odsťahujú do iných krajín, po zhojení rán preciťujú túto krajinu naďalej ako svoju vlasť, či pravlasť. Slováci majú svoju krajinu aj v štátnom znaku spolu so znakom stromu (tzv. dvojkrížom), ktorý nás spája s rastlinami a inými bytosťami. Súčasťou slovenských výtvarných i iných pravzorov sú predstavitelia iných živočíšnych druhov a živlov a to celé spolu – s horstvami i riekami, vodami i vzduchom, s prírodou, to celé je súčasťou slovenskej vlasti. Krajina – Matka Zem – je súčasťou našej totožnosti a pri slove domov, domovina, vlasť… si našinec predstaví časti krajiny, v ktorej žil a ktorú videl. U Slovákov sú to menej často industriálne a architektonické scenérie a častejšie sú to obrazy čistej prírody.
Čo je z našej svojeti dnes najviac ohrozené?
Slovenská pieseň stupňujúcimi sa mediálnymi tlakmi, postupne už aj reč, slovenské duchovno dlhodobo viacerými tlakmi, slovenská krajina od budúceho roku má byť otvorená priamemu predaju cudzincom…
Táto stať by sa vo všeobecnosti mohla uplatniť aj na iné slovanské národy , pri národoch iných už často celkom neplatí zviazanosť národa s rečou.
Takže, priatelia, súrodenci, bytosti,
Uznajte, že je aj iný spôsob prežívania svojeti a spolupatričnosti, ako sa naháňať za pukom.
Niežeby hry neboli tiež dôležité, ale nezabúdajme pritom na svoju duchovnú podstatu.
kresby: Žiarislav, Ladomíra, vlajka: zuzanabujnakova.blog.sme.sk
podobné články:
pieseň: „ZEM SLOVENOV“ a „NIE SI SÁM“ – TU
31.12.12 K 20. VÝROČIU VZNIKU „SLOVENSKEJ REPUBLIKY“
21.11.12 Konštantín a Metod zakázali pôvodnú kultúru našich predkov a ustanovili náboženské prenasledovanie DRUHÁ STRANA „SVäTEJ“ MINCE
10.10.12 Západný stredný prúd z nás robí koloniálne otupené stádo- DOMÁCU KULTÚRU TREBA PESTOVAŤ!
5.4.11 SLOVANSKÉ MENÁ V NEMILOSTI TU
Zdroj: Ved.sk
