2. vedocesta očami účastníkov: Očistné obrady, živly v povahe, premeny…

Vedomecká vlna 2.

Druhá časť Vedomeckej cesty prebehla v Jelenci ukázala, že po prvom prelete nad šírkou vedomeckého učenia sa odhalili svety poznania, pri ktorých si účastníci nazreli na živlové tajomstvá duše. „Páči sa mi celkové vyžarovanie, humor, atmosféra stretnutí, cítim sa ako doma … Žiarislav to má zažité, navnímané, precítené a je to z neho cítiť“, napísala Lucia a dodala: „Páči sa mi téma symbolov, živlov, použitie v osobnej duševede a vo vzťahoch … zaujala ma hudba , vďaka vedomeckej ceste viac spievam, bubnujem, čomu sa teším… Zaujímajú  ma cvičenia 4 živlov, tance – poprosím viac… Ľuboš popisuje pri cvičeniach živlov mravčenie  živy, cítenie tepla živlov a oceňuje, že účastníci zakladali oheň ocieľkou: „Pri založení ohňa bolo cítiť a vidieť akoby zrodenie niečoho živého…“ Postupnosť,  ( metodiku) ocenila aj bývalá učiteľka Evka: „Na vzdelávaní na Vedomeckej ceste sa mi páčilo, že okruhy, ktoré boli prebrané v prvej časti, sa v druhej čast viac rozvinuli. Pre mňa to je dobré preto, lebo si môžem poznatky rozširovať postupne a nie som nimi prevalcovaná. Pri preberaní živlov som mala množstvo uvedomení – hlavne pre vhodne zvolené príklady – obrazy„. Ondrej oceňuje „čítanie živlov“ aj u iných osobností a z toho vyplývajúce cibrenie svojich schopností s nimi pôsobiť v porozumení a úcte. Oceňuje prostredie pre ďalšie kroky v sebapoznaní.

Tichomír bol na vedomeckom vzdelávaní poprvýkrát a popri živloch a koreňosloví  ho zaujali spoločné ranné cvičenia , hra na koncovkácha spoločné očistné obrady pri sobotnom večernom ohni, vykresanom, ako pripomenul Matej, s mudrou. Mimochodom, oheň, ktorý po prvý krát zapálili účastníci prírodnou ocieľkou , svietil za tepu dobov, spevov kruhových piesní a zvuku koncoviek tak čarovne, že niektorí odišli do ubytovne až o polnoci. V nedeľu o šiestej už vstávali, aby nezmeškali divotance, živly a koncovky, s ktorými sa účastníci vnáral do rozšírených schopností už od pol siedmej. Aj keď sme v podstate pracovali celý čas – kruhovým spôsobom, účastníci chceli len krátke prestávky. Na konci – v nedeľu okolo 16 – tej , Žiarislav načrtol ďalší diel vedomeckej cesty a účastníci nadhadzovali, o ktoré veci majú najväčší záujem. Rozlúčili sme sa piesňou.

Tomáša, Borisa, Ivanu a ďalších potešili dejiny Slovanov a prepojenie na súčasný odkaz, hoci to druhé bolo zatiaľ len naznačené. Boris žiada viac zhrnutia a prípravných materiálov – vydávame skriptá a posielame rad prípravných článkov, ale dobre je vidieť hlad po ucelenejších podobách toho, čo možno vidieť a v ruke si pozrieť. Ivana bola poprvýkrát a a oceňuje nielen  obrady pri ohni a chutné jedlo (teplé zo sadu Lívia a nátierky z Medze), ale aj liečenie nemocí, hlavne pochopenie príčin a ich vzniku. Liečiteľstvo je jedným  z vedomeckých okruhov, ktoré ale nebolo vopred oznámené, i keď na každej vedomeckej ceste sú zviditeľnené ďalšie a ďalšie súvislosti.  „Najviac ma zaujala prekrásna energia, ktorá vyžaruje z bytostí“ (Ivana ocenila aj toto oslovenie). „To, ako sa snaží každý pracovať na sebe“. Martin, ktorého prekvapil pôvod niektorých slov (v duševede odkrývajú i významy ľudských vlastností ) a vyzdvihol prácu s dychom, ocenil, že vedomectvo prepája mnohé správy, ktoré mal z iných učení, hlavne dovezených z východu.

Katarínu zaujalo očisťovanie seba aj miestností domu (dvakrát sme uskutočnili obrad očistenia dymom z zeliniek a živíc) a rozhodla sa , že sa to bude učiť. „Najviac ma prebudil tanec“ (treba povedať, že pri ňom aj pomohla). „Najlepší zážitok bolo tancovanie s ostatnými žienkami kolo ohňa, po tom, čo sme do neho zahodili to, čoho sme sa chceli zbaviť a tým, že sme boli v skupine, nám to išlo ľahšie. Bolo to pre mňa veľmi oslobodzujúce … To, čo som odhodila, aj zmizlo“.  

Richard, na otázku – čo ho na Vedomeckej ceste zaujalo – odpovedal: „Ťažko povedať. No jedno viem isto: Žiarislav mi dal informácie a ukázal cesty, o ktorých som ani len netušil. V jeho podaní mi myšlienky a informácie splývajú v jedno. A myslím tým jeden veľký a nekonečný celok. Až sa sám seba pýtam – dovidím na koniec? A či to nie je pravý zmysel Vedomeckej cesty? Hoc som len nazrel do nového sveta plného krásnych bytostí a myšlienok a už teraz viem, že ho chcem objavovať ďalej a ďalej“.  

Cesta koncovky je jeden z vedomeckých smerov, ktorý prepája prirodzenú hudbu a spev s dychovými cvičenia a prebudeným prúdením živy.
Počas píšťalových cvičení sú vsuvky o zmysle a využití tohto spôsobu i o živlových a živových zákonitostiach.
Vysvetľovanie pravzorov výtvarných je spojené s pravzormi kultúrnymi. Popretkávané duchovnými dejinami, spoločenským i osobným liečiteľstvom, koreňoslovným významom slov z oblasti duchovna, osobnej duševedy, myslenie v obrazoch, piesne, hĺbavé rozpravy, pohybové i stavové cvičenia a rozjímania, to a mnoho iného vinuté meniacich sa okruhoch spôsobuje, že duch, duša a telo ostávajú svieže počas celého dňa prestávky chcú účastníci len krátke.
Na večernom rozložení ohňa sa podieľali všetci účastníci a všetci si vychutnal aj očistné obrady. „Len si tak stojím a duša si lieta, znejú koncovky a spev. A to už vlastne nie si niekde na mieste X, ale uprostred Všehomíra, spolu s tebou, ním, všetkým…“, spomína Jožo.
Duch náš očistný, dušu očisť mi, nech sme zdraví, nech sme zdraví…

Snímky:  Rudo, Slav

Viacej správ k Vedomeckej ceste TU

Ak chcete podporiť našu redakčnú činnosť, môžete prispieť jednorázovým darom, trvalým príkazom, alebo poukázaním 2% z dane z príjmu – tuto:  CHCEM PODPORIŤ

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/2-vedocesta-ocami-ucastnikov-ocistne-obrady-zivly-v-povahe-premeny

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude uverejnená.