Z vrchárskeho zápisníka

Bola jeseň. V parku rástli obrovské gaštany. Stromy voňali a voňalo i lístie. Medzi spadnutými vejárovitými listami boli hnedé, lesklé, krásne a voňavé gaštany. Usmievali sa na nás a my sme ich zberali. Niektoré boli ešte v šupke – v zelenej a pichľavej. Len tak trochu pichľavej. Časom zhnedla, ale gaštan sa z nej stále usmieval. Kým si ho odtiaľ nezdvihol, nevytiahol. Bolo to …

Pokračovať v čítaní

Kôň má rád sladkosti. Kukuricu miluje. Najradšej takú mladú, sladučkú, mäkkúčku. Kôň je tu toho roku na ozdobu, kukurica nie. Dara sa nahýňa svojim dlhým krkom ponad tŕňový plot. Tŕnie je naukladané medzi dvojitými, tenkými kolami z hrabov. Tie aby držali, istia ich hrubšie – jaseňové koly, s dvojitými osikovými žrďami. Koly už majú nejakých pár rôčkov …

Pokračovať v čítaní

Keď medveď dodriapal kozu Nôšku, v tom čase najlepšiu dojku, a vyvalil jej črevá, bolo to smutné, ale aj uľavujúce. Ukázalo sa, že bezo stopy zmiznutá Princezka a jeden capko naozaj poslúžili na obed macovi, a nie pytliakovi, ako Čmarana a Maľovánka. Po capkovi sa neskôr našiel jeden roh. Nôšku aj Princezku zabil „veďmed“ po smrti čuvača Gubu, ktorý zhynul …

Pokračovať v čítaní

Vieš niečo o tom, kto zbil Vlkobora? Čože? Zbili ho? Hej. V Prešove. Bolo to niečo osobné? Chlapi z krčmy alebo nejaká páka? Dobromila sa čuduje. On často vôbec nič nepovie. Teraz ani nehovorí, kde je. Ale niečo z tých výrubov prechádzalo cez prešovský úrad. Možno to s tým niečo má. Pozeráme na cestu. Voz …

Pokračovať v čítaní

Dnes nie je žiadny signál. Telefón len tak pípne a snímky sa nedajú odoslať ani zo stromu. Okrem toho, rebrík je zmrznutý a počítadlo mrazom, trpí. Človek píše článok o domácej škole. Čuva vyštekáva cez vyrazené okienko v chodbe, pred domom stoja kone a zisťujú, či v čuvačej miske nie sú nejaké dobroty. Dvere sa ale rozletia, Ladomíra vtrhne do chodby, …

Pokračovať v čítaní

V ten deň človek opravoval na stodole múr. Uvažoval o koze Princezke a capkovi, ktorí sa pred týždňom nevrátili z paše. Tesne predtým sa mu snívala chladná koza, pokrytá bielou srieňou. Dva dni po tom sne sa ukázalo, že to bol sen varovný. Keď sa koza nevráti z paše, buď porodila, alebo je zranená, či mŕtva. Pred troma dňami sa …

Pokračovať v čítaní

Z ničoho nič prišla do izby. Urobila to niekoľkokrát. Chcela niečo povedať. Niečo veľmi dôležité. Borka, ale veď nič sa tu teraz nedeje. Ani pieseň nezuní, ani nič iné. Ale ona len prišla a chcela pohladkať. No jasnéééé, že ťa máme radi. Bóóórka. A teraz si ľahni na miestečko. Ona si aj ľahla.  Človek si ale hovorí – …

Pokračovať v čítaní

Tento Zimný slnovrat bol skutočne silný. Samotné slnovratové oslavy boli však iba začiatkom krátkej, no hustej predvianočnej šnúry – v priebehu piatich dní päť koncertov a spanie okrem priateľskej bytovky i v „montesori“ škôlke a dva razy v štúdiu. Posledné dva dni šnúry boli totiž strávené i nahrávaním dosky „Pri prastarom dube“. Peniažky sa nemôžu míňať na hotel, hlavne keď väčšiu …

Pokračovať v čítaní