V poslednej dobe je taká politická móda tvrdiť, že Slovensko je multikultúrnou krajinou. Tvrdia to najčastejšie tí, ktorí by to tak chceli. Ak máme ale nejakú lásku k pravde, tak sa na to pozrime triezvo.
Čo je vlastne multikultúra? Veľmi veľké, či obrovské množstvo kultúr pokope. Napríklad USA je určite multikultúrnou krajinou. Keď tam človek chodil v rozstrapkaných getiach, konopnej veste, so štyrmi vrkočmi, v klobúku a krpcoch, na rozdiel od Slovenska sa tým nikto nezaoberal. Chodia tam všakovako oblečení Arabi rôznych kmeňov, Aziati, Afričania rôznych prechodových stupňov, národov a subkultúr, výstrelky sú plynulé naprieč rasami a národmi. Len pôvodných Američanov, teda indiánov, je tam na desiatky kmeňov, teda národov. Iný multikultúrny štát je Čína. Sú tam desiatky národov, jazykov. Alebo Ruská federácia, ktorá má množstvo, azda 40 kodifikovaných jazykov, vrátane kmeňových – na rozdiel od Ameriky, veľmi veľa úradných jazykov, . Ukrajina po prevrate ustanovila jediný jazyk a ak pritom tam má určite viac národností ako Slovensko, má Rusov, Maďarov, Volyňských Čechov, v Podkarpatí Rusínov, ale i Slovákov, má Rumunov, Tatárov a ďalších, a predsa ju podporujeme ako autokratický štát s jediným vnúteným úradným jazykom. A o Slovensku tvrdíme , že je multikultúrne? Ak nerátame množstvo slovenských nárečí, tak azda jediný jazyk, ktorý bežne počuť, okrem slovenčiny, je na juhu maďarčina. Rusíni na východe niektorí ešte tak rozprávajú svojimi nárečiami, viac-menej sa hlásia zväčša ku Slovákom, ale majú právo sa hlásiť aj k rusínskej národnosti. Na rozdiel od Ukrajiny, kde je ich mnohonásobne viac. U nás majú slobodu, aj vo vlastnom kodifikovanom jazyku, ktorý si ustanovili ako v pre nich najslobodnejšom štáte – na Slovensku.
Áno, sú tu teda aj iné národnosti. Ale zas ich nie je „multi“. Je ich tak zo päť, ak uvažujeme v nejakých viditeľnejších číslach príslušníkov. Z obdobia saskej kolonizácie sa tu usadili zväčša ponemčení Slovania – hlavne potomkovia slovanských kmeňov zväzu Lužických Srbov zo Saska, Durínska a iných kedysi slovanských krajov. Ich nemecké nárečia (na Spiši Mantáci, na Gemeri Bulineri… ) dnes počuť len málo. Valasko-rusínska kolonizácia priviala spravidla slovansky hovoriacich Valachov a Rusínov; o nejakej rumunčine našich valachov z kedysi slavizovaného Valaska nebolo reči, s výnimkou niekoľkých ojedinelých slov. Gorali sú dávne slovanské etnikum, ktoré hovorí nárečiami dodnes, radí sa k lašským, ale má prechodové črty hraničných nárečí. Na juhozápadnom Slovensku bolo niekoľko dedín s chorvátskym obyvateľstvom, chorvátsky sa tam už veľmi nehovorí. V chorvátskej a Srbskej Slavínii je zo 30 slovenských dedín so živou slovenskou kultúrou. Dôvody a doba sťahovania boli rôzne.
Slovo multikultúra znamená niečo iné. Keď sme mali koncerty vo Walese, tak tam bolo naozaj multi, Valešana tam ani nebolo vidieť na tom území Cardifu, veľkom ako Bratislava, kde sme bývali, boli tam hlavne Indovia viacerých indických etník., Arabi viacerých národov a rôznych národov Afričana…. Náš menežer Steve – jediný Kelt široko ďaleko – vraví: „Žiarislav, ja som bývalý hipík, teraz usporadúvam world music šnúry, mne sa páči multikultúra, do kelu, ale predávajú tu už len samé cudzie jedlá, už ani ten fiš end čips si tu nekúpim“. To bolo multi. Multimilionár je nie ten, čo má dva, či štyri milióny, ale ten, kto ich nevie poriadne ani spočítať. To bol Wales 2002 a teraz je to na Západe ešte viac zmultené, cielene, v niektorých oblastiach pôvodné kultúry v podstate zanikajú.
Pokiaľ nám záleží na menšinách, tak to je v poriadku, na Slovensku majú slobodu, dvojjazyčné názvy, vysielanie vo verejnoprávnych médiách… Pokiaľ nám ale skutočne záleží na menšinách, tak by sme sa mali dbať o tú našu. Slovákov je doma a vo svete približne toľko, ako je vo svete Rómov. Slovensko má menšinu vo všetkých susedných krajinách a platí to aj opačne, snáď s výnimkou Rakúska, ktoré tu menšinu nemá. Zato Slováci v pribratislavskom Rakúsku sa usadzujú. Ako aj v Maďarsku a srbskej Vojvodine, ktorá je slovenská a výrazne lacnejšia. Maďarsko má oporu v maďarskom štáte. Kde je mimochodom slovenská menšina, o ktorú sa pomerne nestaráme. Maďari sa o svoje menšiny starajú veľmi. Rusíni sa u nás tešia kultúrnej sile. Skúste si len pozrieť na sociálnych sieťach množstvo piesní, odhliadnuc od skutočnosti, že tu majú aj kultúrny domov a na rozdiel od Ukrajiny, kde sú vydedencami, tu nie sú zakázaní, ale podporovaní. Máme tu zo tri viditeľnejšie národnosti. teoreticky viac, štatistika vyhodí aj jednotlivcov, Ukážte na mape sveta štát, ktorý má menšín menej. To by bol vlastne každý štát multikultúrny. To by bola multikultúra vlastne prázdnym pojmom. No nie je to celkom tak. Slovensko je národný štát, na svojom území majú domov aj národnosti, je to zväčša recipročné. Za tri a pol desaťročia samostatného jestvovania, ktoré nadviazalo na predchádzajúce tri samosprávne spôsoby, vykazuje dnes známky stálosti a rovnováhy. A spolu s niekoľkými ďalšími stredoeurópskymi krajinami si túto pomernú rovnováhu, na rozdiel od západoeurópskych krajín, nechce dať zbytočne narušiť.
-pokračovanie-
obrazná snímka: pisateľ
Podporte našu redakčnú činnosť, môžete prispieť jednorázovým darom, trvalým príkazom alebo 2% z dane tuto: CHCEM PODPORIŤ
1 komentár
Múdra reč. Tiež to tak vidím, že náš národ je s menšinovými národnosťami v pokľudnom rovnovážnom stave a v rešpekte, navzájom si pomáhame a popritom sa i obohacujeme. O to dôležitejšie je v dnešných časoch nutnosť tento rovnovážny stav uchovávať a nedať si rozbiť to dobré a to naše slovenské, o čo práve môže ísť pretláčateľom multi-kulti. Naopak, naši súkmeňovci v Maďarsku, v Srbsku a v iných krajinách si práve zaslúžia väčšiu pozornosť od svojej domoviny, než aká sa im dostáva dnes – tam sa máme čo zlepšovať.