Nové terasy pri lesnej rokline. Komu sa nelení, tomu sa zelení.

Snímky: Žiarislav a Ladomíra –

Tejto jari sme Na Medzi vytvorili ďalšiu záhradu. V poradí už piatu.  Načo slová? Kuknite si obrázky. Ajhľa!

Kniha pretvorenia: Na počiatku bola šikmá lúka…

Aby sa z málo plodnej hliny stala plodivá zemina, treba dosypať veľa, veľa hnoja, vyzretého do podoby čiernozeme.

Ale keď hlinu zmiešame so zeminou a hnojom, môžeme do nej pekne sadiť. A nakoniec – môžeme o tom aj pekne na mieste písať. V krátkej dobe sme do novej terasy zasadili cez 350 priesad rôznych kalerábov, kapúst, brokolíc, zelerov, ale aj uhoriek, rajčín a samorodných viničov.

Apríl: Hriady treba vymedziť aj proti splavovaniu.

Máj: Zasiata kukurica prikrytá chrastím, aby ju nevyhrabali sliepky a iní hrabavci.

Jún: Už to rastie jedna radosť.

A nad terasou pribudli hriady zemiakov.

A pod terasou ďalšia hriada hotová a ďalšia načatá.

Sa nám to teraz sterasieva.

Do slnečnej pasce dáme korene samorodného hrozna, ktoré sa dá pestovať úplne bez chémie. Terasa je spočiatku vystužená v miestach násypu haluzinou uchytenou radom kolov, aby sa zemina pred zatrávnením v lejakoch nesplavila .

Krásne to tu vonia a v slnečnej pasci už rastú aj rajčiny a uhorky.

Kto by to bol povedal, že ešte pred poldruha mesiacom to vyzeralo takto.

Potom takto

A nakoniec takto.

Niektoré veci rýchlo vyjdu z módy, ale krompáč, to je trvalka. Čistú stravu si treba zaslúžiť.

Hm, zaslúžil som si. Hrach ide pekne, aj bôby sa ťahajú.

Taký fúrik má niekoľko rýchlostí a ešte aj spiatočku.

Keď sú kozy vo voľnom chove, kapusta musí byť za plotom. Tento plot sa dá ľahko prenášať – žrde sú v zemi zaskrutkované do borom predbitej jamky. Na to napnúť dva drôty a prichytiť ľahké, poldruha metra vysoké, lesnícke pletivo.

Vtedy sme si na vznikajúcej terase aj varili. Aby sa nám na ňu chcelo.

Teraz sa nám už zase chce lebo tam už zbierame kalerábiky, reďkovečky a cibulečky. Ostatné krásne dozrieva.

Tak to už ani nie je pravda. V tej hriade už rastie hrášok a pod ním ďalšia hriada tekvíc a ešte pod nimi jablonky. Tak toto už je spomienka.

Násyp už je spevnený trávnikom a rakytníkmi. Nad ním sa ťahajú fazuje.

V suché dni sme terasy zalievali samospádom z hosťovského prameňa.

Oplatilo sa. Pestovať si svoje plodiny je zdravšie, ako si tlačiť svoje peniaze.

Takto sa na nás dívajú lesné bytosti.

Najprv to bolo takto,

a potom zase takto.

Zvykne sa to páčiť aj hosťom.

Hrach sa pestuje celkom ľahko. V nových hriadach nie je burina.

Ani medzi kalerábmi nerastie. Je to lepšie, ako naopak.

Priesady našej odrody tekvice – pečiarky. Dnes už sú väčšie.

Fazuľová omladina. Polievka z nej bude iná.

Samorodný vinič – krtonožka nenič!

Pod dvojzrnkou – aha – ríbezľová hriada.

Už v nej pučí prvý kvet. Veď je pekný tento svet.

Dvojzrnka už nahodila.

Až sa slnko smeje, že tu sucho nie je. V roklinke pri hriade sme oslobodili ďalší pramienok.

Takto to vyzerá zatiaľ z diaľky.

 

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/roklinka-vrchoch-bez-hustej-roboty-neide

2 komentáre

    • Rastislav on 20.06.2017 at 11:29
    • Odpoveď

    Nuž, Žiarislav, máte to tam krásne a pekne sa darí plodinám na čerstvom ľufte 😉 Veru, aj Vám s kolegom závidíme to prostredie… Nech sa dobre darí!!!
    Srdečne pozdravuje
    Rastislav zo Žiliny

  1. Krásne, takéto terasy majú niečo do seba – či už okrasné alebo zeleninové, alebo miešané… My tiež záhradníčime s manželom a skupinou priateľov prírodného duchovna v jednej z dedín národného parku Triglav v Slovinsku. Ak sa môžem opýtať – čím ste terasy spevnili?

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude uverejnená.