Do vedomeckej cesty – 3. častí – sme zaradili na piatok večer zručnosť. A tak sa aj stalo. Na Morave už, na Slovensku to bude o dva dni a nakoniec aj v Čechách . Človek zručný nevymrel. My potrebujeme krpce na divotance a aj si ich vieme zhotoviť. Človek priniesol kože a nejaké strihy a začali sme asi najstaršími spôsobmi vykrojenia obuvi. Práve takéto prakrpce sa náramne hodia na divotance a iné telesné cvičenia, ako aj na chôdzu po lese a po poľných a lesných cestách , keď nie sme práve odhodlaní ísť naboso. Proti pichaniu skaliek a tŕňov na môžu byť podšité, alebo aj podlepené ďalšou kožou. Kože priniesol človek tak vybraté, aby bolo aj na vyrezanie vlastných krpcov, a kto chce , tak si ich môže aj podšiť podošvami s celkom hrubej, ale pritom namäkko spracovanej hladenice. Presne takej, aká sa ťažko zháňa. Do prakrpce si môžeme zhotoviť aj vložku po klenbu, pre tých, ktorí ich použijú aj mimo trávnatého porastu. Alpská múmia zvaná Oci – muž , ktorí žil v dobe mladšej kamennej, mal prakrpce vystlané trávou. Človek používa už dávnejšie niečo iné – pod klenbu si dá ovčiu vlnu a po jej splstení a vyšliapaní si z nej a ešte jednej vrstvy kože vyrobí skvostné vložky, použiteľné nielen do prakrpcov, ale aj do topánok. Na 3. Dieli vedomeckej cesty teda striháme a režeme prakrpce a na štvrtom košeľu, to bude v predslnovratovom období. Ale – o tom po tom. Hlbšie, širšie a vyššie v zrušnosti pôjdeme na týždňovom tábore remesiel, v mesiaci klasni.
Snímky: Ladomíra, Žiarislav
