Peniaze k cirkvám:
Ak označíte iné vyznanie, než ponúkajú, prihráte peniaze R-K cirkvi. Netreba vyznačovať žiadne. Aspoň tak som počula.
Tí, ktorí to rozširujú, niekomu skočili na háčik. Podľa zákona registrované náboženské spoločnosti môžu dostať peniaze len na základe prihlásenia sa obyvateľov k ich náboženskej spoločnosti. Takže ak by niekto chcel dosiahnuť, aby sa ľudia k inému duchovnu nehlásili, tak rozšíril presne takúto kačicu. Dôležité je, aby si ľudia nenapísali lebo „iné“, ale aj napísali , že aké iné, v prípade pôvodnej kultúry názov „Rodné duchovno“. Toto nám síce neprinesie ani cent, ale v prihlásenia sa dostatočného počtu obyvateľov nám to zviditeľní naše požiadavky na umožnenie obrody našej pôvodnej prírodnej kultúry. A v budúcnosti zasiahnuť smerom k odluke cirkvi od štátu.
Náš hlavný cieľ nie je v zmene financovania, ktoré sa bude meniť tak, či tak. Toto financovanie je priamym i nepriamym dôsledkom minulých prihlásení a neprihlásení. Náš hlavný cieľ je ale v celkovej náprave spoločnosti, v slobodnom odkliatí, v duchovnom oslobodení. Prvý krok je prihlásenie sa k pôvodnému – rodnému duchovnu, teda pohyb smerom k duchaplnosti, a nie k bezduchosti. Teda k vyznaniu vecí a nie k nevyznaniu. Druhý krok bude lepšie nastavenie podmienok. Ak by sa nejakým podvodom stalo, že za nás berie peniaze cirkev, tak my to určite zverejníme. Nech si oni zatiaľ berú čo si berú, my si berieme silu, svoje mená, slobodu , ktorú nik nám nedá… hlásime sa čestne ku svoju duchu. Keď budeme vo svojej sile, ku ktorej sa treba jasne prihlásiť, potom prirodzene zľahka obriadime spoločenské podmienky smerom k lepšiemu súladu.
Aj ja som teraz narazila v inej skupine na takýto názor, lebo v tomto prípade by sme teda prispievali zase iba cirkvám?
My tu robíme 25 rokov obrady zadarmo .To, že cirkev dostáva peniaze nedobrovoľne aj od nás, je dôvodom na zapretie svojej duše? Nemá to byť skôr naopak? Nemá to byť dôvod na priznanie svojho duchovna, ktoré bude túto neprávosť naprávať? Tisíce ľudí tu dostávalo zdarma obrady výročných sviatkov, slnovratov, posvätenia novorodeniatok, sobášne a iné obrady…. Nebojte sa teraz o peniaze. Lebo kto sa bojí, ten stratí.
Pre tých, čo sa obávajú, že prihlásením sa k rodnému duchovnu sa dostanú jeho peniaze k cirkvám, je odpoveď o odsek vyššie, ale k tomu: Prihlásiť sa v sčítaní k Rodnému duchovnu môže znamenať jeden podstatný krok smerom k uznaniu pôvodných sviatkov, lepšiemu vzdelávaniu na školách aj v oblasti našej pôvodnej kultúry, lepšiemu stavu vo verejnoprávnych médiách (odkiaľ je pôvodná duchovná, ale aj pôvodná všeobecná kultúra vytesňovaná, kým invázne je tam vtláčaná), ale aj ďalšie zmeny smerujúce k právnemu a kultúrnemu zrovnoprávneniu, ktoré chceme dosiahnuť.
Keby sme konali, alebo dokonca nekonali v strachu a v obavách, tak tieto zmeny nikdy nedosiahneme. Ak by sa (hoci len v náznakoch) toto dialo, určite to zverejníme a využijeme to spoločensky vzaté v prospech občanov , ktorí to chcú zmeniť a v prospech pôvodnej duchovnej kultúry, ktorá by aj týmto nadobudla ďalšie oprávnenie na zviditeľnenie. Ak by si vzali na náš úkor nejaké eurá, tak náš nárast v sile bude stonásobne väčší a potom tie spoločenské podmienky pekne upravíme. Začína sa naše ťaženie za oslobodenie pôvodnej duchovnej kultúry a prvým a to zásadným krokom je prihlásiť sa v sčítaní k Rodnému duchovnu. Keby sme toto prespali, tak potom je darmo bedákať nad rozliatym mliekom. Teraz sa treba hlásiť ku svojmu kusu (duchovného) chleba, a nie potom s výčitkami vyjedať pod stolom omrvinky.
„BEZ VYZNANIA“ AKO PROTEST?
Niektorí z kruhov pôvodných sa prikláňajú k zaškrtnutiu kategórie bez vyznania ako protest štátnej politiky voči náboženstvu.
No tak to už je len protest! To je ako keď sa niekto potajomky upáli, alebo utopí tak, aby sa o tom nikto nedozvedel. Jedna vec – že je to strata sily, nemúdre, nepredvídavé. Druhá vec, že je to strata duše – keď sám seba zaprieš, nepriznáš sa ku svojeti. Na protest proti štátnej politike sa vzdáš svojej duchovnej podstaty? Kde je tu nejaká česť, kde je tu nejaká taktika a stratégia ? Je, ale je to taktika tvojich nepriateľov.
Najprv treba riešiť prebudenie a potom obeživo. Platil azda niekto za pôvodné obrady? Každý rok ich slúžime zadarmo. Tak o aké peniaze sa tu chceme naťahovať? O také, ktoré tak či tak nedostaneme? Alebo o tie, ktoré dostane cirkev? Ona ich na svojich verných a od neprebudených tak či tak dostane, ale kebyže náhodou dostala o korunu menej, tak to by už niektorí boli uspokojení? To bude stačiť na duchovné naplnenie? Nemali by sme sa teda v prvom rade snažiť o našu vlastnú duchovnú kultúru? Nie o naše výročné sviatky, ktoré sú po vyše tisícročie prekrúcané? Nie o oslobodenie nášho ducha? Nie o naše duchovno, ktoré je od Súdneho zákonníka ľuďom, od 9. storočia stále zakazované, alebo vytesňované, za cenu straty životov a slobody? Nejde aj o to, aby sme mohli v čase obmedzujúcich opatrení ísť do lesa, keď cirkevníci už o chvíľu budú môcť ísť kostola? Nie o tom, aby v školách neohlupovali naše deti, aby verejnoprávne médiá boli verejnoprávne, aby sa tu ukázalo, že aspoň niektorí nezradili našu prírodno-národnú podstatu, rodné duchovno, ktorého vlnenia a záblesky nám odkázali naši Predkovia? Teraz sa máme báť o tých pár desiatok eur na hlavu, ktoré aj tak nedostaneme, neušetríme a mnohí ani neobetujú, pretože vedomecké obrady dostávajú zadarmo?! To má byť cena za to, že sa zriekneme svojej duše? Pretože tí, ktorí niečo aj obetujú, sa predsa neboja priznať ku svojej duši. V potlačenom svedomí takým zostane výčitka – pre strach zapredali duchovno predkov… Potomkom potom môžu odkázať pár desiatok plesnivých, neplatných peňazí ako cenu za duchovné nevoľníctvo. To je cesta zakliatych. Neodkliatych. Neprebudených.
DÁ SA V DOTAZNÍKU SČÍTANIA OBYVATEĽSTVA VYPLNIŤ EN JEDEN ÚDAJ (údaj o vyznaní)?
My by sme to najradšej odignorovali. len možnosť odpovedania otázky viery nás drží na vážke. Je možné odpovedať len na túto jedinú otázku? Sledovaním politického diania prestávame veriť, že sa v súčasnosti získané údaje a počty nebudú manipulovať a nedúfame, že sa použijú na dobrú vec. Vie ma niekto presvedčiť o opaku? Strácame nádej v lepšiu budúcnosť.
Vyplniť len jeden údaj je technicky nemožné. Teraz je podľa pozorovateľov diania EU možno posledné sčítanie, v ktorom sa bude zisťovať duchovná identita, lebo toto je vraj (podľa niektorých vysvetlení) neželaná vec. Po vyše tisícročie bolo naše pôvodné prírodné, a teda rodné duchovno zakázané, prenasledované alebo v novej dobe (dodnes) vytesnené. Ťažko povedať, čo bude o desať rokov, ale teraz tá možnosť je. Môžeme sadnúť na nášho koňa a ísť, kam chceme, alebo sa môžeme strachovať, že nás môže niekto na tom koni sledovať, alebo vzdať sa tej možnosti. A ani sa nepokúsiť využiť jeho služby. Keď ostatní jazdia na koni, možno budú, možno nie v rozpore s nami, ale keď ostatní jazdia koňmo, oveľa ľahšie nás neprajníci ako pešiakov zatlačia do krovia, odrežú od vody, vyhladujú. To je otázka, či nás ovládnu obavy, alebo či budeme konečne konať sebavedome. Niektorí už túto otázku máme vyriešenú, niektorí si ju budú musieť vyriešiť.
Do Národnej rady?
Dobre Žiarislav, a koľko hlasov potrebujeme aby sme sa dostali do parlamentu…… alebo aby sme dosiahli spoločenskú zmenu…
Nemá význam sa teraz snažiť ísť do Národnej rady. Svojou vedomou cestou aj tak môžeme dosahovať, a vlastne už dosahujeme postupné zmeny k lepšiemu. Viac prebudených – väčšie zmeny. Strom s hustým drevom rastie postupne.
My nepotrebujeme teraz vytvárať nejakú úzku skupinu ľudí, ktorá bude bojovať s ostatnými akoby nepriateľmi. To nie je cieľ. Toto by bolo síce ľahšie, ale nepomohlo by to celkovej duchovnej obrode. Naším poslaním je prebudiť v širokej spoločnosti svedomie, aby si uvedomila, že sme si tu potlačili našu vlastnú kultúru, (ktorá je prirodzenou súčasťou prírodnej kultúry celozemskej) – a síce sme si ju potlačili v prospech dobových politických cieľov, ktoré ale nakoniec pominuli, no to potlačenie vlastnej duše zostalo ale to je tak či tak zle. Potlačili sme kus svojej duše, vtlačili sme do nevinných detí viny, vyrúbali sme, alebo si nechali vyrúbať svätoháje, neochránili, znásilnili, či zapredali sme svoj prirodzený raj. Vzdali sme sa podstatnej časti národnej kultúry, a tým sme ochudobnili nielen seba a sťažili vlastné postavenie, ale sme ochudobnili aj celozemský celok kultúr prírodného spolužitia. Nemôžeme zachrániť seba, keď ničíme svoju dušu a nemôžeme zachrániť Zem, keď neoslobodíme tak podstatnú časť prírodnej kultúry, ako je tá, ktorú sme dostali a dostávame do vienka. Prihlásenie sa k našej duchovnej kultúre, k nášmu duchovnu je nateraz ten najdôležitejší krok. Potom prídu ďalšie. Ak sa prihlási dostatočný počet ľudí. Ak by nás bolo málo, tak by sme si aspoň mohli hrdo, čestne a vedome povedať: My nezradili sme svoju dušu – a – pracujeme na našej osobnej, i spoločenskej obrode!
V záujme ochrany našich práv a pôvodnej – prírodnej kultúry – prírodného duchovna – v blížiacom sa sčítaní ľudu sa hlásime v odseku vyznania (náboženstva) k „INÉ“ a po rozkliknutí si píšeme „RODNÉ DUCHOVNO“. Viacej článkov TU
