Zo slávnosti Zimného Slnovratu
Všetci už čakali na vyvrcholenie kračúnskeho večera pri ohni. Hlavný obradník husto zachmúrený začal vykresľoval obrazy temna a beznádeje. Ozývali sa výkriky hrôzy, zavíjanie a nárek, harmonika hrala nesúladné tóny. Zrazu ale obradník otočil – vyjavil nádej a dobrú zmenu, ktorú nesie Slnovrat, prevolával dobré sily a vyzval prítomných k vyvolaniu Roda. Po opakovanom mnohohlasnom prevolávaní „Voláme Roda“ pritancoval Rod a so štvoricou slnečných obradníkov v maskách z brezovej kôry začali tanec Roda. Mohutná pieseň sa znela z hrdiel rozslnovratených účastníkov a niesla sa do okolia – na zasnežené lesy a pasienky pozdĺž sedla medzi Veprom a Poľanou.
Eliška píše:
Slnovrat Rodného kruhu roku 22 sa konal na novom mieste – v spoločenskej budove Družstva Látky. Bolo to skvelé rozhodnutie, pretože táto budova poskytla okrem veľkej spoločenskej sály, miest pre predaje domácich výrobkov, ale aj teplú posteľ každému, kto ju potreboval. Vďaka tomuto bola slávnosť zimného slnovratu veľmi prístupná aj pre ženy a deti, lebo sme boli v suchu a teple. Jedla bolo stále nadostač. Obrady boli krásne a mali skvelú atmosféru – oslavnú a radostnú. Stretla sa tam skupina ľudí, ktorá spoločne tvorila výborné podujatie a navzájom sa dopĺňali. Pravomír priniesol kopec vecí, ako aj obrovskú kopu vetvičiek a vetiev na zdobenie priestoru, Laduška, Šárka, Dobroslava aj s ďalšími žienkami pripravili skvelé jedlá. Ja som pobehovala po budove hore-dolu aby som ubytovala každého, kto to potreboval. Radovan pripravil aparatúru a nazvučil každého kto vystúpil na pódium. Každý kto prišiel priložil ruku k dielu a tak šlo všetko ako po masle. Deti sa tešili a veselo pobehovali po budove. Našli si zákutia a hry a boli uvoľnené a celé naradostené. Konalo sa viacero obradov. Starodávny obrad koláča, ktorý vždy aspoň mierne pobaví. Nezabudnuteľné postrižiny a prijímanie duchovných mien.
V noci sa pri vatre konal obrad Roda, ktorý so sebou priniesol najprv tajomnú atmosféru a neskôr radosť, veselosť a spev. Bol nezabudnuteľný. Okolo ohňa pobehoval Ded a obradná skupina, a ľudia veselo spievali a volali silu rodnú do svojich životov a príbytkov. Hudobné skupiny a pesničkári boli skvelí. Vystúpil Radovan Vrška so svojimi pokojnými a hĺbavými piesňami. Po ňom nežná a omamná Alexandra Šimegová. Nasledoval Žiarislav, ku ktorému sa pripojili rôzni šikovní hudobní hostia. Zábavu zavŕšili Barbar Bards so zvukom svojich bubnov, gájd, gitary a spevov. V noci všetci spokojne zaspali v teplých postieľkach.
Ráno sme sa prebudili a znova sa zišli v kruhu, kde sme preberali pokračovanie našich bežných životov a činností pri obrode krajiny. Bolo to komorné stretnutie s pokojnou rodinnou atmosférou. Zbalené sme mali – ani sme sa nenazdali, pretože šikovníci – muži aj ženy priložili ruky k dielu a pracovali ako včeličky. Zdanlivo všetci odchádzali zo slávnosti s dobrým pocitom a oslavou v srdci, ktorú si niesli domov.
Šárka píše:
Kolik poloh Žiarislavovi hudby bylo možné zažít během třech dní? Rokovou (s kapelou Bytosti) v pátek, léčivou při koncovkové dílně (s ?Veleslavem), obřadní při obřadu křesání ohně, obřadu přijímání duchovního jména v noci u ohně, pernou s gitarou (Radovan Vrška), bubny(Miroslav), houslemi (Veleslav a Rodan Stromirad), píšťalkou (Eliška), dudy (Kosťa) večer, ladnou v závěru koncertu s Alexandrou Šimegovou, dětskou (se Zorimírem, který hrál na píšťalu a zpíval slnovratové koledy) a kruhovou souladící při loučení se v kruhu po nedělním setkání Rodného kruhu. Jak lze toto jen všechno předat? Ani nechápu, jak vše toto jen vstřebat? Kdo s námi byl, mohl získat živy, zážitků z hudby a prožitků se setkání se s kráčejícími bytostmi až do jara. Krásná série setkání, sdílení, poznávání, propojování se od pátku v Žilině do neděle v Látkách. Chvála všem těmto polohám hudby a Žiarislavovi za …? dvě desetiletí práce na nich, chvála chvála chvála! Chvála všem, kdo se vydali na zimní cesty a zúčastnili se! Dobře bolo s vámi všemi. Chvála.
Ladomíra píše:
Zimný Slnovrat – Prichádzajúce nové slnko – nová nádej – nový rok – čas plný vybudených citov a pocitov – čas kedy sa tradične stretávame na oslave tohto okamihu obratu svetla.
Keď som sa na Látky dostala bolo k 13tej hodine, bola som milo prekvapená, ako všetko išlo – výzdoba spravená – veľké chvojky na stĺpoch, svargy zavesené, hodovné stoly sa plnili, ozvučenie pripravené, stánky už tiež boli niektoré otvorené, v kuchynke čaje a horúca voda na kávu…Krása. Deti onedlho začali s Rastislavom a Zorikom vystrihovať svargy a vločky, aj nejaké obrázky sa podarili, v zápätí sa rozoznela prvá zo sľúbených dielní – viachlasov, kde ľudia so Žiarislavom nacvičovali pôvodné koledy. Po chvíli sa zase ozvali koncovky z dielne s Veleslavom. Bol aj čas na porozprávanie s priateľmi, s ktorý sa videli naposledy možno na Letný Slnovrat. A potom prišlo obradné zapálenie posvätného ohňa – ocieľkou a pazúrikom – rozhorel sa rýchlo a od neho aj sviečky ozdobili stoly. Zazneli aj slova chvály živlom, svätostiam, predkom a samozrejme Slnku a pochváli sme spoločne obradný štvorfarebný koláč – nech sa v hojnosti zídeme aj na budúci rok. Hojnosť sme privolávali aj zrnom a darmi na hodovný stôl. A potom už sa hralo – Radovan Vrška, Alexandra Šimegová, Žiarislav a hostia a Barbar bards – všetko úžasná živa, spontánni tanec, radosť, voľnosť, sloboda. Deti tancovali spolu s dospelými až do konca. Medzi tým už iní pripravili oheň vonku a aj obrad Roda a tak sme po koncertoch zamierili spoločne von. Bolo nás tam veľa napriek tomu, že bola polnoc a mráz už zatínal svoje drápky. Hriali sme sa u ohne a obradník začal vyvolávať chmúrne predstavy o tomto svete – o tom, čo je zlé a smutné a ľudia sa k nemu pridávali a kvíleli a zavýjali a všetci sme cítili tu beznádej – keď noc má vládu nad svetom a Slnko silu nemá. A harmonika hrala neveselo, len tak ako na pohrebe. Ale zrazu obradník otočil a začal prevolávať dobré obrazy, keď sa Slnko vráti a zavládne zase svetlo a teplo a nádej a hojnosť a dobré veci sa budú diať. A ľudia sa pridali a jasali a tleskali a harmonika spustila veselo, ale obradník začal privolávať Roda a všetci sa pridali a zborom znelo: „Voláme Roda!“ A on prišiel – pribehol, obtancoval kruhom spolok, hrkal hrkálkou a štyria chlapi v maskách chlapov ho dvihli na pevný slnečný prakríž z ozembuchov a točili s ním po Slnku za spevu okolostojacich. Keď pieseň skončila, Rod sa vytratil. Zanechal v nás pocit veľkej sily, dobrej živy. A tak sme mohli posilnení spraviť obrad postižín a prijímania duchovných mien. Pribudli do našich rád – Horan, Radana, Svetlana a Branimíra – vitajte bytosti!
Okolo sneh a ticho – krásny pocit, že celý svet už zaspal a len my tu spievame, lebo si chceme uctiť hodnoty, ktoré si uctievali aj naši dávni bratia a sestry. Silná chvíľa pod hviezdami v kruhu blízkych bytostí. Spojenie s minulosťou a prísľub pre budúcnosť našich detí, že Slnko sa zas vráti, ako sa vrátilo už toľkokrát a bude nám zas a zas dávať svoje svetlo na Matke Zemi.
Chvála za tento deň, chvála za dary, ktoré nám boli dané. Chvála Žiarislavovi – bez neho by táto obroda nebola.
Snímky: Dominik a Rodan
Ak chcete podporiť našu redakciu a vzdelávanie, môžete poslať dar. TU sú podrobnosti.
Podobný článok: Ako sme na Látkach Slnko privítali…
