Dať si predsavzatie nám môže pomôcť

Nastal nový rok. Začal nový kalendár. Slnko sa navracia, dni sa začínajú predlžovať.

Ešte máme vianočný čas, Vianoce, čas, keď je viac noci. Čas, kedy môžeme byť viac spojený so sebou, tmavá noc to núka. Je to i vhodný čas popremýšľať o ďalšom roku, o tom kam sa uberať, kam ísť a kam chceme dôjsť.
S novým rokom sa stalo zvykom u mnohých, dať si predsavzatia.

 

Čo je predsavzatie? K čomu slúži? Prečo si ich dávame?

Predsavzatie, slovo zložené z dvoch. Predsa značí naozaj, skutočne, potvrdzuje nám platnosť výpovede. A potom vzatie, t.j. vezmem si, beriem, vzal, vzatý.. Dám si predsavzatie, zaumienim si, rozhodnem sa pre niečo, mám úmysel niečo vykonať, podniknúť, urobiť.

To slovo má v sebe náboj a keď si ho dávame, už nás smeruje k činu. Odhodlanie, úmysel a konanie. Myšlienka, slovo a čin.

Ak si niečo vezmem, tak to väčšinou prijímam, beriem k sebe, je to so mnou a stáva sa to mnou, súčasť mňa.
Ak vieme význam slova, sme si vedomý toho čo nesie, znamená, že ho môžeme používať vedomo, už vieme. Slaboduché plané plýtvanie zvukmi vydávané z úst je niečo iné ako jasné vedomé použitie obsahu a formy slova.
Prečo si dať predsavzatie? Pretože nám pomáha usmerňovať energiu, činnú silu. Je dobré vedieť akým smerom sa chceme uberať. Kam ísť, po akej ceste k cieľu. Predsavzatie môže byť cieľom, ale i cestou. Stáva sa, že cesta je samotným cieľom. Ak máme zámer, máme dosť často i smer.

Je dobré spýtať sa i prečo si dávam to či ono predsavzatie.

Medzi 10-timi najčastejšími, ktoré si ľudia dávajú sú: prestať fajčiť, schudnúť, zarobiť viac peňazí, zdravo jesť, piť atd.

Prestať fajčiť je určite dobrá vec, skôr vhodná. Miesto zákazu prestanem, nebudem fajčiť si povedať: „dávam si pauzu“, povedať si: „teraz nefajčím“ nespôsobíme si násilie zákazom alebo príkazom a nebudeme tak zostrašený z toho, že, prepánajána nikdy, ale naozaj nikdy nebudem môcť fajčiť. Hlavne sa nevyľakať…

A chudnutie. Schudnúť môže byť pre niekoho dobré, len pozor, aby dotyčný nestratil váhu, ľudia často používajú slovný obrat: „Chcem stratiť váhu“, čo značí i stratiť váhu svoju, seba, slova, činu, svojej osobnosti. Lepšie je zbaviť sa toxínov a balastu, ktoré zbytočne so sebou vláčime. Dať pozornosť na to čo hovoríme, píšeme, ako používame dar slova.

„Zarobiť viac peňazí“.. a prečo? Preto, aby som si mohol kúpiť tamto alebo ono, aby som mohol ísť na dovolenku, aby som platil za hypotéku, za byt.. to sú asi najčastejšie dôvody. Ale keď sa pýtame prečo?
Ako dieťa.. „Prečo potrebuješ ísť na dovolenku na Kanárske ostrovy? „

Človek: „ no, aby som si odpočinul, pri mori, aby som videl ako to tam vyzerá, aký sú ľudia, čo jedia , pijú, aby som mohol hovoriť vo svojom okolí, že som bol na Kanárskych ostrovoch, aby mi závideli.. ( to posledné nepovie, ani nahlas, ani v sebe, málokto je tak voči sebe úprimný.. )

Dieťa sa pýta ďalej.. „ Prečo potrebuješ odpočívať? Z čoho si taký unavený? Keď máš dovolenku .. to znamená , že len v tento čas si niečo dovolíš? Inokedy nie?.. A prečo, prečo, prečo?

Často prídeme na zaujímavú odpoveď. Len musíme byť k sebe úprimný. A najskôr sa pýtať seba, až potom iných.
Ak vieme aké a prečo si to či ono predsavzatie dávame, ak je to predsavzatie v prospech náš i nášho okolia, ba i celého sveta, ak sme odhodlaný a máme vôľu, potom sa spoja všetky sily a myšlienka sa zhmotní. Je to možné. Pripustiť si, že všetko je možné.

Naplnenie zámeru je práca. Väčšinou chceme zmeniť to, čo nám nevyhovuje. Chceme sa zbaviť zlozvyku. Zo zlozvyku môžeme urobiť dobrozvyk. Je to každodenná práca. To je to najväčšie duchovno. To je naša kultúra. To je náš život. Veď predsa, každý deň žijeme život, utvárame si ho. Každý deň tvoríme našimi činmi.

Vôľa a pozornosť. Kam dávame pozornosť, to rastie. Budeme naďalej fajčiť, prejedať sa, kupovať si veci, o ktorých si myslíme, že potrebujeme, budeme nadávať na politikov a na vládu, tak budeme v tom, v čom nechceme byť, ale len preto, že o tom rozprávame, píšeme, dávame tam pozornosť. Ak pozornosť zacieliš inam, pôjde tam, kam mieriš. Ako keď tetiva luku vystrelí šíp a ten letí tam, kam bolo mierené. Kvet, ktorý nezalievaš nenarastie, zalievaná kvetina vyrastie a ukáže nám svoje kvety.

Dať si jedno, dve predsavzatia. Reálne. Aby sa rozhodnutie sústredilo a bolo zamierené na jednu vec. Ako lejzr. Ináč sa to rozfrnkne na všetky možné strany a cieľ bude minutý. A sila tvoja životná tiež. Použiť svoju životnú silu vedome. Vedomecký prístup je celistvý. Potom človek zistí , že jedna vec súvisí s druhou a druhá s treťou, že nie je jedna dôležitejšia vec než druhá, že nie je najpodstatnejšia, najdôležitejšia, najlepšia. Čo je dôležitejšie rodina alebo práca alebo bývanie., žena, muž alebo dieťa, mesto alebo príroda?

Vianočný čas, čas noci, je čas rozjímania. Vhodná doba popremýšľať, porozprávať sa sám so sebou, vypočuť sa. Človek zistí veľa o sebe. A počúvať telo. Povedať si nahlas myšlienku, predsavzatie a ak vám u toho brní telo, trasie, teší sa, človek cíti, že prúdi živa, to je dobré znamenie, ukazujúce, že to čo sme si zaumienili, môže vyjsť, že brána a cesta je otvorená.

Nech sa sny stanú skutočnosťou.
Dávam slovo. Som Sloven.

 

podobné články:

 

26.10.12 NEBUĎ LÍNÝ A VYPNI TELEVIZIaneb Konec nevědomého člověka

 

 

 

Zdroj: Ved.sk

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/RC.predsavzatie.katka.htm

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude uverejnená.