Deravý PLOT

img_4740.jpgKôň má rád sladkosti. Kukuricu miluje. Najradšej takú mladú, sladučkú, mäkkúčku. Kôň je tu toho roku na ozdobu, kukurica nie. Dara sa nahýňa svojim dlhým krkom ponad tŕňový plot. Tŕnie je naukladané medzi dvojitými, tenkými kolami z hrabov. Tie aby držali, istia ich hrubšie – jaseňové koly, s dvojitými osikovými žrďami. Koly už majú nejakých pár rôčkov tejto „činnosti“ za sebou. Zatiaľ sa nepohli, len čoraz viac sa skláňajú dolu svahom. Z kopy hnoja nad nimi sa už dávno stala černozem a tá sa pomaly zosúva až ku kolom. Hnijúce čiastočky živej zeme púšťajú svoje šťavy aj do kolov a tie nielen zvetrávajú, ale aj pomaly vyhnívajú. Dara sa ponad kôl snaží dostať ku kukurici svoju čiernu hlavu. Pripomína tak žirafu, ktorá tu našťastie zatiaľ nežije. To už by bolo po kukurici. Dara v snahe dostať ďalšie listy a hlavne mladé kukuričné struky, stavia na špičky, či skôr na kopytá, ako dáka baletka. Plot sa kníše. Kníše. Kníše. Jaseňový kôl náhle povolí a rúti sa nadol. Nebyť tŕnia, bol by celkom na zemi. Plot naďalej bráni koňom dostať sa na záhradu, avšak kozy, závistlivo pozorujúce koňove veľké telo, nahýbajúce sa ponad plot, kozy zrazu vycítia svoju hviezdnu chvíľu. Vrhajú sa ku zvalenému tŕňovému plotu, hľadajú škárku a nájdu. A už sú na záhrade. Chrumkajú kukuricu, chrumkajú a tešia sa zo života. Vrhajú sa na kapustu i na rajčiny. To je krása. To je nádhera. To je pochúťka. To je dnes krásny deň. Gazda je v meste, aj gazdiná. No kto by to bol povedal, že dnes budeme mať takú osviežujúcu pašu, no nie-e-e-é? Ake-e-e-é dobr-e-e-e-é kapustičke-e-e-é tu máme-e-e-é. A aké paradajké-é-é-é. No nie-e-e-é? Me-e-e-e-é… Gazda so spiacim dieťaťom na pleci i s gazdinou sa vracajú z mesta. Hore lesom, k miestu zasnúbenému. Už je tma. V akomsi tušení ide človek rovno okolo záhrady. Obíde ju a vzadu nachádza zvalený plot. Stopy po plienení záhrady sú viditeľné aj v noci. Ide pre baterku. Tŕňami zahádže dieru, napraví plot, jak sa dá. Už je jasné, aká bude zajtra robota. Stavanie plota namiesto robenia píšťal. Priniesť koly. Nájsť voľajaké žrde. A robiť, robiť, robiť. Aby nebola záhrada načisto zničená. Gazdiná je taká rozzúrená, že odmieta dojiť kozy. Nechce ich ani vidieť.

img_4752.jpgNa konskej lúke je stará ohrada, ktorá sa už nevyužíva. Je tam asi šesťdesiat agátových kolov z agáčiny západného pozemku, kde sa má raz rozbehnúť vedomecké vzdelávanie. Človek tie koly bil do zeme pred šiestimi – siedmymi rokmi. Agátové koly držia. Biel kde-tu vyhnil, ale stred drží ako kremeň. Keď doňho zatneš osekávačom, môžeš vidieť žltú farbu kyslého agátového dreva. Človek vyberie deväť najlepších kolov. Berie zvislý čakan – navarený do železnej trubice. A už bije jamy do suchej, spečenej zeme. Včera pršalo, vlhká je však len navrchu. Koly sú hore naštiepené od káľačky, na nové miesto musia ísť iným spôsobom. A musia byť pevné, veľmi pevné, lebo keď zvieratá už ochutnali sladké pochúťky na záhrade, budú ten plot veľmi skúmať a hľadať slabinu. Pomáha aj Ladomíra. img_4749.jpgPlechovým hrnčekom vyberá z dier zeminu, človek kope striedavo vždy dve-tri jamky. Už je ich dosť. Kde sa dalo, tam sú aj osemdesiat centimetrov hlboké. Úzke a hlboké. V letnej kuchyni sú zbytky starého cementu. Spravíme výnimku a koly upevníme narýchlo namiešaným betónom. Starý cement je tvrdý, ale dá sa ešte rozmrviť. Vápenec pražený v obrovskej valcovej peci s drtenými rudami vybraných kovov, to je cement. Kameň si a na kameň sa obrátiš. V neolite, v čase tŕňových plotov, by záhradu i políčka strážila občina. Človek ale o dva dni musí odísť do Prahy, kde robí prednášky, koncert a dáva dokopy z pražských hudobníkov ďalšiu skupinu. Plot musí byť pevný ako orech. Ladomíra už hrmí s „táčkami“. Koliesko na táčkach sa točí a už doň piesok a už vodu zo záložnej studne a už aj ten rozmrvený cement a už je betón mastný, jak má byť. A už ho do vedra a už po tom strmom svahu k jamkám a už koly a už kamene nazbierané a už aj čiapočky okolo kolov, aby ich zosúvajúca sa čiernozem nevyžrala. Človek už znáša osikové žrde a dopĺňa ich hrabmi vysekanými v húštine a už je noc a človek ešte stále bije klince do tvrdého agátového dreva cez tie žrde zakresané tak, aby to aj držalo jak sa patrí. img_4744.jpgA s čelovkou ako taký baník tlčie ešte aj po polnoci. Horou ručí jeleň. Prepáč, bratku, že tu človek ruší tvoju nočnú pieseň. Mne bude do spevu, keď bude pribitá posledná žrď na novom plote. Človek sa šplhá po strmom svahu záhrady a znáša žrde a pribíja ich nahusto až do rána. Aj dolnú stranu vypletá tenkými hrabovými žrďami, tam nie sú pribité, ale striedavo sa plazia medzi špicatými agátovými kolmi, vytvárajú tak košiarový „prakôš“ na spôsob plotov z čias rodových občín, keď klince boli bohatstvom a na takéto veci sa veruže nepoužívali. Tam koly stoja zapustené v hline v jamkách, dlhých ako rameno, upevnené kameňmi a drevenými klinmi. Svitá. Mladé kozy a capkovia, čo spia mimo stajne, neveriacky obchádzajú nový plot. Po dojení prichádzajú aj dospelé kozy a vyvaľujú oči s podlhovastými zreničkami na dômyselnú zábranu, ktorá tu v noci vyrástla. Neprejdú. Chvála. Väčšia časť úrody je zachránená. 

img_4741.jpgČlovek ešte prehliadne kukurično-tekvicovo-zemiakové políčko pod drôtmi na konskej lúke. To je len ohádzané trnkovými kriakmi v dostatočnej šírke. Tam sa týčia k nebu trojmetrové kukuričné steblá a nevidno na nich žiadny zásah bytostí prežúvavých. Chvála. Zajtra cez ten plot človek prestrčí rebrík v tvare písmena A, aby nalámal zrelé modré a červené klasy. Vo štvrtok na perúndeň bude po koncerte v pražskom Michnovom paláci dožinková slávnosť. Na oltár ako obetinu tam človek položí nielen kukuričné struky, ale aj Na Medzi vyšľachtené tekvice – pečiarky, kozí syr a fľašu liečivého, tmavočerveného bazového vína z tohtoročnej úrody. Dobre sa nám tohto roku urodilo.

podobné články:

6.9.12 Žiť z plodov záhrady, políčka, chovu… RAJSKÉ MESIACE

19.5.12 2012: Vysychajú pramene, studne, potôčky. Prebudí to naše vedomie? SLOVÁCI PREŽÍVAJÚ DEJINNÉ SUCHO – Žiarislav píše

20.4.12 Gazdovský rozhovor so Žiarislavom o slovenskej lazníckej koze

7.10.2011 Kradli sme, nech je nám odpustené. Teraz sadíme – O KUKURICI A GAZDOVSKOM POVSTANÍ

25.5.11 Klonované rajčiny za to sto hromov nemôžu DRUHÁ NEOLITICKÁ REVOLÚCIA

 

Zdroj: Ved.sk

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/RC.plot.htm

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude uverejnená.