SOCIÁLKA A JEJ PENÁLE

(skoro ako Z vrchárskeho zápisníka), vtipník.

Dnes bolo sparno, človek robil len v bedernom rúšku. Nie pracoval, ako úradník, ale robil. Na lesnej lúke, políčku obloženom tŕňovým valom, preto to bederné rúško. Lebo tŕňový val bolo treba prekonať. Niekoľko hodín sa človek babre s rastlinkami. Presádzanie. Aj nás presádzali v škole, keď sme vyrušovali učiteľku a susedných spolužiakov, ktorým to veľmi nevadilo. Napríklad Mariána Komára presádzali najmenej každý týždeň. To nebolo jeho duchovné meno, ale naozajskovsky občianske. Myslím, že aj jeho vyrušovalo, keď pri niekom sedel príliš dlho, preto vyrušoval. On nevyrušoval nejako mimoriadne, ale úplne normálne, zo zásady.

Tak som sa rozprával s tými priesadkami hodiny a hľadal im miesta, aby neboli tu nahusto, tu príliš riedko, keďže som ich z nedostatku času a prebytku roboty v neviemaký deň sadil v noci. Keďže nie sú hyperaktívne, rozsadil som ich len raz. Lopatkou urobiť jamku, zmiešať hnojozem s hlinou a prstami ich pozatláčať, s citom. Predstavoval som si, ako tie modré a červené kukurice budú rásť a ako z políčka raz zožnem úrodu, samozrejme, keď tŕňový plot nepreskočia nejaké zvery. Nebudem ich menovať, vieme, aké. Síce nemajú bederné rúško, tak azda by nemali. Cestou k domu som si natrhal lobodu ku syru. Z neolitu do novoveku ma dostal list od sociálnej poisťovne. Bol na stole. Sušil som ho týždeň. Nemám rád, keď sa ma niekto snaží príliš stresovať, že už už a rýchlo rýchlo a hneď a po … fronta.

Jariabka má falošné kvokanie. Tvári sa, že ide vysedieť kuriatka, ale mňa neogabe. To by ju musel oplodniť jastrab. Lebo tu kohúta do troch kilometrov nieto. A kohúty už dávno nevedia príliš lietať, takže nechodia tak ďaleko na zálety. Takže vajec je málo, lebo jariabka kvoká a ani ponorenie do suda s dažďovou vodou nepomohlo. Asi bola príliš teplá. Voda, nie jariabka. V tomto sparne. Včera sa tu zastavil jeden človek, pomohol pratať stajňu a prezradil, že je piatok. Takže dnes je, ak hovoril pravdu, a on iste hovoril, lebo je inak vo voľnom čase úradník, akurát cez víkend začína gazdovať, takže dnes asi bude sobota. Tak som otvoril ten list zo sociálnej poisťovne a dal si záležať na tom, aby to nebolo prirýchlo. Isto chcú peniaze. Čo iné, určite nie lobodu. Prinajhoršom veľa peňazí chcú. Milón, alebo tak. Všetko ostatné je v tom prípade menej ako milión. Takže by to nemuselo byť až také zlé. Hneď na prvej strane bolo rozhodnutie. A pod tým penále, hrubo vytlačené. Penále je zvláštne slovo. Vždy mi pripomínalo niečo iné, ako pokutu. Pokuta je meno cigána, dnes už Róma, zo Smižian, ktorý zhodou okolností bol verejným spolupracovníkom Štb. Každý to totiž o ňom vedel, lebo sa robil dôležitý, ako sa tým chvastal. Pokuta by mohlo znamenať aj, že niekto bol pokútny a za to dostane pokutu. Stane sa. Ale penále, to je ostrejšie slovo. To je ako penauta, penis, penetrácia… Také prierazné slová. Nie také suchárske, ako pen klub. Penále znie celkom inak, ako bienále. Bienále znie lepšie. Bienále ilustrácií detských kníh, to je celkom príjemné. Ešte aj finále znie menej doterne, finále mám právo nesledovať, ale penále nemám právo. Takže sociálka poslala penále. Suma? 3, 36 Eur. Tri razy pozrieť, pre istotu. Či to nie je 3 360 alebo tri milióny tristotisíc atď. Desať rokov v lese si človek neplatil poisťovňu. To by boli miliónové penále. Ale potom bol rok omilostenia. Tak si to človek doplatil bez penále. Blízki poradili, do lesa zavolali, pomohli, podporili, človeka zachránili pred bezdomovectvom a konfiškáciou hlineného domu. Keby som bol bezdomovec, býval by som takisto v lese, možno takisto v hlinenom dome, ale neplatil by som sociálku. Takto som zachránený v lese v hlinenom dome a platím sociálku. Čítam jej list v bedernom rúšku, počúvam vtáčiky, jem vajce od jariabky so šalátom zo záhrady a divou lobodou, lebo šalátu málo. Loboda je jedlá burina, normálni ju hádžu do kompostu. Divosi ju jedia.

Ako im tie tri eurá vynahradím? Veď len toľko stojí obálka, list, poštovné, amortizácia tlačiarničky a počítača a desať minút úradníckeho platu, bez ktorého by list nebol napísaný.. . Ak pôjdem zaplatiť do mesta, miniem na cestu desať eur. A tri hodiny. Ak do dediny, miniem tri. A hodinu. Ja miniem tri, oni minuli tri a ešte zaplatím tri, to je spolu deväť. A hodina. Minimálne. Takže aspoň desať. Nie som matematik.

Každý mesiac som meškal s platbou niekoľko dní. A oni na mňa celý ten čas dávali pozor. Lietajú tu vrtuľníky. Pokuta sa sem neodváži, ale penále áno. Rád zaplatím priateľom, ktorí si ma všímajú a dávajú na mňa pozor.

V minulom roku som platil penále vyše 400 Éčiek. Za to, že pracovníčka sociálky mi dala mylnú správu. Povedala, že vzhľadom na zanedbateľné príjmy nemusím platiť ako živnostník do sociálky ani cent. Lenže o rok človekovi iná pracovníčka povedala, že tá prvá sa mýlila, a zmýlila sa u viacerých, pretože sociálna poisťovňa nevyberá od živnostníka zo zisku, ale z obratu. Napríklad, keď človek v tomto roku vydá knihu alebo CD, obrat je vysoký, ale namiesto zisku spravidla strata. Teda nie z príjmu, ale z obratu sa platí výp.., no ako to nazvať, výberné. No a za ich omyl som musel zaplatiť 400 dukátov. Boli mesiace, keď som vyžil s lobodou, žihľavou, vajcom od jariabky a kozím syrom a chlebom z pár eur. Ale priatelia zo sociálneho štátu si zmysleli, že zaplatím výp… hneď 400 éčiek. Okrem samozrejme každomesačnej stovky, za to, že som nezávislý živnostník a z času na čas môžem vydať vďaka tomu nejaké neziskové dielo, ktoré by nik iný nevydal.. Tak som predal jedny husle a tých štyristo éčiek im dal. Nemal som peniaze na súd, ktorý by ma nevyšiel o nič lacnejšie a vzal by mi mnoho hodín života. Dal som im jednu hodinu. To je dosť.

Minule som bol v meste. Prišiel ku mne pýtať peniaze bezdomovec a povedal som mu to, čo ostatným, čo pijú alebo berú drogy a pritom žobrajú. Už som ti dal, nič nedostaneš. A on – že kedy? A ja – že každý mesiac, choď si pýtať na sociálku. A on – že nedajú mi. A ja – tak choď robiť. A on – nie je robota. A ja – ja mám roboty dosť, budeš pratať stajne. A on že nie. A človek – tak ja pratám stajne a tebe mám dať peniaze na fetovanie? Si úplne osprostel? Chlapík zahodil sáčok s akýmsi riedidlom a do mňa skočil. Za mnou stáli ženy, ktoré rozprávali, že ich telesne napádal. Tak ho človek odhodil a v úvahe o ďalšom telesnom pôsobení, lebo za ním bola fontána z tvrdej hmoty a človeku je aj takého ľúto, čo by si zaslúžil lepší výprask, hneď tam boli policajti. Tí ho opreli o auto, on vrieskal, akoby ho bili, čo sa ale nedialo a museli ho pustiť, lebo s tým vedel vybabrať. Prezradili, že v ten deň ho už zadržali trikrát, ale museli ho pustiť. Jedine, že by som ho zažaloval za napadnutie. A ja – že nemám peniaze ani čas cestovať na súdy. Takže ho pustili. Ale sociálka ide našťastie aj poctivým ľuďom. Po domácom pôrode nám zo sociálky vyvolávali, že prečo nežiadame peniaze na dieťa. Tak sme museli zažiadať, aby nám konečne dali pokoj. Robili sme práve na záhrade, boli sme tým celkom zaneprázdnený, či skôr zaplnení, ale čo by už len človek nespravil, aby boli všetci spokojní, aby bolo všetko, jak má byť. Najprv ti nasilu zoberú, potom ti vnútia…

Zaplatím tie tri eurá. Každý mesiac som meškal nejaký deň a oni na to po celý čas dávali pozor. Áno. Keď poriadok, tak poriadok. A hlavne žiadna hystéria.

 

Zdroj: Ved.sk

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/RC.penale.htm

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude uverejnená.