OD PRVOKOV PO ĽUDÍ z dejín lásky

 parik.jpg

Ak sme spomenuli, že pred miliardou rokov vznikol u jednoduchých živočíchov pohlavný život, že boli rozdelení na samcov a samice, na samice a samcov, tak to neznamená, že by pred tým nebola láska.

Avšak odvtedy bol rozvoj lásky a života podstatne rýchlejší.

Láska súvisí so vzťahmi, vzťahy súvisia so spoločnosťou. Napríklad jednobunkové, nepohlavné živočíchy, ako prvoky, sa pohybujú voľne, pomerne neusmernene, neutvárajú spoločenstvá, i keď majú určitý spoločný „náboj“, spoločného ducha, ktorý sa prejavuje aj spoločným pôsobením postupnou zmenou. Prvé tri miliardy (!) živočíšneho vývoja na Matke Zemi, veľkú väčšinu času prejaveného života, sa život telesne prejavoval z pohľadu dnešných ľudí len akýmsi bezpohlavným morským slizom, ktorého skamenené zvyšky pozorujeme v podobe hornín stromatolitov. Zdanlivo pre nevedomca bezduchým spôsobom života sa na Zemi vytvoril v podstate takmer dnešný kyslíkový vzduch a tak bola vytvorená jedna z podmienok pre rozvoj života. V prvohorách to smerovalo od mäkkýšov, prvotných hlavonožcov a morských „veľchrobákov“ (obrých článkonožcov) k prarybám, obojživelníkom a potom ku plazom. V druhohorách nastal rozvoj veľjašterov (dynosaurov). V treťohorách sa rozvíjali vtáky a potom sa zjavili aj cicavce a vo štvrtohorách nastal ich rozpuk, na konci ktorého bol vývoj človeka.

Zem sa točila spočiatku rýchlejšie, odstredivá sila bola väčšia, ako dnes a teda tiaž bola menšia. Trávy (prasličky a plavúne) boli veľké ako stromy, vážky mali rozpätie krídel, ako dnešný orol

(dnes by asi nevzlietli) a najväčšie veľjaštery, keby dnes vyklonovali, tak sa udusia vlastnou váhou. Život sa trochu zmenšil, ale aj zdokonalil.

V podstate takmer všetky prvohorné živočíchy sa o svoje mláďatá po vyliahnutí priamo nestarajú. Niektoré morské ryby kvôli bezpečnosti vytrú svoje potomstvo do riek, plazy vajcia kvôli bezpečnosti zahrabú do piesku mimo vodného života, ale o „vyliahnencov“ sa spravidla už nestarajú. Druhohorné živočíchy – veľjaštery (dynosauri) sa už o svoje mláďatá aj starajú. Na rozdiel od kŕdľov rýb, obojživelníkov i plazov, stáda a rodičia mnohých veľjašterov viac chránia svoje mláďatá. Vtáky sa o svoje potomstvo až na výnimky (kukučka) dôsledne starajú, často sa samica strieda v starostlivosti so samcom. Takže už u vtákov stará sa i otec. U niektorých vtákov (labuť) vzniká zárodok párového manželstva.

Vzápätí prichádza rozvoj cicavcov. Ryba sa vytrie, nakladie ikry a potomkov nechá prozreteľnosti, zo stoviek ikier neraz prežije len pár. Obojživelníky to majú podobne. Plazy sa tiež o mláďatá nestarajú a drvivá väčšina ich skoro uhynie. Vtáky už kladú len niekoľko vajec, starajú sa o mláďatá a úhyn je menší. A čo cicavce?

Cicavce nosia až do vyliahnutia mláďatá vo svojom tele. Týmto ich lepšie chránia a zaúčajú. Mláďa sa neliahne z vajíčka, ale rovno z matky. Nosí ho v teplom prekrvenom tele a tak ho aj rodí. Stará sa oňho od pár týždňov, či mesiacov (hlodavce), až do roka rok (koza – kamzík, pes – vlk), alebo len o trochu dlhšie (medveď), alebo viac rokov rôzne druhy opíc od niekoľko až do 10 rokov. Človek prekonáva všetkých cicavcov v zodpovednosti za mláďatá. Ľudská samica – žena – nosí na rozdiel od ostatných cicavcov spravidla len jedno mláďa. Kojí ho za bežných okolností 1 – 3 roky. O dieťa sa stará prírodne až 15 rokov, teda do úplnej pohlavnej dospelosti (v civilizácii aj viac), a po tomto veku má dieťa, ako dospelý jedinec, svoje neodškriepiteľné miesto v rodovej spoločnosti (v civilizácii je takmer rozbitá).

V našich krajinách má žena právo na materskú dovolenku až 3 – 4 roky (Slovensko, Česko). V technicky vyspelých a krajinách s veľkým ekonomickým kultom je už starostlivosť o deti v tomto zmysle výrazne obmedzená – mnohé matky koja len pár mesiacov a napríklad v USA si žena môže namiesto materskej dovolenky uplatniť len 3 mesiace „marodky“. Rodová spoločnosť je v takýchto krajinách takmer úplne rozpadnutá a o deti sa u „kariérnych žien“ starajú bežne slúžne. V duchovne úpadkových krajinách, alebo spoločnostiach zaostalejších menšín, je starostlivosť o deti zanedbaná z opačných hospodárskych príčin – nie z dôvodov „kariéry“, ale z dôvodov nedostatku „kariéry“. Ale aj tak je starostlivosť o deti nepomerne vyššia, ako o všetkých ostatných cicavcov.

Starostlivosť o deti je dokázateľne dôležitou vecou v rozvoji života, vzťahov a lásky. Je odrazom, i nosnou vlnou kultúry, teda duchovna spoločnosti.

Nabudúce – vývoj rodiny a rodu

snímka: Ladomíra

Zdroj: Ved.sk

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/RC.od.prvokov.htm

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude uverejnená.