Granty – pomoc či zotročenie ducha? (2.)

Príklady zo života

Istý nemenovaný duchovný učiteľ kedysi dávno povedal: „Niet dobrého stromu, ktorý by rodil zlé ovocie, a zase niet planého stromu, ktorý by rodil dobré ovocie. Každý strom zaiste poznať po ovocí: lebo nezbierajú z tŕnia figy, ani z hložia neoberajú hrozno. Dobrý človek vynáša dobré z dobrého pokladu svojho srdca a zlý človek vynáša zlé zo zlého.“

Aké sú teda plody grantovej sústavy (systému)? Nebudem hovoriť o tom, čo nepoznám – na to tu máme nadmieru politikov (akože „správcov vecí verejných“, ak si to preložíme do slovenčiny) a iných „odborníkov“. Ja chcem naopak hovoriť len a len o tom, čo poznám.

Minúť všetky peniaze do stanoveného dátumu, jedno ako

Chodil som na vysokú školu v meste, v ktorom teraz bývam. Moja diplomová práca sa týkala vzdelávania na diaľku – skrz medzisieť (internet). Katedra vypracovala projekt na vzdelávanie na diaľku a dostala grant. V grante bol stanovený deň, do ktorého je nutné grantované obeživo vyčerpať. Škola potrebovala programové vybavenie, aby mohla uviesť vzdelávanie na diaľku do prevádzky. Na výber boli tri možnosti:

1. dať to naprogramovať ako diplomovú/semestrálnu prácu niektorému zo študentov, prípadne skupine študentov (skoro zadarmo),

2. dať si vyvinúť potrebné programové vybavenie na zakázku spoločnosti sídliacej v meste, kde sídli vysoká škola, alebo

3. kúpiť hotovú vec, ktorá nebola poriadne odskúšaná a s ktorou iná vysoká škola mala zlé skúsenosti, od zahraničnej spoločnosti za oveľa viac peňazí, než by stála druhá možnosť.

Prvá možnosť je najlacnejšia, ale môže byť riskantná, keďže študenti zväčša nie sú naučení spolupracovať na spoločnom diele, nemajú veľmi potuchy o vývoji programov na objednávku, častokrát nemajú správne návyky pri písaní programov (tzv. best practices, po slovensky snáď najlepšie (osvedčené) spôsoby), čo vedie k obtiažnej udržiavateľnosti a prispôsobiteľnosti hotového programu, nehovoriac o veľmi malej schopnosti dobre odhadnúť čas potrebný na zhotovenie výsledného diela. Cena a prispôsobiteľnosť potrebám školy je skvelá, akosť (kvalita) a čas do dodania hotového programu sú veľmi otázne.

Druhá možnosť je o poznanie drahšia, avšak je možné v zmluve o diele vyžadovať určitý stupeň akosti, určitý deň dodania hotového diela (ak nebude dodržaný, dodávateľ dostane menej obeživa, než bolo dohodnuté za včasné dodanie) a hlavne čo najväčšie prispôsobenie požiadavkám zákazníka. Cena je teda vyššia, čas je však kratší, akosť je vyššia.

Tretia možnosť v popisovanom prípade bola najdrahšia. Zahraničná spoločnosť mala však hotový „výrobok“, čas dodania teda bol veľmi malý. Spriatelená vysoká škola s ním mala vážne potiaže a mal dosť ďaleko do toho, aby bol prispôsobený (či prispôsobiteľný) požiadavkám mojej vysokej školy. Cena najvyššia, akosť veľmi malá, avšak čas dodania veľmi malý.

Keďže grantované obeživo by prepadlo, ak by nebolo využité do stanoveného dňa, a miestna spoločnosť by pri všetkej snahe za tak krátky čas hotové dielo nestihla dodať, bola nakoniec vybratá práve tretia možnosť. Niektorí z učiteľov katedry sa so zakúpeným programom bezvýsledne trápili niekoľko mesiacov, kým to úplne nevzdali. Neviem, ako sa má vec teraz (už je to pár rokov), avšak posledné správy, čo som o tejto veci dostal, boli skôr v duchu „nikto nemá nervy sa tým programom babrať“ než že by sa každodenne využíval, a o spokojnosti nemohla byť reč.

Boli vynaložené prostriedky (nielen obeživo z grantu, ale aj v podstate stratený čas a sila (námaha) učiteľov spomínanej katedry vynaložené účelne? T.j. splnil grant svoj účel? Milý čitateľu, skús si odpovedať sám.

Skončil prílev obeživa, skončila sa dobročinnosť?

Jeden môj známy, ktorého mám vo veľkej úcte, za značných obetí (ako obeživa, tak i práce svojej a svojich najbližších) vybudoval skoro z ničoho rodinnú bio-farmu (statok/gazdovstvo v pôvodnom prírodnom a prirodzenom duchu). Túto poskytuje ako zázemie pre rôzne ekologické (po slovensky snáď k prírode ohľaduplné) činnosti (aktivity) rôznym ľuďom či skupinám ľudí. Tak aj istému občianskemu združeniu, ktoré získalo grant na záchranu pôvodných miestnych druhov listnatých stromov.

Občianske združenie v rámci grantu vypestovalo sadeničky spomínaných druhov stromov. Pred záhon so sadeničkami umiestnilo úhľadnú tabuľu s menom združenia a podrobnosťami o grante a grantovom projekte. Poskytovateľ grantu overil výsledky (vypestované sadeničky) a bolo to z jeho hľadiska v poriadku. Popri tom bola vyrobená niekoľko desiatok strán dlhá dokumentácia.

Po nejakom čase od chvíle, kedy grant (resp. čerpanie obeživa z grantu) skončil(o), majiteľ gazdovstva vyzval občianske združenie, aby si tie sadeničky odviezlo. Nikto zo združenia však o sadeničky nejavil záujem. Tie sadeničky, čiže hlavná vec, o ktorú v grantom podporenom projekte išlo, boli nakoniec (po zastavení prílevu obeživa s nimi spojeného) ako keby na obtiaž.

Splnil grant v tomto prípade svoj účel? Boli podmienky udelenia prostriedkov nastavené správne? Boli pôvodné druhy listnatých stromov zachránené? Milý čitateľu, skús si odpovedať sám.

Verní svojim ideálom?

Odišli z mesta na zapadnutú dedinu, aby tam uskutočnili svoje predstavy o súladnom súžití človeka s prírodou. Neznalí však života v prírode, nevedeli zo začiatku uživiť seba a svoje rodiny len prácou s Matičkou Zemou. Využili preto možnosť získať grant na zmapovanie a označkovanie pôvodných ovocných stromov v okolí dediny – ako dočasný zdroj obživy, kým sa nenaučia sami prírodne hospodáriť dostatočne dobre na to, aby sa uživili. V okolí dediny totiž bývali veľké ovocné sady, dnes však len chátrajú…

Po prvom grante prišiel ďalší grant, po ňom ešte iný grant…

So získaním každého grantu je spojené značné papierovanie, kým žiadateľ splní všetky potrebné náležitosti. Získaním grantu však papierovačky nekončia. Darcovia sa dožadujú pravidelných správ o činnosti obdarovaných, ktoré majú predpísaný tvar a musia spĺňať pomerne náročné požiadavky. Navyše sa môže stať, že v priebehu trvania grantu darca začne vyžadovať častejšie podávanie správ, napr. nie raz za štvrťrok, ale raz za mesiac. Čo to znamená pre vypisovateľa grantov, koľko času mu tieto papierovačky zaberú, to si bežný smrteľník snáď ani nevie predstaviť.

Nie inak to bolo aj v spomínanom prípade. Z grantov si novodedinčania nakúpili viacero vecí, niektoré z nich však zbytočne, postavili pec na pečenie chleba, v ktorej nemá kto piecť, ale keď už sú na to peniaze, bolo by hriechom ich nevyužiť, všakže? Robili to, čo sa iným (t.j. darcom) práve zdalo byť vhodné a dôležité, o skutočnej dôležitosti a vhodnosti pre spoločenstvo ľudí v ich dedine však možno úspešne pochybovať.

Hlavný grantológ trávi čoraz viac času papierovačkami okolo grantov, v skutočnosti teda vysedávaním za počítačom, ktoré samo o sebe má k sebestačnému prírodnému hospodárstvu na míle ďaleko. Webová stránka spoločenstva obsahuje síce šľachetné ciele, ako napr. súlad s prírodou alebo obživa v prvom rade z miestnych zdrojov, ale skutočnosť je s týmito cieľmi v ostrom rozpore. To by sa ešte dalo pochopiť, keby toto spoločenstvo s pomocou grantov aspoň smerovalo k deklarovaným cieľom. Po vyše piatich rokoch od presťahovania sa na dedinu už tomu však ani niektorí novo-dedinčania sami neveria, ba dokonca sa im zdá, že sa od týchto cieľov vzďaľuje.

Hlavný grantológ namiesto práce s Matičkou Zemou a prírodného hospodárenia vypĺňa tlačivá, žiada o granty a stará sa o „pomocníkov“, ktorí prišli zo zahraničia, aby mu pomohli s vypracovaním grantových úloh. Pracovná sila miestnych obyvateľov tak zostáva nevyužitá, alebo aspoň využitá o poznanie menej, než by využitá byť mohla. Skutočnú prácu spojenú s grantami si tak odpracujú (a vycvičia sa na nej) zväčša prišelci, ktorí po roku zase odídu, a ich nadobudnuté skúsenosti a znalosti odídu s nimi. Naopak, ak niekto chce prísť – mimo akýchkoľvek grantov – nezištne pomôcť miestnej pospolitosti, zakúsiť „prírodnejší“ spôsob života a prípadne sa aj usadiť a rozšíriť tak rady novodedinčanov, väčšinou nemá kam hlavu skloniť, keďže ubytovacie kapacity sú plne vyťažené (prevažne cudzokrajnými) dočasnými pomocníkmi.

Dobré granty?

Nechcem tvrdiť, že všetky granty sú vždy, za každých okolností a na každom mieste vyslovene zlé alebo nevhodné. Viem si predstaviť obeživovú podporu určitej Bohu milej činnosti alebo veci, ktorá netrpí žiadnou z chorôb viditeľných vo vyššie uvedených troch príkladoch. Ale moja predstavivosť v tejto chvíli nie je podstatná. Dôležité je zvládnuť súčasné rozpoloženie (situáciu) pokiaľ možno bez poškvrny a k úžitku Matky Prírody i celého ľudstva.

Pripúšťam teda aj dobré granty, ja osobne som sa však s takou skúsenosťou nestretol.

MAňo F.

Granty – 1. časť TU

 

OHLAS

…přečetl jsem si pokračování výše uvedeného článku a rád bych reagoval na autora „Maňa F.“

Dokážu pochopit, že někomu může být systém udělovaných grantů a granty samotné proti „přírodnímu duchovenstvu“, autor článku reaguje ovšem pouze na jednu stránku mince.

Abych bych byl přímý, což se ode mě jako od vrchára a bytosti očekávává – z podobných názorů jsem už otrávený.

Jak chceme nastolit obrodu duchovenstva, šířit dobrou živu věčným brbláním a hledáním vad a chyb

, jaký smysl má článek tohoto typu a proč je bez přidaného nestranného komentáře vystaven na Rodnej Cestě – časopisu pro obrodu, naplnilo mě to smutkem.

Dobře všichni víme, jak veškerý úřední systém funguje – dobře víme, že vzniká spousta problémů a komplikací, že se jedná o „domeček z karet“ ale jak chceme věci pomoci? Určitě ne odsuzováním a kritikou.

Já jsem vděčný za grantový systém. Nemůžu hodnotit někoho, kdo využil grantů ve svůj prospěch, nebo neunesl „lehce“ dostupné peníze a odbočil ze svého cíle. To přece není vina grantů ale bytostí samotných a pohnutek, které nemáme právo kritizovat a mají spoustu příčin. Můžeme říct – jsou granty zlé? Nemůžeme! Stejně jako nemůžeme říct, že se bez nich neobejdeme.

Založil jsem se svou ženou a přítelem neziskovou organizaci Pro Zemi. Hodlám grantů využívat, protože bez těchto peněz, bych zvládl sotva zlomek své práce. Tento systém tady je a ať už je jakkoliv byrokratický, já jej chci naší prací přetvořit v dobro a poslat dalším bytostem.

Existují krásné projekty a je jich obrovská spousta, které by díky Živě a za přispění grantů nevznikly. Žiarislav taky tyhle skupiny a lidi zná.

Podle přírodního duchovna např. původních obyvatel Austrálie a Kmene Opravdových Lidí, je cesta v hledání dobra i tam, kde se nám zdá že není. Všichni jsme ze stejné Matky, společnost ztratila nejvíc tehdy, když přestala pozorovat a začala hodnotit.

Prosím Živu, živoucí sílu Matky Země a Boha, aby mi dal moudrost v mé Cestě obrody přírodního duchovna, přírodního života. Prosím o sílu stát čelem mým neosvíceným bratrům a sestrám, kterým ještě nebyly otevřeny oči a jejich rány oplatit Láskou.

Kráčam s vami,

Hraničář ráje

Cituji Žiarislava:

„Ak neviete inak, berte granty na vzdelávanie detí, čistenie smetísk, čistenie vôd a lesov, záchranu zvierat a rastlinných druhov a iné činnosti, ktoré sa týkajú ochrany a vzdelávania nedospelých, slabých, ranených, alebo nemocných bytostí. Avšak vedomejší a jadroví činitelia pochodov rodného duchovna nemôžu byť závislí od grantov. Je to vec našej cti, vedomia, sily, slobody a zodpovednosti.“

 

 

Zdroj: Ved.sk

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/RC.granty2.htm

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude uverejnená.