Vedomecké liečiteľstvo a zdravoveda: časť – nápoje a pitie

O hodovaní čistým spôsobom.

Nie je až také dôležité, aké duchovno človek „robí“, ako je dôležitý základný prístup k čisteniu a hlavne neznečisťovaniu.

Voda a iné nápoje. To je dôležité. Nápoje podávame hosťom čisté. Akékoľvek sliny a dotyky neumytých rúk môžeme považovať za nečisté pre iného človeka. Toto nie je hmotárske vysvetlenie, to je aj duchovné. Kuchár, ktorý nehanebne olizuje varechu s pomazánkou, že mu vidno až do žalúdka, a tu varechu dá do spoločného jedla, je v podstate v tej chvíli neznalý zásad čistoty a žiadny zdravotný preukaz mu nepomôže. Na ochutnávanie by sme mali mať ochutnávaciu lyžicu, do ktorej si dáme stravu z varechy. Preto máme na hodovnom stole stredovú varechu, či naberačku, prípadne lyžicu, z ktorej nik nepije a neje, ale ňou si naberá do osobného pohára, či misky. Olízané jedlá a nápoje môžu jesť a piť taký, ktorí sa bozkávajú s tým, ktorý ich olízal, ako napríklad milenci a manželia. Tí, čo sa s ním nebozkávajú, nemajú obyčajne žiadny dôvod na to, aby do seba pojali jeho tráviacu kultúru. Hmota sa snúbi s duchovnom a pri jedle je jednoznačne daný smer prijímania stravy – z čistého zdroja ku spotrebiteľovi.

 V poslednej dobe sa napríklad rozmáha pitie koloidného striebra a koloidného zlata. To striebro a zlato – budiž, ale ak je v poháriku, z ktorého pije desať ľudí, tak to nie je čisté. Mimochodom, každá voda zo slovenských hôr, ktoré sú geologicky známe ako vulkanity, je naplnená striebrom a zlatom. A hlavne nerastami, ako vápnik, zinok, horčík a iné dôležité veci pre naše zdravie. Ak naplníte fľašu vodou z vodovodu a strčíte do nej zlatý, alebo strieborný prstienok, zdravšie to nie je, ako pramenitá voda. Pramenitá voda je živá voda, je to božská voda. Ak je v horách, tak spravidla je čistučká. Samozrejme, ak nad prameňom nie je záchod alebo ak tam nejaký truľko nevylial olej z traktora a podobne. Jeden známy mal neďaleko usadlosť a sused „si“ nad domom pod hrebeňom kopca v rajskej prírode rozsypal do trávy niekoľko mechov chemických hnojív, lebo ich mal zadarmo… No, na toto by sme si mohli dohliadnuť aspoň vo svojej krajine, aby sme mali čistú vodu. Sme jednou z najbohatších krajín sveta, sme v krajine plnej čistej vody a nevedomectva. Hory máme, doly máme, kone máme, voly máme. Zvieratá, ktoré neznečisťujú prírodu, sú na tom duchovne lepšie, ako ľudia, ktorí ju znečisťujú.

Ak chcete urobiť radosť sebe, alebo priateľovi, ak chcete urobiť niečo pre svoje, alebo iné zdravie, choďte k prameňu v čistej hore a do sklenenej, alebo hlinenej (keramickej) nádoby naberte čistučkú pramenitú vodu a to čistým spôsobom a s chválou. Kto používa automobil, môže v ňom mať stále nádobu na pitnú vodu. Sklo je pretavený kremeň. Je to v podstate niečo podobné pazúriku – je to sopečné sklo, len sopku spravil človek vo vysokej peci. Drobné čiastočky kremíka zo skla sú zdraviu neškodné. V umelej fľaši plávajú čiastočky umelej hmoty a tie až také zdravé nie sú. Dajte si pozor, aby ste nepili stále len vodu s umelou hmotou a inú neživú vodu. Živá voda z prameňa je pre zdravie a silu veľmi dôležitá.

Magnetizéri. Hm. Voda z horského prameňa je božská, je plná božskej sily. A spravidla je aj nabitá s tou správnou silou. Tam si už dajte pozor na to, aby ste vodu z vápencov prestriedali občas vodou zo sopečných hôr a naopak…To je osviežujúce a vyrovnávajúce. Ale ľudská živa, teda ľudský magnetizmus nenahradí prírodné – božské sily. Teda prírodný – božský náboj. Keď vám niekto chytí fľašu, strčí si ju pod pazuchu a „magnetizuje“, je to síce iné, ale v niečom podobné, ako keď vám niekto obchytkáva jedlo a potom vám ho ponúkne. Neobchytkávať, nie zbytočne. Pisateľ to neraz ukázal na vedomeckom vzdelávaní, že chytí kovový predmet a priloží si ho na telo a ten predmet nespadne. Teda asi vie, čo je to magnetizovanie. Ale hosťom ponúka čistú, božskú vodu z prameňa a to z umytej nádoby, z ktorej nikto neodpil. To je dôležité.

Každý človek má trochu iné predstavy o čistote, to je prirodzené. Keď niekomu nevadí nečistota, to je v poriadku, ale nech to nevnucuje iným. Každý človek má v sebe nejaké živé prostredie. V slinách tráviacich šťavách sú enzýmy, tráviace a iné baktérie, kyseliny, víry, je to hotová džungľa plná života. Ale pozor – každý tento prales je trochu iný. Niekto je zvyknutý na medvede a niekto na tigre. Niekto na také a iný na iné baktérie. Ak iných ľudí zbytočne zaťažíme svojou tráviacou kultúrou, ktorej stopy sú v každej slinke, tak on nemusí ochorieť, ale aj tak sa s tým musí nejako vysporadúvať. Áno, máte pravdu, obyčajne sa s tým vysporiadame, ale načo sa zaťažovať ďalším nákladom, keď už aj tak máte v tejto civilizácii plný vak svojich starostí? Priložíte priateľovi do vaku ďalší kameň? Má zápasiť naraz s medveďom aj s tigrom? S nečistou s stretávame denne tak, či tak. Ale načo zápasiť na zbytočnom bojisku? Naša obranyschopnosť, a teda imunita, má čo robiť aj bez toho, aby sme jedli po iných. Áno, keď bol pisateľ malý , videl, ako na dedine, u babky, sme jedli občas z jednej misy. Ale to jedla rodina a nie každý deň v inom dome. Šlo o pár ľudí, nie o sto.

Niekto by si mohol myslieť, že Žiarislav píše o hmote. Nie, priatelia, to nie je len o hmote, ale hlavne o duchu to je. To, aké máme v sebe telesné kultúry, to je odrazom duchovného stavu. Náš duch je predsa spojený s telom a náš duch ovláda telo a jeho stav je následkom každodenného života.

Bytostí drahé, toto nie je nejaké kastovníctvo a delenie ľudí na čistých a nečistých. Ale keď niekto nemá nároky na čistotu, tak mu čisté v podstate nevadí. Ak by mu vadila čistota, môže požiadať okoloidúcich, nech mu to trochu ošpinia. Ale v zásade čistota nevadí ani očisteným a ani z nečistení na to obyčajne neochorejú, alebo ich to nezaťaží. Ale ak má niekto nároky na čistotu tak mu vadí nečistý nápoj a nečistá strava. Preto to máme na vedomeckých podujatiach zariadené tak, že podávame stravu čistým spôsobom a tak sa snažíme, aby bola aj zabezpečená a pripravená. Isteže v rámci daných možností.

Predstavte si, že máte dva poháre. V jednom je čistá a v druhom je nečistá voda. Ak ich zlejete spolu a potom nalejete do oboch pohárov tú zliatu vodu, tak nemáte dva poločisté vody. Nie. V oboch pohároch je voda znečistená. Rozumiete, priatelia? To nie je len o pití nápojov. Je to aj o bozkávaní na ústa, u súložení a o vzťahoch. Akékoľvek vzťahy, aj tie „netelesné“, sú závislé na neustálom duchovnom nalaďovaní, a teda očisťovaní. Vzťahy musíme udržiavať, nalaďovať, a teda „čistiť“. Vtedy je v nich viac priateľstva a lásky. Ak ich „neošetrujeme“, zanikajú, alebo vybuchujú. Priatelia.

Takže – na slávnosti nosili prapredkovia na opasku hodovné rohy – to je zvyk z dôb slobody rodného duchovna hodovna. Každý mal svoj hodovný roh, alebo inú nádobu. Dnes napríklad majú niektorí nádobu z tekvice, pohár z hliny , či skla (a teda z kremeňa pretaveného), prípadne drevený črpák, alebo plechový hrnček glazovaný (priamy dotyk železa by z nápoja sťahoval silu). No a isteže, niektorý majú plast, nič proti rope, ale vieme, ako to je s umelou hmotou, hm. Ak už, tak aspoň to ostatné nech je čisté. No a niekto prinesie hodovný roh a pije s neho dvadsať ľudí. Predkovia mali hodovné rohy na to, aby sa nenakazili, a nie naopak. Áno, priatelia, je to krásne, keď sa delíme o nápoje. Ale sviatky sú tu na to, aby sme sa spolu naladili, pookriali, aj si oddýchli, a nie na to, aby po sviatku polovica ľudí smrkala a chrchlala. Takže – správny postup by bol taký, že z jednej nádoby, napríklad z krčaha, z ktorého nik nepije, sa hodovný nápoj (voda, medovina, či niečo iné) rozlieva do osobných nádob. Takto je to správne ponúkať, a potom je to už na každom, či sa so svojou nádobou podelí s priateľmi. To je už ich vnútorná vec. Jediný nápoj, ktorý by sa mohol ponúkať z jednej nádoby , je pálenka, pretože pálenka má v sebe toľko ohňa, že nečistotu prepáli. Lenže, ako vieme, zaťažuje telo aj ducha iným spôsobom. Pálenka môže byť dobrá výnimočne ako liečivo, ale piť ju od smädu, tak to nie.

Takže , priatelia, tento článok nie je na to, aby nariadil, ako máte prijímať nápoje, ale táto stať je na to, aby sme si osvetlili, ako je dobré ponúkať nápoje na verejných podujatiach. Ak sa to niekoho dotklo, tak snáď to nebude až také zlé, skôr dobré by to mohlo byť, lebo teraz viac vieme o naladení tých, ktorí majú na čistotu väčšie nároky. Členovia hygienickej komisie asi voči tomuto článku nebudú mať podstatné námietky a znalci iných duchovných učení s rozvinutou duchovnou vedou o čistote možno v tom nájdu podobnosti. Nie je až také dôležité, či som, alebo nie som Sloven a tak ďalej. Takže, bytosti drahé, aj takto môžeme veci vidieť . Chvála za pozornosť.

S úctivým pozdravom Žiarislav. 

podobné články:

 

11.1.-13.1.13 – 4.časť – Vedomecká univerzita Vedomecké liečiteľstvo viac TU

Zdroj: Ved.sk

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/RC.cisty.sposob.htm

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude uverejnená.