ROHANOVE ROHY V KÚTE PREDKOV

Vlasto priniesol hlavu a kožu Rohana. Rohan teda zhynul v spriaznenom chove. Spomalil sa a nakoniec ani nevstával. Vyvanul uprostred svojho stáda. Človek sa to dozvedel na bratislavskom zhromaždení Za záchranu slovenskej Zeme, keďže Vlastovci chodia občas na naše hudobné podujatia. Rohanovu hlavu sme položili k jeho koži, dali mu „posledný kus“ a urobili celý obrad odprevadenia duše, aj keď Vlasto sa už s ním rozlúčil. Rohanovu hlavu človek varil pol dňa vo veľkom kotli. Olejom pritom napúšťal jeho krásnu korunu. Rohy sú dlhé po vonkajšom obvode 68 cm, rozpätie rohov presne trištvrte metra. Bol to osemročný cap, ktorý sa výrazne zaslúžil o šľachtenie nášho plemena. Jeho otec bol cap Samo od Bielčika z Hája. Matka bola kozia vedma Hruška z Hrušova od Putibora. Rohan bol u nás vyše 4 rokov, potom žil u Vlasta. Tohto roku sa mal vrátiť, ale vyvanul. Jeho lebka s rohami pôjde na čestné miesto nad stajňu. Vedľa Divkyna. Jeho krv koluje v stáde našich karpatských novodrevných kôz s kamzíčimi pruhmi a ručne ľahko dojiteľnými vemenami, ktoré zdedili jeho dcéry a ďalšie potomkyne. Jeho duch bude pri stáde a bude sa z neho tešiť. Koža je na pôjde a čaká na vypracovanie. Bude to gazdovská svätosť. Rohanovu kožu vezme človek na Slnovrat a po slávnostiach pôjde na púť.

rohan.jpg

Rohan – jeho duch bude pri stáde

Na druhý krát prišiel Vlasto s kotlom uvareného mäsa pre čuvačov. Okrem uhynutého capa mal 2 strhnuté ovce. Dali sme mu ďalšieho chovného capa – po prieskume plemennej knihy – mladého Tvaroha po dobrej mladej koze Tváričke. „Je krásny, vyzerá ako srnec“, potešil sa mu nový gazda. Dostal aj chovného baránka od Bodky a ovečku od Mušky, ktorá sa po Kučierke ako druhá najstaršia stala vodkyňou stáda. Muška je už jediná ovca, ktorá sa nenarodila v našom chove. Z kôz už máme len domorodky. Dovážame len na čas vybraných capov, chov je uzavretý.

ZLOMENÁ NEŽNÁ SA LIEČI

Kozička, ktorá sa narodila sedemmesačnej koze Ponožke 17. novembra minulého roku a dostala meno Nežná, si zlomila nohu. Napodobnila tak osud krívajúcej udalosti, po ktorej dostala meno. Najskôr sa jej to stalo pri kŕmení, musela dostať ranu a noha sa jej vzpriečila, holeň doslova odlomila. Bežní gazdovia po takejto príhode zviera bežne zarežú. Nebola to však prvá zlomenina, ktorú človek naprával. Odlomenú kosť dal do dláh a na tretí deň do sadry. Ako to už u kôz býva, nechcú dodržiavať liečebný poriadok a sadra musela ísť dole. To už mala zlomeninu opuzdrenú. Tak silno, že to vyzerá ako ďalší kĺb, ale kosť je pomerne rovná a drží pevne. Chodí na troch, ale už začína na tú nohu dostupovať. Sily jej nijako neubudlo, Ponožka sa o ňu stará.

nezna2.jpg

Nežná už sa lieči

nezna1.jpg

Nôžku do obzäzov a dláh

Aby tých prekvapení nebolo málo, minulého roku sa koze Sivke narodila trpaslíčka. Najprv sme ju volali „Prťavka“, ale potom sme jej kvôli pridájaniu cumľom dali dôstojnejšie meno – Cucka. Bola o polovicu menšia, ako jej brat a tento pomer si zachovala aj po „dorastení“. To by ešte nebolo až také prekvapivé, keby v zime z ničoho nič neporodila. Koza o veľkosti štvormesačného kozľaťa, má mláďa. Nie je to teda „nedorastok“, ako keď sa naberie mláďa, je to azda prirodzená trpaslíčka. Jej syn capko nevyzerá byť nejako menší, ako jeho súrodenci. Cucka sa dá dojiť, struky našťastie nie sú až také drobné, ako celkový vzrast. Asi ju predáme niekomu, kto má malú záhradku s nízkym plotom, ale chce čisté mlieko. Pri troche šťastia to bude domový miláčik. Okrem nej ešte budeme musieť pustiť dve mladé dojky. Máme dosť tohtoročných kozičiek, z ktorých budú o rok dojace prvostky. A stajňa by nemala byť ani o rok prepchatá.

cucka1.jpg

Trpaslíčia Cucka so svojím synkom

cucka2.jpg

Dá sa aj slušne dojiť

 

 


 

 

Podobné články:

ČIERNONOŽKU ZACHRÁNILO PIERKO Z vrchárskeho zápisníka,  Zdroj: Ved.sk

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/RC.Rohan.htm

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude uverejnená.