K JARI roku 14

iskrice.jpg

Drahé Bytosti.

Je deň jarnej rovnodennosti.

Človek cíti svätosť. Dnes ráno mal sen. Hľadal krompáče, lopaty, pretože sme čistili zapadanú cestu, aby sa cez ňu dalo prejsť. Bolo nás veľa. Hneď „susedný“ sen bol tiež s ľuďmi, aj keď človek žije na samote. Pýtali sa človeka kráčajúceho a ten im odpovedal – ako vnímali naši predkovia ducha, duchov. Ako vnímali mnoho duchov.

Dnes kráčame, často, alebo dokonca zväčša – dav kráča v nevedomí, otupení v zmysloch a v namotávkach. A tak sa stáva, že si neuvedomíme, že je jarná rovnodennosť. Týmto je svätý tento deň, i keď to nie je napísané v štátnom kalendári. Máme to napísané v duši. Kráčame, to máme po predkoch, kráčanie, Cestu, to nevymyslel žiadny nositeľ ceny globálneho otepľovania. Kráčame a s nami, azda, ak nezlyháme, s nami kráčajú aj naši potomkovia. Divovia by dali, aby kráčali lepšie, ako my, Všeduch nech im v tom pomáha. Aj v tom je svätosť tohto dňa –

vidieť silu nových pukov. I keď ešte nevidíme, ako sa otvoria, lebo v čase vidíme len niekedy.

My, všetci sme na jednej lodi, bytosti, my všetci, sme na jednej Matke Zemi. Chvála ti, drahá srnka, že si pútnika usadeného dnes ráno pozdravila svojou prítomnosťou. Tuto, v lese, nás žije veľa. Sme v tejto krajine, sme v jej duchu, i keď vy, bytosti ľudské, nás zväčša nevidíte. Myslíte si, že máte voľby. Ste opití svojou mocou. Myslíte si, že máte voľby. Vyberáte si medzi dvoma ľudostrednými možnosťami, medzi dvoma predstaviteľmi toho istého prúdu – ľudostredného. Jeden stojí vľavo, druhý stoji vpravo. Lenže svet nie je ľudostredný. Zem, Voda, Vzduch, Oheň, Strom, Zbožie, to všetko je nie človek, čo všetko je Veľká naša rodná Príroda. Len v nej môže žiť človek, len v nej môže žiť šťastne. Nepôjdem o týždeň voliť do urny. Do urny raz dajú môj popol, aby ho mohli vzápätí rozprášiť v tejto posvätnej krajine. V tejto krajine žije aj srnka, žijú v nej duše našich predkov, žijú v nej aj tí, ktorí rozpredávajú našu Svätú Zem. Aj slepí majú právo žiť. Môžeme si len priať, aby aj oni precítili svetlo sveta, ktorý v skutočnosti nie je o peniazoch, ale o žive. Nepôjdem voliť menšie zlo. Pôjdem voliť dobro. Už som si ho zvolil kedysi dávno a každý deň sa precitám na tejto ceste. Nie každý deň je rovnako jasný na Ceste. Sú na nej aj búrky, zosuvy pôdy, povodne a požiare. Ale znovu a znovu sa človek kráčajúci dostáva do rovnováhy, obchádzajúc a s pohnutím sledujúc, ako tuto, neďaleko, znovu ktosi vypaľuje trávu, namiesto toho, aby ju v lete pokosil, teraz požiarom zabíja malé bytosti, ktoré v nej majú svoj dom. Sú malé požiare a sú aj veľké. V tomto roku nebola riadna zima. Ani snehu, ani mrazov poriadnych. Mnohí sa tomu tešia. Lenže to prináša aj ďalšie následky, toto otepľovanie. Niekde na severe a na juhu sa topí „večný ľad“. V zime splavovalo more britské dediny. More stúpa. A vy namiesto toho, aby ste sa primkli ku svojej krajine, si ju predávate! Kde budete prežívať, keď bude ťažko? Kde budú prežívať vaše deti? Urobíte si v počítači nový virtuálny level? Budete si kúriť virtuálnym drevom a piť virtuálnu vodu, ktorú ste si predali za virtuálne peniaze? Poviete deťom, hm, boli sme zbabelí a nespýtali sme sa kandidátov, ako ochránia našu krajinu, ako ochránia náš chlieb? Namiesto toho, aby sme ich prinútili riešiť podstatnú vec, nechali sme ich tliachať o nepodstatnostiach a zvolili sme si možno menšie zlo? Aký národ, taký prezident. Nebude to vodca. Bude to len sluha tých, ktorí rozpredávajú túto krajinu, to poznáte podľa toho, že vám v tomto smere nedal žiadne záruky. Bude to prezident kolónie a nie zvrchovanej krajiny. Ak sa jasne nevyjadrí a nedá sľub ochrany pôdy a teda aj chleba a vody, zvolíte si svoju zem a vody, alebo podvody? Ak by sa v tomto smere niečo zmenilo k lepšiemu, tak potom – všetka česť.

Niektorí tvrdia, že príroda je o mesiac posunutá k jari. Nie je to pravda. Tuto ešte stále nepučia brezové lístky a zdá sa, že vypučia len o pár dní skôr, ako v lani. Včera sa človeka opýtala jedna bytosť, aké piesne sa spievali na jarných obradoch, lebo že idú robiť zajtra, teda to už dnes, s ľudkami kruh. Chvála tým, ktorí spolu spievajú piesne jari. Človek odpovedal, že na jarných obradoch zvykli spievať napríklad piesne Hoja, ďunďa, hoja, alebo – Kvetná kráľovná. Dnes je Deň Jari, dnes je veľké „Sväto“. A človek nespieva. Počúva piesne vtákov, ktorí nezradili svojho ducha. Počúva piesne vtáčikov, ktorí nezradili svoju krajinu. Pridajme sa k nim, súrodenci.

podobné články:

Žiarislav 4 civilizačné namotávky – video – zvukový záznam

Záznam z 26.3.13 – „Rodná cesta“ – O jarných sviatkoch a svätenie jari prevziať

14.3.11 SVäTENIE JARI – UŽ SA TO ZAČÍNA! TU

15.3.10 Vynášanie Moreny je jeden z najznámejších jarných zvykov. TU

 Zelený štvrtok r.9 Svätenie jari je pôvodný sviatok Slovenov. Obroďme ho! článok

článok Vitalita: Vitaj, Vesna!

článokSvatenie jari na Devíne (rituál v Bratislave, 2007)

 

 

 

Zdroj: Ved.sk

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/RC.JAR.14.htm

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude uverejnená.