Juhaši, bačove, co po vas zostaňe – film Petra Radoša Kováča

Tento film sme zdieľali, keď naň bola zbierka. Točil ho Peter Radoš Kováč. Tak už je na svete. O pastierstve na východnom Slovensku. Živa! Z filmu vyberáme: „Oveľo lepši, krajši život bul jak dneška“…“ Keď mladi parobek nerobil choľem rok juhasa na salaši, ani še ňeožeňil“ Bača podľa dakedajších predstav ľudu bol viac, ako iný človek. Musel ovládať starostlivosť o ovce, liečenie a výrobu. Musel vedieť počty. Poznal prírodu, zeliny, vedel liečiť zvieratá i ľudí a ovládal čarovné prostriedky… „Mušel bic chitri. Bo to trebalo… Jak ňemal dajake vlohy, ta ho aňi ňezvoľiľi… Bul bača Kicko v Ľevoči, aľe to bul chitrak. Bulo vidno, že to bača, ňe dajaki šupak… Bul viobľekani jak farar… U nas še voľiľi bačove na Novi rok. Šicke bačove se zešľi, ľudze, chlopi, bačoch voľiľi, fteri da na ofcu vecej kila sira. Ľudze davaľi ľistki, každi napisal meno a keho voľil, a te odovzdaľi. A fto mal vecej hlasof, ta ten bul bača. Inakši še nedalo. Potom bula hoscina, bo i ten bača daco kupil… “ Ovčiarsky rok sa začínal slávnostne začiatkom mája. Ovčiari zbierali od gazdov ovce na košiar. Pričom dostali „vyhonovo“, rozličné potraviny. Bača uskutočňoval čarovné viaceré čarovné úkony, ktoré mali stádu zabezpečiť zdravie, zdar… Významné boli aj „Rusadľe“ či „Rusaľa“, keď pred kolibou stavali máj. Ovce vracali gazdom v októbri, na Gala. „Jak še vivadzaľi ovce v maji, precahnus som cez vrata reťaz. Abi še ofce trimaľi cale ľeto pokope. Veľkonočne vajičko še kuľalo z jednej strani na totu stranu… Te kopy – mravenčaki – še paľiľi, žeby buľi ofce furt spolu…“ Ovčiarska práca na košiari bola náročná. Dojilo sa trikrát denne… Po rannom dojení šli juhasi na pašu. Bača s pomocníkmi chystali syr. Nadojené mlieko z geliet ovčiari cedili do drevenej nádoby – putyry. Bača mlieko v putyre zakľagal, aby zhustlo a začal sa tvoriť syr. Následne pomaly zbieral hrudu syra, ktorú zavesil do „hrudzanky“ a nechal odkvapkať. Z vrchného zvyšku mlieka – servatky – bača odvaroval „ženčicu“ v kotlíku na ohni. Uvarenú „ženčicu“ bača pozbieral a zvyšok – „levarka“ – sa využívala na kŕmenie svíň a psov. Toľko výber z prvej polovice filmu. Výpovede a sprievodné slovo je prekladané salašníckymi piesňami v pravej salašníckej stupnici (koncovková lydika) a sú tam aj snímky dobových bačov a salašníkov jak sa patrí – s hrubými opaskami, v klobúkoch…