Vedomecká univerzita sa pomaly presúva zo severných Čiech smerom na Moravu. Najbližšie má byť v Brne. Bude sa presúvať ďalej na východ?
V skanzene v v Jindřichovicích sme zistili, že takmer polovica účastníkov sú Slováci. Aj keď terajšie vedomecké vzdelávanie vzišlo z českého popudu, posun k Brnu je pochopiteľný. V Prahe žije cez 100 000 Slovákov, podľa stránky http://www.somvprahe.sk . No univerzita sa neviaže k tomuto mestu, ktoré má z hľadiska čitateľnosti www.ved.sk je Praha na druhom mieste hneď po Bratislave. Možno by to bolo výhodné, ale nebolo by to až tak prírodné. Takže vyberáme stále viac prírodne vhodné miesta s dostupnosťou z českého, moravského i slovenského priestoru. Že v mrazni, teda v decembri, bude vedomecké vzdelávanie v Brne, tak to znamená, že sme vyhoveli aj žiadostiam Slovákov a posunuli to bližšie. Z Bratislavy je to už o poznanie bližšie, ako z Prahy. Ďalšie posúvanie na východ zatiaľ nie je vylúčené, ale ani pravdepodobné. Pri Brne v Soběšiciach sme našli pekné miesto „Jezírko“ pri bukovo-dubovo-borovicovom lese. V strede Slovenska, Na Medzi, prebieha vedomecké vzdelávanie po celé leto. Takže Morava ako stredisko vedomeckej univerzity je nateraz dobré miesto. Na Jezírku sa dá spať aj lacnejšie v spacákoch, aj o pár českých stovák drahšie na posteliach, z viacerých hľadísk je to výhodné miesto. Pre mnohých znamená táto voľba aj akési spojenie slovenského, českého a moravkého živlu v novej – načisto prirodzenej náplni.
Druhý seminár Vedomeckej univerzity bol na rozdiel od prvého s úplne hudobným zameraním – Cesta koncovky. Neodradilo to „nehudobných“ účastníkov?
Naopak, bolo ich viac. Koncovka dnes nie je zďaleka považovaná len za hudobný nástroj, dnes je to pre mnohých zosobnenie hĺbkovej pôvodnej duchovnej cesty. Počet účastníkov narástol a to sa dá predpokladať i na divotancovom stretnutí severne od Brna. Každý, kto bol na našom vzdelávaní, vie, že striedame vedome činnosť duše, ducha a tela, takže naozaj nehrozí, že by sme tri dni v kuse iba tancovali. Ale že na telo, jeho živodráhy a uvoľnenie i zotuženie dáme dôraz, tak to je snáď jasné. Pracujeme aj na takejto možnosti – tí, čo chcú zhodiť za dva dni dve kilá, dostanú na tento účel upravenú stravu. Takisto dostanú upravenú stravu tí, čo chcú pribrať. V zásade to nie je žiadny módny ťahák, ale chceme vyjsť v ústrety niektorý účastníkom. Divotance sú síce aj pre telo, ale hlavne pre dušu. To je niečo, čím sa líšia od mnohých iných tancov – vysvetľujú pohyby duchovným vysvetlením a dostávajú telo do súladu s duchom.
Ako to vyzerá s tvojou „českou skupinou“?
No, treba uznať, že česká skupina sa trochu „zvrhla“. Zatiaľ sme štyria a všetci majú slovenské korene. Bubeníčka hrá na botník zvaný „kachon“ a pochádza po matke z Kežmarku, a úspešne sa prispôsobuje – síce zatiaľ nehrá na bubny – doby, ale už cvičí spievanie slovenských trávnic. Nie inak Katarína – Pražáčka z východného Slovenska, ktorá hrá na dychy a na občas na klávesy. A na dôvažok sme pribrali cimbalistku, ktorá učí hudbu na moravskom Slovácku pri Kyjove. Pieseň „Povoja povoja“ odpálila bez prípravy, keďže má štrbänsko-horehronský pôvod a na cimbale zahrá v podstate skoro všetko.
Tebe sa páči cimbal?
Doteraz to nebola srdcovka, ale keď naňho hrá Martina, tak je to dobré. Je to skutočný zjav. Cimbal sa mi v novouhorskej hudbe javil ako niečo, čo odvádza od ducha pôsobivých harmónií a robí z nej taký rozlietaný džez. Ale to vždy záleží na osobnosti hudobníka. Sám hrám fujaru aj inak, ako je to bežné, a to neznamená, že by som z nej robil nejaký džem, alebo lekvár, ale skôr ňou podčiarkujem prirodzené znaky pôvodnej hudby a to aj v úplne voľných a divých prístupoch. No, vyzerá to ako samochvála, ale zas nie nejako významná, keďže niečo ako „znaky pôvodnej hudby“ nie je dnes nijako prestížnou záležitosťou. Takže Martina mi pripomína môj prístup, s tým, že ona vie na ten cimbal naozaj dobre hrať.
Takže hudobná skupina je už na svete? Ako sa bude volať?
Nateraz je schválená podoba „“Žiarislav a Divy“, ktorá vyplynula z výberu zakladajúcich členov. Chýba nám stále ale basa – asi basistka alebo skôr čelistka s hlasom. Táto skupina ladného základu by mohla byť protipólom ku prevažne mužskej skupine ŽS a Bytosti, ktorá, žiaľ, nemôže často vystupovať kvôli zaneprázdnenosti jej členov.
Aké piesne budú hrať ŽS a Divy?
Zatiaľ to vyzerá na ťahavé spevy s bubnom na spôsob novodrevných trávnic, tiež kruhové čarospevy, teda slovanské mantry a dievčatá si vybrali aj pomalšie, ladnejšie skladby, z už nahratej i nenahratej tvorby, ktoré sme s Bytosťami nehrali. V zásade ide o inú hudobnú náplň, než akú robíme s Bytosťami.
Kedy zahrajú ŽS a Divy spoločne pred verejnosťou?
Začiatkom decembra bude v Prahe, Brne a niektorých slovenských mestách prednáška s pesničkami o 4 civilizačných namotávkach a ceste z civilizačnej krútňavy. V Prahe a Brne budeme asi hrať niektoré piesne s novou skupinou. Pár týždňov potom budú vianočné koncerty s Bytosťami.
Tie majú názov Začiatok sveta? Je to protipól ku koncertu Koniec sveta, na ktorom budú účinkovať populárni slovenskí hudobníci?
Začiatok sveta je protipól ku koncu sveta, aj keď praslovanský slovný koreň „kon“ znamená súčasne koniec i začiatok. Asi to už tak bude, že niektoré veci sa končia a niektoré začínajú. Nie je to žiadne tajomstvo, že budujeme základy novodrevnej kultúry. Je to nová kultúra postavená na drevných – dávnych základoch. Takže – Preto začiatok sveta. Na tieto stretnutia a hlavne na sobotný slnovratový spoločensko-umelecký i obradný večer v Bojniciach v sále čajovne by si mohli priniesť účastníci aj píšťaly – koncovky. Nech môžeme s plným dychom a duchom začať slnečnú obrodu.
zhovárala sa -RC-
obrázok– Katarína K.- z vedomeckej univerzity – 2 – Cesta koncovky
podobné články:
Zdroj: Ved.sk
