OBRADNÁ PRÁCA NA JARNEJ HRIADE

O IT – krompáčoch, vození hnedého zlata, kovaní a hrkaní a turoňskom tanci.

Snímky – Ladomíra a Vidimír:

Jarné vedomecké sústredenie Na Medzi bolo nezvyčajné. Jarné obrady a piesne, vedomecké hovory, slávnostný večer s pečením nekysnutých placiek a pražma, Hodovný stôl otvorený s obetinami, to všetko bolo pôsobivé. Zvláštnosťou tejto koncotýždňovky bola však obradná práca.

obradné čakanovanie

Žiarislav v sobotu vysvetlil podstatu obradnej práce. Jej zmysel nielen ako výrobnej jednotky, ale aj význam pre hĺbkové pochopenie – začali sme obradom, oslovili Matku zem, živly, divy… Zladili sme sa, rozdelili si úlohy a potom to už išlo. Žiarislav nabil dubové papeky, ktoré ohraničili hriadu na strmom kopci, nad už boli dve, ktoré vyrobil krompáčom, lopatou a klčovačkou sám pred tým. Takže sme mali vzor. Každý robil niečo. Vidimír a Stano zvláčali seno s hnojom zo zimného prístrešku pre kone, čo šlo na spodok hriady. Jozef a Robert a Roland kopali krompáčmi. Kvetana a Martin ťahali haluze a chrapaždinu, z ktorej vznikal spodný val. Hriada postupne nadobúdala svoj tvar a asi štvrinu sme dokončili natoľko, že sme mohli siať. Dali sme do nej fazuľu a hrach. bude ho treba polievať, ale snáď s a niečo urodí. V lete by sme si mali zamaškrtiť na dobrotách, ktoré z hriady, ak všetko dobre pôjde, vzídu. Ešte ich prikryť nasekanou tŕnivou a haluzami, aby semená nevyhrabali bystré sliepky.

všetci sa pridali k obradnej práci

Obradná práca je veľmi zaujímavá vec. „Ľudia sa pri nej spoznajú. Pri práci sa spoznajú viac, ako pri iných veciach…“, hovorí Vidimír.

Jozef z Bratislavy je IT technik. S krompáčom v ruke pracoval ako drak. Vidimír sa ho spýtal, či chce vymeniť . On – že nie, že sa v tejto činnosti celkom našiel.

Roland hovoril že táto koncotýždňovka mu dala viac ako inokedy celý týždeň na tábore. Keď účastníci dostávali dary z vydavateľstva v podobe CD a kníh, Roland to odmietol s tým, že už má CD, ale že pazúrik z Rujany, čo dostal od Žiarislava a k tomu celé toto podujatie, je veľký dar.

jedna časť účastníkov sa večer hriala pri kováčskej vyhni

druhá časť husto pracovala na výrobe obradových hrkálok

Okrem iných činností sa na tejto koncotýždňovke aj kulo. Stano – IT grafik Rodnej cesty, ktorý čulo jazdil s vlastnoručne vylepšeným fúrikom, si ukul svoje prvé niečo, nazval to „niečo“. Nie je to nič, aj keď je to na nič, je to niečo – snažil sa vystihnúť svoj umelecký predmet. Celý čas vozil “hnedé zlato“, teda hnoj a názov sa mu veľmi páčil. Páčilo sa mu aj „dobrodružstvo“ na Nive – celkom bežné naloženie hnoja a odvezenie ku hriade. Pravdaže, v strmom svahu.

Večer, keď sa zmrazil vzduch – sa účastníci tábora rozdelili na dve polovice, jedna časť sa hriala v kováčskej vyhni a druhá v chatke. Tam účastníci husto pracovali na výrobe obradových hrkálok.

Zlatou niťou jarného podujatia bolo chystanie obradu Turoňa.

Význam obradu, príprava spevov, tanca… V sobotu večer bola slávnosť chvály Matky Zeme a jej plodivosti. Pri vatre sa rozozvučal bubon, hrkály, husle a píšťaly a Turoň tancoval v bujarom speve tanec spojenia s plodivosťou Zeme. V splnovej mesačnej noci rozvoniavali čerstvo upečené placky s domácim lekvárom a iné pochutiny.

Toto vedomecké stretnutie bolo nezabudnuteľné. Zasiali sme do obradne vykopanej hriady semená strukovín a iných rastlín. Hneď sme im aj zahrali na koncovkách a zaspievali živé piesne. Krásne vyklíčili a včasným prikrytím senom sa ich podarilo zachrániť pred nadchádzajúcimi jarnými mrazmi. Rastlinky sa pekne šplhajú k nebu a hovoria o tom, aké dôležité je naše spojenie so zemou. Aké dôležité je vnímať gazdovskú prácu ako duchovnú činnosť a udržiavať spojenie s rodnou Zemou aj obradným spôsobom. Udržiavať dary prírody a predkov tak, aby sme ich mohli k dobru využívať a odovzdávať v ďalšom reťazci našich pokolení.