Gazdovskej Obrode sa tohto roku podario spojiť naozaj skúsených gazdov a znalcov z mnohých oblastí. Konala sa v obci Zeleneč pri Trnave. Bol to takpovediac návrat do hniezda, pretože pred 9 rokmi sa tu Gazdovská Obroda konala po prvý raz. Na tomto istom mieste sa “vyliahla z vajíčka” a odvtedy obohacovala mnohých slovenských gazdov, pestovateľov, chovateľov, aj gazdov v príprave. Jednoducho rozosievala poznatky a spájala priaznivcov prírodného hospodárenia.
V piatok večer a v noci sme všetko pripravili a už sme sa tešili na dva dni plné dobrých ľudí a širokých poznatkov z rôznych oblastí.
Pri vstupe, kde bolo prvé stanovište pre každého, sedela usmievavá Alenka s Rodanom. Na stole mali kyticu krásnych narcisov a v tvári vľúdnosť a priateľstvo.
Začalo sa to všetko za včasného sobotného rána, a to prednáškou agronóma Ing. Ľubomíra Pastuchu o pestovaní a hospodárení v podmienkach klimatickej krízy. Zvyšovanie povedomia o možnostiach a spôsoboch, ako byť prírode nápomocný a zároveň si zabezpečiť prežitie. Tak to tento rok začalo.
Po Ing. Pastuchovi nasledoval Dr. Bruno Gábel, ktorý sa dlhé roky venuje ochrane rastlín. Hovoril o poľnohospodárstve tretieho milénia. Dr. Gábel nielen vie, ale aj hovorí, že “je nemúdre hľadieť na poľnohospodárstvo výlučne cez prizmu zisku, rentability a ekonomickej výhodnosti,…lebo v prírode nie sú odmeny ani tresty, ale len a len dôsledky.”
Po ňom prišlo krásne a milé obohatenie. Hore na balkóne totiž pribudol stánoček s nádhernými vlnenými výrobkami. Boli to jahniatka, chlebík, v ktorom prebývala mišička, a iné zvieratká… Bola to umelkyňa Martina Rapantová, ktorá plstí z vlny doslova umelecké diela – vlnené sochy. Rozprávala o svojej ceste k ručnej výrobe zo slovenskej vlny. Ľudia, ako je Martina, môžu prinavrátiť Slovensku naspäť jeho hodnotný titul riadnej vlnárskej krajiny.
Počas prvých prednášok sa na kraji sály začali na veľkých stoloch objavovať vrúble, semienka a najrôznejšie skvosty od ovocinárky Andrejky Miklošovej. Tá po Martine Rapantovej vystúpila a rozprávala o pestovaní ovocia celoročne. Jej prezentácia bola skutočne obsiahla. Boli v nej všetky mesiace v roku a zistili sme, že mnohé ovocie dokážeme mať počas celého roku a nemusí byť zavárané. Stačí aj dobrá pivnička. Mnohé ovocie môžeme zbierať ešte v Novembri a Decembri. V zime, kedy trpké trnky zosladnú, tvrdé šípky zmäkknú, a hlohy sčervenejú a zosladnú. A skúste si predstaviť to množstvo kríkov a stromov, o ktorom nám Andrejka povedala!
Po ovocí prišla ďalšia chrumkavá téma, a to Nika Pirošíková, ktorá hovorila o rozdieloch medzi kváskom a droždím pri pečení (nielen) domáceho chleba. Nika je pekárka a na hornom balkóne predávala aj svoje chlebíky.
Hore na remeselných trhoch sa to len tak hmýrilo. Predajcovia ponúkali svoje výrobky rôzneho druhu. Peter ukázal svoje kožené tašky, topánky, peňaženky a iné. Michaela s manželom priniesli domáce pivko a chlebíky. Dokonca ste si u nich mohli dať aj “omascený chleba s cibulu,” ako by povedal Trnavák. Evka priniesla bylinky, výrobky z nich, ale aj krásne šperky a iné maličkosti. Marek vytiahol klobásy, paštéky, oškvarky a iné výrobky, ktoré sám a ručne robí zo svojho chovu. Videli sme aj drevené misky, drevené vyrezávané šperky a rôzne pomôcky.
Chlebík nasledovala téma, ktorá hryzká, lozí, poletuje a bzučí. Priniesol ju zoológ Marek Semelbauer, ktorý hovoril nielen o včelách, ale o najrôznejších druhoch opeľovačov a hmyzu, ktoré už roky študuje a sleduje. Hovoril o úbytkoch aj o stavoch v iných krajinách. Jednou zo zapamätateľných vecí bolo aj to, že na tom nie sme úplne najhoršie. V Číne je totiž veľký nedostatok opeľovačov. Preto tam po stromoch lozia ľudia, ktorí majú za úlohu opeľovať stromy. Našim malým lietajúcim priateľom by sme aj, ale nielen preto mali venovať pozornosť a udržať krajinu, kde budú vítaní a doma.
Ku mikrofónu prišiel Janko Šlinský, ktorý má dlhoročné skúsenosti s pestovaním zeleniny, ktorá je oveľa viac, ako len BIO. Janko nadšene prispel nielen prednáškou, ale sa aj celý čas po nej horlivo zhováral s ľuďmi na rôzne témy.
Po ňom zavítala Zuzana Besson, okolo ktorej sa utvoril kruh stoličiek, na ktorých sedeli zvedaví poslucháči. Veterinárka hovorila o chove a ošetrovaní prežúvavcov a témy si tento rok kruh zvolil podľa potreby.
Nasledovala ďalšia Zuzanka. Tentokrát Zuzana Homolová z BIO Hospodárstva Odorica, ktorá je pravidelnou prispievateľkou. Priniesla začínajúcim aj skúseným gazdom najnovšie správy o predaji z dvora a malých rodinných farmách. Prednášky tohto typu sú vždy aktuálne a dôležité, pretože zákony a vyhlášky sa môžu meniť. Na balkóne mala tiež stánoček s výrobkami z jej gazdovstva – bylinné tinktúry a iné bylinné výrobky, ale aj vankúše z pliev špaldy, či višňové vankúšiky.
A potom to prišlo. Tá najmilšia kultúrna radosť! V sále sa totiž začali mihať deti oblečené v krojoch. Mladí junáci aj dievčatká vyzdobené stužkami a korálkami, nesúc ratolesti, kvietky a iné halúzky. Prišlo nádherné vystúpenie detského folklórneho súboru Trnavček. Tancovali, spievali jarné piesne a sprevádzal ich akordeon. Dokonca jedno z dievčatiek zahralo výnimočné sólo na harmonike. Trnavček roztiahol kútiky na ústach asi všetkým v miestnosti. Juj, ale to bolo krásne!
Deň sa tým chýlil ku vrcholu. Prednáškové popoludnie zavŕšil Žiarislav. Jeho hovory neboli dlhé, no presné a k veci. Na konci hovorov sa uskutočnil obrad koláča a teda prednáška plynule premostila k tomuto gazdovskému obradu a otvoreniu hodovných stolov. Všetci sa najedli, spracovávali nové správy,ktorých v ten deň prišlo neúrekom, a tešili sa na hudobný večer. Na hodovných stoloch nám bolo sveta žiť. Šárka s pomocníčkami Evkou a Ivčou boli celý deň v bufete, ktorý šlapal, ako hodinky. pripravovali teplé nápoje – domáce bylinkové čaje z materinej dúšky, a mäty z Medze, ale aj zelené a čierne čaje a výnimočnú kávu. Urobili tie najlepšie nátierky. Obľúbencom toho dňa bola vajíčková, ktorá sa stratila, čo by sa pod zem prepadla. Ale veru pod zem sa neprepadla. Dievčatá, ktorým pomohli mnohí priatelia spolu uvarili skvelý vegetariánsky guláš. Mňam!
A už sa začal chystať Nany Hudák a Martin Geišberg. Keď bolo všetko pripravené, zahrali nám tak skvele, že ich diváci nechceli pustiť dolu z pódia. Ich dva mužské hlasy a gitary tvorili nádherné prostredie pre oddych, rozjímanie aj tanec. Bolo jasné, že po koncerte len tak ľahko neodídu, ale sa ešte s ľuďmi odfotili a pozhovárali. Nany, Martin, ďakujeme Vám, boli ste skvelí!
Prišiel vrchol večera, vystúpenie Žiarislava a Bytostí. Zavolali sme aj turoňa, a veru prišiel. Tancoval, vykrúcal a veruže dobre mu bolo. “Voláme turoňa, nech z hory príde,nech naša rolička v hojnosti vzíde!”… “už ten turoň, už ten turoň, už ten turoň tancuje, nech úroda dobrá je!” Spievali sme mu a on tancoval. Viac o prastarom tanci s turoňom sa dočítate tu. Vystúpenie Bytostí bolo síce pretkané technickými ťažkosťami, (dokonca pár krát aj vyhodilo poistky, aspoň tak to vyzeralo,) ale ľudia sa skvele a dosýtosti zabavili a zatancovali si.
Chvála za tak krásnu sobotu!
Odobrali sme sa do postieľok, spacákov a čokoľvek, kde sa dá spať a pripraviť sa na druhý deň prednášok a nových správ.
Nedeľu ráno nám započal prírodný včelár s vyše tromi desiatkami rokov skúseností, Gusto Slámka.
Nasledovala Lucia Baľáková, ktorá so svojim manželom založila hnutie Živá záhrada. Majú kompostáreň, skúmajú zdravie pôdy a usporadúvajú rôzne typy vzdelávaní pre malých aj veľkých. Lucia prišla naozaj nabitá poznatkami. Okrem toho, že premietala, priniesla aj mnohé “infotabule,” o pôde.
Zaujímavú nedeľnú zostavu obohatil aj Ing. Jaroslav Jankovič – lesník a agrolesník. Hovoril o agrolesníctve, ale aj o systémovom správaní voči lesom a krajine. Agrolesníctvo je niečo, čo jestvuje … povedzme, že odvždy. Je dobré, že máme medzi sebou znalcov, ako je Ing. Jankovič. Zaujímavé je, že počas celého podujatia sa z každej strany ozvalo (a z mnohých prednášok) že monokultúrna poľnohospodárska krajina neponúka vhodné zázemie a prostredie pre udržanie zdravej pôdy, ale aj prírodnej rozmanistosti. Ba práve naopak, ich ničí a obmädzuje.
A potom prišla časť, na ktorú mnohí horlivo čakali a tešili sa parazitológ docent Branislav Peťko, ktorý sa už 40 rokov venuje skúmaniu a štúdiu kliešťov, ich evolúcie, obdivuhodným schopnostiam prispôsobovať sa a prežiť aj ťažké časy. Docent Peťko veľmi zaujal divákov nielen pri hovoroch o kliešťoch, keď vytiahol z vrecka plastovú nádobku so živými kliešťami, či veľké plastové modely kliešťov, ale aj pri sprostredkovávaní ďalších dvoch tém – magnetizácia vody a jej úžasne zmenená vstrebateľnosť vápenatých a horečnatých solí a tým aj úžitkovosť pre zvieratá aj ľudí. Milo nás prekvapil, keď rozprával o výskumoch dvoch nadaných študentiek so sliepkami a kozičkami – s doplnkom stravy zo stromu Moringa, ktorý je v Indii veľmi vážený pre svoj bohatý obsah živín. Podarilo sa im vďaka nej vypestovať vajce s neuveriteľnými výživovými hodnotami.
Po ňom medzi nás zavítal Dr. Boris Klempa – virológ, ktorý nám viac priblížil tému kliešťovej encefalitídy, ktorú okrem iných študuje. Predstavil nám aj jednoduchý test na kliešťovú encefalitídu v mlieku, ktorý vyvíja a je možné ho používať doma. Je virológom a skúma vírusy 30 rokov.
Prednáškovú nedeľu zavŕšil Kristián Bacsa, ktorý sa venuje ochrane, množeniu a záchrane plamienky driemavej, ktorá v začala už pred mnohými rokmi z našej poľnohospodárskej krajiny “odchádzať”. Hovoril o tom, ako po mnohé roky nenašli a nepozorovali žiadne hniezdenia, a žiadne plamienky. Bola v hrozbe vyhynutia. Škodí jej okrem iného monokultúra v poľnohospodárskej krajine, klesajúci počet otvorených kostolných veží a podobne. Taktiež ťažko zvláda tvrdé mrazy.
Posledné roky sa im však darí pomaly Plamienku prinavrátiť do krajiny. Vešajú búdky, kde môže hniezdiť aj sledujú jedince a páry. Po tom ako plamienka pôsobila ako takmer vyhynutá, sa pomaly za pomoci skvelých ochrancov do našej krajiny vracia.
So skvelými správami o plamienke sme zavŕšili prednášky Gazdovskej Obrody 2024 a aj podujatie samotné.
Úroveň Gazdovskej Obrody bola vysoká. Prednášajúci boli mimoriadne znalí a skúsení. Obsadenie bolo (dá sa povedať) “hviezdne”. Všetci, ktorých sme na tomto ročníku GO stretli, boli srdeční, nadšení a veľmi zvedaví. Stretli sa tu naozaj výnimoční ľudia. A tak, ako všetky podujatia a každý ročník, aj tento bol práve o ľuďoch… o tých milých zvedavých tvárach, v ktorých je vľúdnosť a priateľstvo.
Srdečne ďakujeme všetkým, ktorí sa na tomto nádhernom podujatí akokoľvek podieľali. Nádej na lepší svet pre spolužitie človeka s prírodou aj cez nás neumiera, ale žije ďalej.
Živa!
Ďalšie obrazové svedectvo príde, keď nám ho Šárka pošle z fotoaparátu 🙂
