MÁME ODEVY RÔZNYCH DÔB

vilyRado: Mne napríklad trochu vadí, že na slnovrate ste všetci v tých staroslovanských odevoch. Veď žijeme v tejto dobe a nie v dobe pred tisíc rokmi…

Živan: No, čo sa týka odevov, tak to nie je tak, že by ľudia na (našich) stretnutiach nosili odevy z nejakej jednej doby. Naopak, je to úplne naopak. Sme asi jediná väčšia skupina, ktorá nosí odevy z rôznych dôb. Máme tu odevy kožené z neolitu, odevy na spôsob staroslovanských, novšie slovanské i slovenské z minulých storočí, ale i dnešné. To je rozsah tisícov rokov a v tom môžeme vidieť úžasnú slobodu. To si nemôže dovoliť nejaký zachrápkaný bojko – vyjsť na ulicu s odevom a účesom z iných dôb.

punkEšte aj pankáč, metalista a tak ďalej, má dnešný dobový odev z nejakého súdka, je podporený dnešnou skupinovou módou, časopismi, komerčne vydávanými hudobnými prúdmi a to nie je žiadna až taká veľká frajerina. Ale vybrať si v odeve a v účese prvky z rôznych dôb, ale urobiť ich na svoj spôsob, to je už nadčasová tvorivosť. To si už vulgárne povedané frajer originálny, v podstate sa stávaš naozajstným umelcom a osobnosťou, ktorá sa možno vymkla z otrockého diktátu pre slaboduchých a netvorivých nasledovníkov módy, ktorí ako poloopice opakujú, čo videli v najnovšom komerčnom časopise. Myslíme si niekedy, akí sú tí mladí originálni, ale oni tiež tak často len opakujú tie svoje módne prúdy, akurát, že sú to prúdy nové, ale onedlho budú staré a ďalší mladí vymódenci, ich deti,  sa z tých dnešných vymódencov  budú smiať, lebo to už pre nich bude móda starých fotrov a tak to ide  dokola. Každý blbec bol raz mladý, to ešte nie je zásluha. Horšie je, blbosť ostane a  vek sa zmení. To vôbec nie je umenie, byť namotaní ako iní. Dokola je to aj s odevmi, aj s hudbou, aj s inou módou.  Osvedčené prvky rôznych dôb v tvorivom podaní, to je to, čo je napríklad zaujímavé nielen v odeve, ale aj v dedičnej závitnici – v závitnici DNA. Koľko máš v sebe osvedčených a overených skúseností, mohol by si žiť slobodne celý vek v radostnom zdraví, ale oni, tí vymódenci posledného končeka  DNA, zabudnú na staré múdrosti  sa budú trápiť a vyhadzovať peniaze a teda živu len preto, lebo je v móde zase nejaká ďalšia gebuzina. Budú robiť chyby, akoby žili len v tomto živote, ako by nemali žiadne skúsenosti predkov. Jediný vynález tejto doby je počítač, ktorý už niektorých zotročil. Je to len ďalší strojček. Všetko ostatné je z minulých dôb: milovanie, oranie, koleso, zákon, kladivo, plátno, platidlo, košeľa, nohy, nohavice, pás, opasok, učenie, útek, liečenie, prebudenie… Dnešná kultúra má prvky rôznych dôb, všetko už bolo, len teraz je to v iných pomeroch. Teraz ale nie je výsledok. Výsledok ešte len bude, ale ani to nebude úplný výsledok. Táto doba nie je nič iné, ako jeden z nespočetného množstva okamihov, ktoré sa už konali. Ani sa nenazdáš, a zostarneš v tejto dnešnej namotávke dnešnej módy, civilizačného otroctva. . Horšie je, keď si povieš: Však ja som bol len taký otrok tejto civilizačnej namotávky. O čo iné bude, keď si povieš, hrom a večnosť, stálo to za to, chvála za tie chvíle, a zaspievaš si pieseň smrti – pieseň večného života. Už som takto videl odchádzať bytosť, s hlasným spevom. Priatelia, ešte aj nakoniec si zaspievame v dobových odevoch. A stretneme sa na Veľkom Slnovrate.

ZEBROWSKIVeď si len zober, koľko máme z rôznych dôb chlapských účesov – vrkoč na temene z obdobia Svévov, či Kvádov, bočný cop, rozpustené vlasy v čelenke, rozpustené s dvoma vrkočmi pred, či za ušami, so záušnicami (vplietané šperky) alebo bez, štyri vrkoče a tak ďalej. A dnešní chlapi chodia vyholení, ako kedysi ako na vojne bažanti, ako basisti, alebo predtým otroci. To nie je náhoda, že chodia ostrihaní ako kedysi otroci. Pozri sa, čo pôsobí dôstojne. Áno, je to vec vkusu, ale skús si predstaviť nejakých hrdinov, no, napríklad Statočné srdce, akýkoľvek Jánošík, však tu nejde o zbojnícku módu, lebo podobne chodili ustrojení takmer všetci Slováci, predstav si nejakého dragúna, alebo toho Francisciho na tom obraze s tým klobúkom a perom, a predstav si oproti nemu dnešného chlapíka v kikiríkatých šušťavých teplákoch, alebo v tom obchodnom saku. Na koho by si vsadil? Kto sa ti viac páči?  Isteže , je to vec vkusu. Osobná vec. A o to ide. Na zimnom slnovrate nik nepredpisoval, kto si má čo obliecť, a nie každému sa musí páčiť, že sú tam ľudia v odevoch rôznych dôb. Sám v tom vidím určitú slobodu a keby tam bol niekto v cilindri, alebo s vojenskou brigadírkou, alebo s reperským pudlom po kolená, alebo v saku, tak by ho nikto kvôli tomu nevyhadzoval.

Susedia vyhadzujú ovčie kože. Za desať éčiek vyrobí garbiar kože a za jeden večer som si z dvoch  ušil bundu. Dnes som bol v stajni v riflovej košeli spred dvadsiatich rokov, ale v meste by som sa v riflovej košeli neukázal. Vyzerať ako nejaký Micky, Picky, Kicky…hanba. To sme mali aj takého jedného akože premiéra, čo sa nechal oslovovať ako Miky a tvrdil, že Spojené štáty sú  záštita svetovej mieru a zaviedol po politickom školení v Amerike na Slovensku americký prízvuk… Šašo.  Miky Maus, to je meno pre deti a nie pre chlapa. Niekto si myslí, že je anarchista-pankáč, keď si dá na seba zástavu britského impéria. To nesvedčí o prehnanej bystrosti – anarchista so symbolom impéria. To je úplne ťuťmáčikovská namotávka.  To si môže dať tiež britské sako… Alebo akože dospelý spevák hátlaninou spieva „Hej Džou, béejby, krásny víkend s el-es-dí…No, niekde to musí naraziť, keď je štát plný opíc od hora až dole. A asi to už narazilo. Jednoducho sú ľudia, čo osobne, ale aj spoločensky hovoria svojim odevom – ja som ja a nie nešikovná napodobenina amerického herca. My sme my a nie nejaký klon nejakej západnej kultúry. Keby mi tá riflová košeľa z pesticídovej klonovanej bavlny čo i len trochu ešte páchla tým komerčným puchom, tak ju hodím do ohňa ako iné veci z doby, keď som si povedal – už dosť. Lenže je už tak spratá, že vyzerá ako stará pionierska košeľa, a podobne hmlisto, ako na pioniersku košeľu, si spomínam na rifle. Takže len z úcty k samotnej Matke zemi, z ktorej vyrástla tá bavlna, prežíva ako niečo minulé a hodí sa k tej bunde z ovčej vlny a horalskému klobúku, v stajni. Pred cestou medzi ľudí ju nahradí zaujímavejšia – ľanová, alebo konopná košeľa, hej.  Keby nejaký malomeštiak chytil šok, nevadí, dostane sa mu prvej pomoci.

zdroje fotiek:

  1. Ďuro Shelley
  2. http://www.webnoviny.sk/kultura/beneficny-festival-punkaci-detom-m/438828-clanok.html
  3. http://www.davidhasselhoff.com/profile/AndreyZotov

podobné články:

 

     20.6.2011 Továreň je uniforma. Duša má svoj odev – Na Slnovrat vo vlastnej košeli TU

     29.3.2010  KEĎ SI CTÍM RODNÉ HODNOTY, TO NEZNAMENÁ, ŽE BY SOM HANIL CUDZIE. TU

 

12.3.2010 Učiteľ z Hriňovej príde niekedy do školy takto a s deťmi hovorí o starých zvykoch a spôsoboch života predkov. Medzi žiakmi je veľmi obľúbený. Na snímke má v tejto oblasti kedysi najčastejší mužský účes – „kečki“, teda vrkoče. Mohlo ich byť 4 alebo aj viac.

Viac v našej galérii tradičných slovenských chlapských účesov TU

10.3.2010 Trest odrezania vlasov za Veľkej Moravy mohol vychádzať z pôvodného presvedčenia, že vlasy súvisia s osobnou silou. Orezanie, či ostrihanie vlasov, navodené, alebo uskutočnené pod nátlakom, bolo VŽDY spojené so stratou cti. Celý článok TU

Trvalý odkaz: https://www.zemosvet.sk/mame-odevy-roznych-dob

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude uverejnená.